Znečistenie okolia, zmeny klímy a život

Vesmírom obežný a rotačný pohyb Zeme, sila gravitácie, slnečná žiara majú zásadný i dlhodobý vplyv i dosah na všetky stránky života človeka.

Aktivitami ľudskej bytosti, existenciou rastlinného a živočíšneho sveta každodenne sa vplýva na stavy a procesy na planéte. Týka sa to i zamorovania človekovho okolia akými sú: súš, vodné plochy a atmosféra planéty - životné prostredie a jeho všetok živý svet[1]. S toho stanoviska aktuálne počasie a ročné obdobie, život a existencia bytia človekovi a jeho organizáciám[2] nakladajú premyslené, dôsledné až súrne uvedomenie a potom i venovanie sa i environmentalistike – náuke o životnom prostredí. Vzdelávanie a výchova pomôžu i naučia ho (s)poznať vzťahy, vplyvy i následky (ekológia) k živému (ekosystémy) i neživému okoliu, k ochrane zároveň i znečisťovaniu okolia. S toho by mali sledovať vítané nápravy stavov a dianí v prirodzenom (človekom nevytvorenom) a človekom organizovanom i vytvorenom ("umelom") prostredí.

Na súši človek produkuje i využíva to čo mu je potrebné pre rozvoj i udržateľnosť seba, živočíšneho a rastlinného sveta – jedným slovom života. Tým človek vedome (antropogénny činiteľ), ale i nevedome, vplýva na rozmanitosť života na planéte. Vzťahuje sa to na všetky živé organizmy na povrchu Zeme - na súši, na živé organizmy v neveľkej hĺbke pod povrchom súše i vo všetkých vodných oblastiach Zeme akými sú oceány, moria, jazerá, rieky a mokrade tiež i na živé organizmy (vtáky, hmyz) v plynnom obale Zeme - v jej atmosfére. Je to vidno i z populačnej explózie, z narastajúceho konzumu, z vplyvu na okolie človekom využitých prírodných zdrojov a k tomu i procesov v použitých technológiách. Vplyv pramení i z procesov spaľovania fosílnych palív (uhlie, ropa, plyn) a skrze ročnej produkcie 36 – 40 Gt kysličníka uhličitého (CO2 plyn) a iných plynov so skleníkovým efektom[3] vplyvom na klímu a odosielaním do atmosféry a jej i nimi zapríčineného zamorovania[4]. Na stavy na planéte má vplyv i roku 2019 ešte stále až minimálne, globálne, využívanie obnoviteľných zdrojov energie (eólová-vietor i solárna energia, hydroenergetický potenciál riek, potenciál prílivu a odlivu oceánov a morí). Osobitý význam, pri tom, má zamorovanie atmosféry i halogén uhľovodíkmi (halogén uhľovodíky sú komerčne pomenované freóny) ako prostriedkami – fluidmi – v chladiacich zariadeniach a v kozmetických pomôckach (laky a iné výrobky). Freóny dospievajú do atmosféry a tam pohlcujú časť energie slnečnej žiare. Pohlcovaním žiare halogén uhľovodíky sa rozkladajú na CO2 i atómy halogénnych chemických prvkov (prevažne chlóru, fluóru a brómu). V troposfére a stratosfére planéty nachádzajúci (sa) plyn ozón (O3) chemický reaguje s atómami tých halogénov. Skrze tej reakcie v plynnom obale planéty sa znižuje koncentrácia ozónu a nastáva jeho stenčená vrstva-"ozónová diera". Ozón bytostným absorberom ultrafialových slnečných lúčov; skrze "ozónovej diery" do povrchu Zeme dospieva zväčšené množstvo ultrafialových slnečných lúčov. Tie lúče sú nebezpečné pre človeka a živé bytosti. Tak i tým sa ľudskými aktivitami pričíňa o dodatočné znečisťovanie okolia, na vplyv slnečnej žiare na človeka, na živočíšne i rastlinné druhy – na udržateľnosť, na zmenu i zamorovanie biosféry.

Vplyv na život i na biologické bytosti na Zemi výsledkom sú i dianí v človekovej domácnosti, potom počas jeho poľnohospodárskych aktivít a chovu dobytka (dobytkom veľkou produkciou plynu metánu - CH4) a iných druhov výroby, v riadení a využívaní dopravy (spaľovaním výrobkov ropy), v životospráve a k tomu i javom živočíšneho odpadu. Hromadenie odpadu, chemický a biologický rozklad neskladovaného i na skládkach skladovaného odpadu dodatočne ovplyvňuje udržateľnosť života devastovaním, znečisťovaním i živého i neživého okolia – životného prostredia.

Znečisťovanie - zamorovanie ľudského okolia – zapríčiňujú i zložité prírodné procesy na Zemi. Takými procesmi sú: sopečné aktivity, zemetrasenie, pohyby vodných tokov i vzduchu (v ovzduší sa nachádzajúcich plynov) a v ňom i mikroskopických častíc kvapalných fáz (s dominanciou vody) i tuhej fáze - prachu - všetkých druhov a pôvodu. Prítomnosť plynnej, kvapalnej a tuhej fáze odpadu v atmosfére má dodatočný efekt na človeka a živé bytosti na Zemi a to vplyvom ich koncentrácie na výnosy dopadu na Zem3 energie žiarenia Slnka. Pohlcovanie tej energie (spomenutým odpadom) v atmosfére planéty javí sa v tvare skleníkového efektu. Skrze to iba časť Slnkom vyžiarenej, solárnej, energie dospeje do povrchu Zeme. Povrchom Zeme nepohltená solárna energia sa odráža do atmosféry a časť energie (vďaka odpadu) znovu sa tam pohlcuje, aby pozostatok až potom smeroval do vesmíru. Následok toho je otepľovanie povrchu Zeme a to roku 2019 už o 1,2oC v porovnaní s teplotou povrchu z roku 1990. Skrze toho sa deje a registruje i zmena klímy. V porovnaní zo stavom roku 1990 odborníci tvrdia že sú tie zmeny dramatické pre človeka a živé organizmy na súši a vo vodných množstvách. Skrze zvýšenie teploty zväčšene sa topia sneh i ľad na póloch a na vysokých vrchoch Zeme, častejší je jav sucha, víchric, dažďov–poveternostných kalamít a s tým súvisiaceho a už evidovaného (pre)sťahovania živých bytostí (rastlín, vtákov a hmyzu) na územia vhodné pre život i udržateľnosť biologických organizmov na Zemi.

Spomenuté klimatické diania[5] záležitosťou sú i medzinárodných konferencií o klíme a jej vplyve na život. S toho hľadiska užitočne je spomenúť konferenciu s Kjóto (Japonsko) protokolom z roku 1995 (dokument COP 3) a konferenciu z roku 2015 v Paríži (Francúzsko) a Parížsku dohodu (COP 21). V dokumentoch i tých konferencií definované sú ciele i záväzky ľudského spoločenstva (štátov, ich vedení, organizácií i jednotlivcov) o ochrane a zabezpečení podmienok i predpokladov pre zastavenie až eliminovanie emisií vplývajúcich na zamorovanie okolia i klímu, na zmiernenie až spútanie i obmedzenie dramatického nárastu teploty povrchu Zeme, na zmenenie používania fosílnych palív a dosiahnutie uhlíkovej neutrality (ponechaním fosílnych palív pod povrchom Zeme) a tak zastavenie neprajného otepľovania[6] planéty a na nej i zabezpečenie obnovy i udržateľnosti života. V dokumentoch Organizácie spojených národov, venovaných klíme a zamorovaniu okolia, osobite sa poukazuje i na desaťročiami zvyšovania spaľovania a využívania fosílnych palív a ich produktmi ovzdušie zamorujúce s ohromnou ročnou produkciou i kysličníka uhličitého[7]. Už aj preto na konferencii v Madride (COP 25), decembra 2019, o klíme a o čistote ovzdušia, právom bolo povedané: "...Čelíme klimatickej kríze, z ktorej niet návratu, nie je to ďaleko i za obzorom...[8],[9]". Nádejne sa predostrelo: "...Musíme prestať viesť vojnu voči prírode a veda nám ukazuje, že to môžeme dokázať...". Je na COP 25 vyjadrené i to, že "... Vedci však poskytli cestovnú mapu od tohto bodu, ktorá nám umožní obmedziť nárast globálnej teploty na iba 1,5o Celzia nad predindustriálnymi úrovňami, dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a znížiť emisie plynov zo skleníkovým efektom o 45 % do roku 2030 oproti tým úrovniam[10] v roku 2010...".

Produkcia odpadu najčastejšie má zhubný dopad na život v prírode. To i preto, že väčšina ľudu, nateraz, nepozná, neoboznámená je a k tomu sa i nedodržiava potreby až nevyhnutnosti, aby všetok odpad využila ako druhotnú (sekundárnu) surovinu pre výrobu nových výrobkov použiteľných pre vlastné i pre potreby živého sveta. Ide tu o opätovné zapojenie do cyklu už raz spotrebovaných výrobkov, ktoré po použití (v chápaní a správaní človeka) činia i odpad. Nastalý odpad je vlastne, podľa môjho a chápania mnohých odborníkov, sekundárna surovina a tým i opätovný zdroj pre nové produkty a služby. To znamená, že by odpad ako taký existoval iba po ukončení všetkých procesov recyklácie i re mediácie a vtedy on bol, pre človeka a živý svet, bez (žiadnej) spotrebiteľnej hodnoty. Také správanie i postupy hlása obehová (cyklická) ekonomika, čiže zelené hospodárstvo ako nový ekonomický model a jeho ciele pre udržateľnosť rozvoja[11],[12]. I tu spomenutými postupmi a usmerneniami činov človek by si vytváral nielen funkčné, ale predovšetkým na poznaní a presvedčivých ľudských skúsenostiach bezpečné, harmonické, zdravé vzťahy medzi prírodou a ľudskou bytosťou, jeho spoločenstvom i živým svetom na planéte.

Pozorovanie stavov i dianí, vedeckými výskumami na planéte a v jej okolí je známe i úplnou pravdou, že človek a jeho intelekt by mali byť zárukou riešenia kľúčových otázok ľudstva akými sú i zamorovanie okolia, využívanie všetkých zdrojov pre rozvoj i život ľudstva a iných živých organizmov, počas človekom v domácnosti a v priemyselných procesoch i vysoko efektívneho využívania všetkých druhov energie a, k tomu, odpadom i minimálne znečisťovanie ľudského prostredia. Tak by sa organizovaným vplyvom a pôsobením mohla zabezpečiť udržateľnosť života na planéte. Na prvom mieste riešenie toho a závisí od informovania verejnosti a ľudských znalostí. Patria tie aktivity ľudom s vysokým intelektom, s vedomosťami a skúsenosťou a potom všetkým vedúcim osobnostiam štátov, vládnych a mimovládnych organizácií, spoločenským a súkromným podnikom a ich vedeniam. Nie menšiu zodpovednosť za stavy a procesy majú všetci ostatný bez ohľadu i na to, že i intelektuáli i pozostalí svet v angažovaní často zlyháva a správa sa nezodpovedne.

Pravdou bolo a je, že ľudské dejiny a mnoho čoho iného v živote spoločenstva záviselo od malého počtu ľudí a ich správania (sa). K tomu skrze neznalosť, na početných miestach ľudskej činnosti prevládajúceho záujmu o zvyšky i ich obmedzenú (re)distribúciu na malý počet ľudí, mocenského správania (sa) a neocenenie nimi determinovaného vplyvu na človeka, na jeho život, na výchovu, na kultúru a ideami i častú indoktrináciu človeka môže sa hovoriť o zásadných a zložitých osnovách vplyvu ľudskej tvorivosti i správania sa zároveň i zodpovednosti za stavy a procesy v životnom prostredí. Úlohou je uvedomelej a oboznámenej populácie interpretovať fakty a ich aplikáciu na čas a tak vytýčiť predpoklady i tvary pôsobenia, ktorými sa trvalo zabezpečí udržateľnosť bytia i života na našej planéte.

V Belehrade 03. decembra 2019

Vladimír Valent

 

 

 

[1] Valent V. Počasie, klíma a ľudské aktivity, Weather, climate and human activity, Globálne existenciálne riziká- Global existential risks, Proceedings of the 7. International Conference, Bratislava, November 27, 2017, str. 143-147; https://www.sszp.eu/wp-content/uploads/2017_conference_GER__p-143__ValentV_Pocasie-klima-_f4-1.pdf

[2] https://ec.europa.eu/environment/pubs/pdf/factsheets/7eap/sk.pdf

[3] Djordjević B., Šerbanović S., Tasić A., Živković E., Kijevčanin M., Valent V., Toplotne operacije, Tehnološko-metalurški fakultet, Beograd, 2018, str. 165-177

[4] Podľa paleoklimatologických výskumov, vedeckých odhadov pre rok 1750 koncentrácia CO2 v atmofére planety bola 280 ppm (0,000280 vol%), aby sa roku 2019 zvýšila na 410 ppm čo znamená až o 146%, koncentrácia metánu sa zvyšila o 259% a oksidov dusíka o 123%. Pozrie5 (z októbra 2019) dokument https://www.ncdc.noaa.gov/sotc/

[5] Djordjević B., Valent, V., Šerbanović S., Termodinamika, Tehnološko–metalurški fakultet, Beograd, 2015, str. 259 – 274 a 297– 308

[6] https://euractiv.sk/section/ovzdusie/news/teplo-za-cenu-znecisteneho-ovzdusia-ako-to-zmenit/?utm_source=traqli &utm_medium=email&utm_campaign=1954&tqid=neXnNyt6Gx8BQVl0gITSu6lkILo.4v6DE9byfHc

[7] Veľkí znečisťovatelia ovzdušia s efektom skleníkových plynov sú: Čína vyprodukujúc 29 % všetkých emisií, Spojené štáty americké produkujúc 14%, Európska únia 9,6%, India 6,6%, Rusko 4,8% a Japonsko 3,6% emisií.

[8] https://unfccc.int/

[9] https://unfccc.int/news/antonio-guterres-calls-for-increased-ambition-and-commitment-at-cop25

[10] https://news.un.org/en/story/2019/12/1052491

[11] http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/topics/sustainable_development_goals.html

[12] https://www.nadaciapontis.sk/wp-content/uploads/2019/02/Pontis_Rozvojove_vzdelavanie_III_2018_WEB.pdf

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Prestaňme sa hanbiť za Ježiša Krista

 Na pohrebe disidenta Ivana Polanského, ktorý za komunizmu šíril kresťanský samizdat ako aj objektívnu históriu Slovenského štátu, sa zišlo aj  viacero politikov.

Minister Lajčák: Vyzerá to, ako keby sa k odkazu krajnej pravice hlásil aj Smer a SNS

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák nominant Smeru-SD v piatok potvrdil, že rozkol v otázke podpísania či odmietnutia migračného paktu OSN pravdepodobne spôsobí jeho odchod z ministerskej stoličky.

Bez servítky o vymývaní mozgov, utečencoch a ďalších témach

Známy milionár a milovník žien Boris Kollár nepotrebuje byť politicky korektný.

CESTA K PRVEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Cesta k slovenskej štátnosti sa nezačala vládnou marcovou krízou v roku 1939. Takto to totiž servírujú majitelia pravdy, ktorí chcú za každú cenu navodiť dojem, že Slováci by nijako inak než s Hitlerovou pomocou neprišli k vlastnému štátu.

 
Odber noviniek na stránke