Potrebujeme prehľad o stave ekonomiky

Čitateľ iste dobre vie, že dnes je hlavným ukazovateľom, aspoň podľa predstáv politikov,  HDP. Je to však iba číslo a nemôže vyjadriť stav ekonomiky; a pritom bežne čítame, že: „Ich projekt pobúril. Finančníkom berú pozemky na Železnej studničke“. To HDP nevyjadrí.

Na minulú úvahu som dostal veľa mailov. Ing. E. N píše:

“Milý Jarko, ďakujem za príspevok. Myslím si, že pre priemerného čitateľa je to trochu náročné. Napokon, sám to konštatuješ, že asi ani “vládni” ekonómovia nekonajú v súvislostiach makroekonomických princípov… A nie u nás, ale asi aj v EÚ. Či sa mýlim?“

 
Iniciovalo ma to. Pre ľahšie pochopenie aj minulej úvahy, dnes uvediem takýto príklad. Kováčovci každý rok chodia na dovolenku v moru. Tento rok sa rozhodli kúpiť televízor. Finančné výdavky sú zhruba rovnaké.  Aké zmeny v ekonomike by vznikli? HDP nám nepovie.
Odvetvie dopravy a odvetvie hotely by zaznamenali prepúšťanie pracovníkov, objednávky na dopravné zariadenia by boli zrušené, odvetvie stavebníctva by  spomalilo výrobu. Naopak, výroba televízorov naberá nových pracovníkov, nakupuje suroviny a materiály a zvyšuje sa výroba konštrukčných materiálov na výstavbu hotelov, pretože rastie dopyt, požiadavky na ubytovanie, atď., atď.

Pozrime si našu ekonomiku.  Výroba automobilov  má väzby na elektrotechnický ale aj gumárenský priemysel a iné.  Tých interdependencií je veľa. O tom musí mať riadiaci orgán jasný prehľad. Od pionierskej práce Leontievov input/output model, ktorý je bázou ekonomického rozhodovania umožňuje vláde a parlamentu oprieť tvorbu hospodárskej politiky o jasnú metódu analýzy interdependencií v ekonomike. 

Ekonómovia konečne môžu jednoznačne definovať aj pojem všeobecnej ekonomickej rovnováhy, a teda využiť pre zasahovanie do ekonomiky tento nástroj. Pozrime si túto tabuľku:


                  Tabuľka 8.4: Input - output tabuľka hypotetického hospodárstva

Každý stĺpec a každý riadok je označený textom. Ekonomika má 3 odvetvia; môže ich mať stovky. Videli by sme aj to čo sa robí na Železnej studničke, alebo na Ukrajine. Tabuľka má aj 3 bázické časti, ukazujú ich orámované matice údajov.  Časť označená ako Konečná spotreba obsahuje spotrebu domácností, a tá by mohla pozostávať z c₁ (chlieb), ktorý by bol v určitom riadku, c₂ (mlieko), ktoré by bolo v inom riadku, ... c₄₅₆ (luxusné tovary). Za stĺpcom export by mohol ísť stĺpec dary (teraz do Ukrajiny) a to presne podľa druhov uvedených v riadkoch matice. Tieto relácie sa volajú input/output relácie pretože nám hovoria aké inputy odvetvia potrebujú, aby vyrobili ich output. Čiže aby poľnohospodárstvo vyrobilo output 3050 jednotiek, potrebuje inputy z troch odvetví. Vidíme aj aká bola novovytvorená hodnota – 1100 jednotiek, či aký bol dovoz. Dokonalý prehľad o ekonomike, jej štruktúre.

Moderná ekonomika nie je izolovaný ostrov Výroba je vysoko špecializovaná, a odvetvia ekonomiky sú navzájom závislé. Zmeny v jednom budú generovať sériu reperkúsií, dôsledkov v celej ekonomike. Zmeny v jednom odvetví môžu byť malé, ale ich šírenie z odvetvia do odvetvia v hospodárstve zmeny „nabalí“ a tak celkový efekt, priamy aj nepriamy, môže byť veľký. Ekonómovia ho musia vedieť vyčísliť.

Opierajú sa pritom o vzťah

                                                                                   X = (I – A)^-1Y

Ak by sme za Y dosadili údaje z druhého kvadrantu za Ukrajinu (dary), zistili by sme vplyv týchto požiadaviek na ekonomiku SR. Avšak riešenie niektorých problémov (plyn, ropa) si vyžaduje hlbšie rozčlenenie odvetví a to podľa regiónov. V Československu sme skonštruovali dvoj regionálny model, ktorý mal takúto podobu:


                            Tabuľka 8.5: Dvojregionálna matica technických koeficientov

Čitateľ jasne vidí množstvo potrebných výpočtov a všetko je jasné. Ale toto bol práve mimoriadne potrebný prehľad o dvoch ekonomikách ČR a SR.
V krajine ako SR, kde je dôležitý zahraničný obchod, iste je žiadúce identifikovať zdroje inputov a destináciu exportu pri formulovaní vhodnej obchodnej politiky.
A tak, ak krajina potrebuje devalvovať menu, aby redukovala obchodný deficit, v prvom rade sa musí uistiť, že hlavne krajiny, ktoré s ňou obchodujú nebudú sa snažiť pomstiť  a budú sa držať zásad obchodnej politiky.

Tých vhľadov do ekonomiky je veľa, toľko ako bohatý je ekonomický život.

Predovšetkým vláda ho musí mať; a to číselný. Veda jej to umožňuje. Treba ju vedieť.

Záver

Trápi ma  a aj irituje, že v 21. storočí nevieme využívať ekonomickú vedu, nemáme dôkladný prehľad o ekonomike, väzbách v nej.
Bez vedy zasahujeme do ekonomiky, neriadime ekonomiku.

Kamuflujeme aj to, čo vyvolala vojna na Ukrajine, nespoliehame sa na hodnoverné údaje. A vzhľadom na to, že sme členmi EÚ, nevyužívame obrovský nástroj regionálneho modelu a tak nezasahujeme do fungovania jednotlivých ekonomík EÚ.
Cez model by sme sa mali zaujímať  o vybilancovaný ekonomický rast  všetkých regiónov a chcieť pomôcť ekonomicky zaostalým regiónom.

Veda nám dáva prehľad o ekonomike. Nie chaos.

Prof. J. Husár

Bratislava 29/3/2022

• Predch.
• Nasl.