Čo by ľudia mali čakať od vlády

 Iste nie zastropovanie cien. To nie je ekonomické riešenie, to je diletantizmus. Veda má teóriu cien. Nadpis je veľmi náročná otázka, zvlášť v dobe, keď sa politici vadia.

Dovolím si odcitovať z mailu, ktorý som dostal z Čiech:

„Jak tady nedávno napsal jeden z účastníků FB: "Nepochopili jsme, že svět ovládli ti nejhorší z nejhorších. Psychopati, sociopati, hadi v oblecích, svině, co si neváží jiného života než toho svého. Naučili nás překročit chudáka ležícího na ulici, naučili nás nevnímat problémy druhých, donutili nás zapomenout, že to nejkrásnější a nejdůležitější v životě je rodina, přátelství, porozumění, ohled, láska a úsměv. Bez toho náš život ztrácí smysl...“.

Zamrzelo ma to. O čom to hovorí? O bezradnosti vlády.

Dlho som rozmýšľal aké informácie tento mail na pár riadkoch obsahuje, aký je jeho význam, zmysel, ako ho chápať. Náročná úloha. Vyjadrím svoj názor. Verím, že čitateľ problém a záver zistí po mojej interpretácií, ktorú mu predkladám. Čo, zhrniem do troch bodov:

1) politici si neuvedomujú najzávažnejšie národohospodárske disproporcie (inflácia, zničené odvetvia priemyslu a poľnohospodárstva, obrovský dovoz potravín a dnes aj problém s energiami).

2) politici, ich ekonómovia nedokážu zmerať rozdiely v medzioblastnom vývoji (rozvoji) a to aj u nás a aj v EÚ.

3) politici, ich ekonómovia  nenaformulovali problémy plnšieho, racionálnejšieho využitia zdrojov rastu Slovenska v záujme efektívneho vývoja euroúniovej ekonomiky.

Čitateľ sa možno diví, čo všetko mi napadlo.

Vážnou národohospodárskou disproporciou je inflácia.

Čitateľ iste čítal takéto tvrdenie: Inflácia označuje v národnom hospodárstve všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo má za následok zníženie kúpnej sily peňazí.
Inflácia je predovšetkým zmena štruktúry cien! Aká? Dopyt po hovädzom mäse ekonómia vyjadruje takto

                                                                        q₁ = f(p₁, p₂, p₃,...,p_n, k, t)

teda, že dopyt, množstvo kúpeného hovädzieho mäsa, závisí predovšetkým od ceny mäsa (p₁), ale aj od cien iných tovarov, napr. ceny plynu (p₃), potom príjmu (k) a času (t). Ak štát zastropuje cenu p₂ na  nejakej úrovni, zasiahol tým do celého množstva cien, ako to vidieť vo funkcii q₁. Vedecky exaktne to opisuje model Ch. S. Yana, ktorý uvádzam v mojich skriptách.

Do cien nemôže vláda zasahovať ako varechou do hrnca, v ktorom sa varí guláš.

Rovnako závažným dnešným ekonomickým problémom, je aj meranie rozdielov v stupni ekonomického rozvoja regiónov. Povedzme, že ekonomika má 6 regiónov a meria tieto  4 ekonomické ukazovatele (veľkosť pracovnej sily, veľkosť ornej pôdy, množstvo výroby elektriny a veľkosť produkcie automobilov). Namerané hodnoty uvádza tabuľka 1.

                                               Tabuľka 1

Ak by sme predpokladali, že hodnoty znakov sa dajú sčítať (sú v cenách), získame údaje v poslednom stĺpci a poradie regiónov bude takéto: (1) región II,  450;   (2) región I, 440; (3) región III 410;  (4 ) región IV, 400; (5,6) región V 370 a nakoniec (5,6) región VI   370. Podľa kritéria cien, regióny V a VI sú rovnako rozvinuté.

Ekonometria pozná vedeckú metódu výpočtu ekonomickej sily regiónov a to metódou I-vzdialenosti. Získali by sme takéto poradie: 1. I s hodnou 13,375, 2. II a 10,00, 3. III a 8,750, 4. IV a 5, 625, 5. V. a 2,653 a nakoniec 6. VI s hodnotou 0,500. teda veľké rozdiely v stupni ekonomického rozvoja.

Vláda iba teraz môže naformulovať ekonomickú politiku  skvalitnenia fungovania regiónov. zmenšovania rozdielov.

Na základe kvantifikácie medziregionálnych rozdielov vláda a jej ekonómovia  môžu naformulovať problémy plnšieho, racionálnejšieho využitia zdrojov rastu Slovenska aj v záujme efektívneho vývoja euroúniovej ekonomiky. Aj to si opäť žiada vedecké riešenie.
Jednoducho to možno ukázať na ekonomike, ktorá má dve odvetvia – strojárstvo a poľnohospodárstvo – a 3 ekonomické zdroje, pôdu, kapitál a prácu. Vidieť to v tabuľke 2. Ako vidíme, strojárstvo nepotrebuje na jednu jednotku svojej produkcie pôdu. V prvom stĺpci vidíme veľkosť disponibilných zdrojov. Na báze modelu môžeme vypočítať hodnotu produkcie každého odvetvia. Čitateľ ľahko zistí, že X = 6 a Y = 4 jednotky poľnohospodárskej produkcie.

                                                   Tabuľka 2.    
 

Priamo v tabuľke čitateľ zistí, že  pôda a kapitál pri tejto veľkosti produkcie dvoch odvetví budú plne  vyžité. Faktor práca nebude využitý a nezamestnanosť bude 7 jednotiek práce.

Vláda vie vopred informácie, ktoré sú zásadné pre jej rozhodovanie.

Bohatstvom tohto modelu je, že jeho podstata sa nezmení ak bude 1000 odvetví X a 800 odvetví Y. Zdrojov môže byť 1200; napr. faktor práca rozdeliť podľa všetkých profesií, ktoré v SR máme.

Vládni ekonómovia spomenuté nástroje musia ovládať! Inak robia iba politiku, čo denne vidíme, bolo by, by bolo.

Iným vážnym problémom je, že zahraničný podnik (dnes firma) musí mať sídlo na našom území a tu byť riadne zdaňovaný.

Záver

Táto moja úvaha, verím, ukázala podstatu ekonomických vied, ktoré sú nutným atribútom tvorby hospodárskej politiky vlády, aj napr. teória cien.
A tak by sa nestalo, že embargo na dovoz ruskej ropy, ktoré EÚ prijala v rámci šiesteho balíčka (hrozný pojem) sankcií, priniesol jedno veľké prekvapenie. Prechodné obdobie, ktoré malo byť podľa pôvodného návrhu 3 roky, sa skrátilo len na 8 mesiacov! Náš najväčší spracovateľ ropy – Slovnaft sa okamžite ozval (čo mala vláda vedieť), že rafinéria nebude vedieť zabezpečiť zásobovanie trhu v strednej Európe (komu to vyhovuje?) a hrozí tak nedostatok motorových palív. Zlá správa.

Dôsledok neznalostí vedy, jej nástrojov!

Čiže, vieme, na báze mojej úvahy, čo by mali ľudia čakať od vlády. Odborné, vedecké znalosti. A hlavne zabezpečiť racionálnejšie využitie zdrojov rastu Slovenska v záujme efektívneho vývoja euroúniovej ekonomiky.

Prof. J. Husár                                                

Bratislava 14/6/2022

• Predch.
• Nasl.