Čo po voľbách

Nevieme. Kandidáti na poslancov v Bratislave rozdávali sáčky, v ktorom boli hrnček, malý notes a guľôčkové pero s menom kandidáta. Dovolím si čitateľovi ponúknuť úvahu, ktorá hlbšie a širšie chce analyzovať, myslím si, neutešený stav našej spoločnosti.

 

Ba to vyjadrím aj tak, že dnešná neoliberálna globalizácia sa dostala do kritického štádia. Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že napriek ohromnej expanzii  výdobytkov IT technológií, ktoré ponúkajú nebývalé možnosti zväčšovania, ako hovoria ekonómovia, produkčnej sily spoločnosti a vytvárajú predpoklady oslobodzovania človeka od diktátu obmedzených zdrojov (na čo zabúdame), prebieha v čoraz  vyhranenejšej podobe a čo raz bezprostrednejšie  v celoplanetárnych rozmeroch (spoločnosť Monsanto) proces „odľudšťovania ekonomiky“ a jej rastúceho odcudzenia, ako hovorí prognostik J. Naisbitt, tak vo vzťahu k človeku ako aj vo vzťahu k prírodným zdrojom či všeobecne, prírode. Spoločnosť MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o. sa v roku 2020 dostala do zisku z 26 026 € na 162 290 € a tržby jej narástli o 8 % na 6,920 mil. €. To nevidí úzkoprsí pohľad politikov.

Ako dobre denne vidíme, tento všeobecný rozpor má veľmi konkrétne podoby v rade ďalších rozporov. V prvom rade musím spomenúť  rozpor obsiahnutý v globálnom zhodnocovaní kapitálu. Čo tým myslím? Globálny podnik, napríklad spomenutý Monsanto, na jednej strane vo svojom strategickom plánovaní a reálnom fungovaní nekompromisne počíta a využíva celoplanetárny priestor, jeho podmienky a faktory, no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu dôsledne podriaďuje len svojim ziskovým kritériám a egoistickým záujmom bez ohľadu na širšie ekonomické, sociálne a ekologické dôsledky v lokálnom, regionálnom a celoplanetárnom operačnom priestore jeho pôsobenia.

Sme v energetickej kríze a pri výmenách ministrov hospodárstva som nezistil takto potrebný pohľad na fungovanie našej ekonomiky, v ktorej máme celoplanetárne fungujúce podniky (aj Volkswagen). A práve to vedie k odľudšteniu využívania ľudských zdrojov a k deštrukcii sociálnej sféry, ku koristníckemu využívaniu prírodných zdrojov a devastácii životného prostredia, ako aj k deformáciám charakteru a smerovania inovácií spredmetnené vo fixnom kapitáli (máme veľa automobiliek).

Iným vážnym rozporom, ktorý  neoliberálna globalizácia celoplanetárne  vyostruje a priam obnažuje, je rozpor medzi rastúcou produkciou bohatstva a prehlbujúcou sa nerovnomernosťou jeho rozdeľovania, distribúcie, o čom som už neraz písal.  Už sa objavili štatistiky koľko málo ľudí, malé percento multimilionárov má viac bohatstva ako polovica celosvetovej populácie.

Na to sa u nás úplne zabúda a tak neustále hovoríme o chudobe. Podpredsedníčka Jednoty dôchodcov v TV žobre, aby sa polepšilo dôchodcom.

 

Voľby nedali smer, ktorý by uvedený trend zmenil. Veď sme si volili aj komunálnych poslancov, ktorí by mali vedieť aký je stav ohrozenia našich lesov, ako sa nevyužíva naša pôda, či ako sa vraciame k trojpoľnému osevnému postupu. Nejedná sa iba o prosté zväčšovanie rozdielov v bohatstve, ale že ide o prehlbujúcu sa priepasť medzi zväčšovaním bohatstva, ktorého vecný obsah tvorí čoraz väčší podiel produktov vyrábaných a spotrebovávaných pod vplyvom umelo vyvolávaných potrieb, nanucovaných všadeprítomnou reklamou, ktorá preruší vysielaný program.

Ide aj o nezmyselné zbrojenie, teda medzi zväčšovaním bohatstva, ktoré je vlastne stále viac mrhaním a plytvaním zdrojmi na jednej strane a neúnosným podielom tých častí ľudstva, ktoré tvoria dlhodobo nezamestnaní, sociálni vydedenci, lumpenproletariát,  obrovské skupiny skupiny obyvateľov, ktoré sú vystavené biede, chudobe, o ktorej už viackrát hovorila a vyčíslila pani prezidentka.

 

Po voľbách nás politológovia presvedčili, že vedia sčitávať a odčitávať. Neponúkli dnes objektívne potrebnú požiadavku na ekonomickú silu SR v podmienkach globalizácie, a nedozvedel som sa ani o politickej sile, ktorú Slovensko v dnešnej EÚ potrebuje, a hlavne v čom spočíva, a to tej ktorej strany.

Aj politológovia aj naši politici musia pochopiť, že 21. storočie nemôže prežiť s etikou 20. storočia. Musia dobre poznať charakter a ostrosť mnohých dnešných rozporov. Inak nemôžu ponúknuť smer nášho napredovania.

 

Práve to hovorí o tom, že dejinný vzorec, či paradigma dnešnej spoločnosti sa prežila a že neoliberálna globalizácia, ak sa nemá obrátiť proti samotnej civilizácii, vyžaduje novú, všeľudsky dôstojnú paradigmu.

 

 

Prof. J. Husár

Bratislava 2/11/2022

 

 zdroj: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/co-po-volbach/





COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Ekonomické dôsledky summitu

Bratislavský summit ma presvedčil, že nikto, kto chce získať predstavu o tom, ako politické kroky a prístupy ovplyvňujú chod hospodárstva a aké opatrenia treba zvoliť, sa nemôže vyhnúť štúdiu národohospodárskych vied.

Matičiar medzi architektmi

Pri príležitosti deväťdesiatin architekta Ivana Jozefa Korca otvorili v Spolku architektov výstavu "Moje archívy".

K odídeniu Jozefa Tomku

Súčasný záujem o osobnosť kardinála Jozefa Tomku je pochopiteľný. Už menej pochopiteľná je zjavná povrchnosť informácií, ktorá sa odráža či už v printových, alebo v elektronických médiách. Rôzni analytici, komentátori a spravodajcovia a ich hostia sa venujú takmer výlučne aktivitám Jozefa Tomku len v jeho „kardinálskom období“.

Šesťdesiatjeden krokov

Po sviečkovej manifestácii na Veľký piatok 25. marca 1988 a protestnom sprievode študentov v Bratislave 16. novembra 1989 začala sa tzv. nežná revolúcia.