Čo je zdieľané riadenie

 

Dostal som mail a to s 583 stranovými Výročnými  správami o plnení rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2024 a o aktivitách financovaných z 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF) za rozpočtový rok 2024. Je to dielo Európskeho dvora auditorov. Čakal som závažné informácie o finančnom fungovaní EÚ.

Po hlbšom zoznámení sa s obsahom textu som zostal prekvapený.

Mimoriadne som sa začudoval tomuto textu, tvrdeniu

„Ako funguje zdieľané riadenie. Zdieľané riadenie znamená, že zodpovednosť za riadenie ESF+ nesú Komisia a členské štáty. Na začiatku každého sedemročného programového obdobia sa Komisia a členské štáty dohodnú na kľúčových prioritách pre investície z ESF+, ktoré sú stanovené v národných alebo regionálnych programoch. Napríklad členský štát a Komisia sa môžu dohodnúť, že sa treba bližšie zamerať na nezamestnanosť mládeže alebo na zlepšenie štátneho systému vzdelávania.“

Svoje stanovisko k dielu som poslal do Bruselu a v jednoduchšej podobe aj na Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Nový pojem zdieľané riadenie treba odborne definovať, je to vedecký pojem.

Vysvetľovať čo je riadenie nemá výročná správa.

Na to je teória riadenia či iné disciplíny ako

• lineárne programovanie
• nelineárne programovanie
• stochastické programovanie
• dynamické programovanie
• či teória hier

Od roku 1924, kedy bol První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO),  už pred 100 rokmi, nastal obrovský rozvoj vied o riadení, čo sa vôbec neodráža v 583 stranovej knihe EÚ. Riadiť totiž znamená mať pod svojou kontrolou, ovládať, spravovať, regulovať, usmerňovať EÚ a to so stanoveným cieľom a podmienkam ekonomiky, či množiny ekonomík.

Zvlášť cieľové programovanie je metóda riešenia úloh, ktorá sa zameriava na nájdenie alternatívnych riešení, ktoré sú čo najbližšie k pôvodným cieľom, aj keď ich nie je možné úplne splniť. Je súčasťou kompromisného programovania a často sa používa pri hľadaní najlepšieho možného riešenia v situáciách, kde nie je možné presne splniť všetky požiadavky riadiaceho orgánu, teda napr. EK. Riadenie ekonomík EÚ žiada triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k zabezpečeniu atribútov ekonomík EÚ. Objektívne treba v analýze spoznať aj prevratné procesy, ktoré sa dejú posledných 10 rokov v EÚ, napr. Lisabonská zmluva.

Aby som čitateľovi skonkretizoval moje tvrdenia, skonštruoval som ekonometrický model, ktorý ekonomický analytici môžu použiť na analýzu a z nej plynúce riadenie, zasahovanie do ekonomiky, čo som nenašiel v materiáloch EÚ. Model pozostáva z týchto rovníc aj s číselnými koeficientami pre lepšie vnímanie:

Každý ekonometer získa toto riešenie všetkých makroekonomických premenných modelu.

Čitateľ môže s modelom experimentovať a získať nové riešenia, prípadne môže zmeniť matematické formulácie vzťahov medzi premennými a tak získať alternatívne riešenie. Na báze experimentov analytici môžu získať vyhovujúcu potrebnú perspektívu ekonomiky.

O ekonomike vidíme 12 konkrétnych číselných hodnôt a môžeme robiť ich analýzu, napr. podiel exportu na národnom príjme (X/Y), či podiel importu na národnom príjme, či veľkosť podielu investícií na národnom príjme. Ľahko vieme vypočítať prebytok zahraničného obchodu ako export mínus import, ktorý je 21.  A podiel (C/Y) = 285/475 = 0,6 a činí toľko ako je v príslušnej rovnici.

Vidíme silu ekonomiky.

Podľa metodiky SNÚ, ktorú vydal MMF, sa má systém národných účtov za krajinu zostavovať každý štvrťrok a teda vidíme konkrétne hodnoty veľkého množstva makroekonomických premenných štvrťročne.

Uvedený model by totiž mohol mať 150 premenných o ekonomike každý štvrťrok a výkon ekonomiky by bol zrejmý a nie by bolo, bolo by čoho je plná výročná správa.

Teda tvorca hospodárskej politiky má konkrétne cieľové hodnoty veličín

• národný príjem (Y)
• výdavkov obyvateľstva na spotrebu (C)
• výdavkov na investície (I)
• výdavkov vlády (G)
• veľkosť exportu (X)
• veľkosť importu (M)
• výmenný kurz (R)
• masu peňazí (M _s )
• úrokovú mieru (i ⃰ )
• príjem EÚ (Y^EU )

Počet makroekonomických veličín by sme mohli rozšíriť o platobnú bilanciu, jej kreditnú a debetnú stranu. Teda by sme videli aj makroekonomickú veličinu jednostranné dary pre Ukrajinu.

Žiadna taká ekonomická analýza sa v diele nenachádza.

Problém EÚ je už v tom, že máme rôzne meny a tak vypočítať a komparovať fungovanie ekonomík EÚ je veľmi náročné, napr. vypočítať HDP EÚ je vlastne nemožné. HDP je bezvýznamné číslo a sledovať jeho rast je mylné. Napísal som to aj eurokomisárovi a spomenul viackrát v Reminiscenciách.

Slovenskí ekonómovia už v rokoch 1964/70 navrhli mieru stupeň ekonomického rozvoja, čo som vysvetlil aj v liste eurokomisárovi. EÚ sa ozaj musí zaujímať a riešiť vybilancovaný ekonomický rast všetkých krajín a pomôcť ekonomicky zaostalejším krajinám, aby sa rozvinuli, aby zveľadili svoju ekonomiku. Podstatné je určiť potrebný zásah. Iný je v Poľsku a iný je v Nemecku.

O čo sa opiera zdieľané riadenie?

EÚ má 27 krajín a teda by sme mali mať regionálny model. ako analytický nástroj. Input/output modely sú hlavným ekonomickým nástrojom. Takým modelom je v literatúre známy Leontief – Stuart Multiregional Model. Z roku 1961. Čitateľ nájde  na internete trojregionálny input/output model Rusko, Európska Únia a zvyšok sveta. Teda problémy s plynom mali byť v Bruseli analyzované týmto modelom a prijať optimálne riešenie a nie sankcie.

Riadenie musí byť založené nielen na vede ale ide o systematický, premyslený a  uvážený prístup k dosahovaniu cieľov. Ak si však pozrieme EÚ, tak zistíme, že EÚ je vraj riadená prostredníctvom spolupráce a vzájomnej dohody viacerých inštitúcií:

• Európsky parlament, ktorý zastupuje občanov
• Európska rada, zložená z hláv štátov alebo predsedov vlád
• Rada Európskej únie, ktorá zastupuje vlády členských štátov
• Európska komisia, ktorá zastupuje záujmy EÚ ako celku

Každá z týchto inštitúcií má inú úlohu pri prijímaní rozhodnutí a tvorbe právnych predpisov. A práve z tejto zložitosti orgánov plynú problémy s ktorými sa štáty stretajú. Komplikuje sa princíp vytvárania jednoty účelu a zamerania v štáte.

Efektívnosť riadenia EÚ sa neprejavila, zlyháva nielen účinnosť robiť veci správne, ale aj účelnosť či sa robia správne zásahy, ktoré vedú k cieľom.  EÚ potrebuje konkrétne atribúty.

 

Záver

Aké atribúty získala EÚ vďaka zdieľanému riadeniu? Prečo najsilnejšie krajiny EÚ Nemecko a Francúzsko prežívajú politickú aj ekonomickú krízu? Prečo vysvetlenie záhad na finančných trhoch je neznáme? Aké atribúty získalo Slovensko vďaka zdieľanému riadeniu? Prečo máme veľké dlhy?

A veľmi konkrétne. Prečo na trati električky č. 3 nie sú dokončené zástavky? Vďaka zdieľanému riadeniu? Prečo EÚ nevyužila komplexný trojregionálny input/output model Rusko, EÚ a zvyšok sveta pri riešení krízy s plynom?

EÚ žiada triezvy, vedecky poctivý, dostatočne hlboký a komplexný I/O prístup na zabezpečenie chcených atribútov ekonomík EÚ.

 

Prof. Jaroslav Husár

Bratislava, 21/10/2025

zdroj: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/co-je-zdielane-riadenie/