Ekonomické križovatky EÚ

Za posledných 81 rokov bola Európa na križovatke viackrát. V roku 1938 sa zmenšili územia aj Čiech aj Slovenska. Po vojne bolo rozdelené Nemecko. V roku 1990 sa zjednocovalo a nerešpektovali sa výpočty ekonómov. Vypočítali, že západná a východná marka sa majú vymieňať v pomere 1 : 2. Kancelár H. Kohl rozhodol politicky, že to bude  1 : 1! Veda dostala úder a ekonomiky Európy zažili zmätok.

Nevyriešili ho ani Maastrichtské kritériá, tiež urobili zmätok  tým, že išlo o jednočíselné ich hodnoty, hoc každá ekonomka je komplex, ktorý sa nedá zobraziť jediným číslom : HDP. Najjasnejšie o ekonomickej križovatke problémov hovorí odchod Anglicka z EÚ, teda známy „brexit“. Už padli aj politické hlavy. Nechcel by som, aby EÚ bola epicentrom, miestom, bodom, pod ktorým leží ekonomický dynamit. Možno by som mal začať rozprávaním o ekonomických hrdinoch, otcoch ekonómie z Anglicka, či Slovenska, ktorí hovorili a riešili
fungovanie ekonomiky, jej ekonomického ideálu. Ekonomiky EÚ sa trápia už viac ako 10 rokov, ale od roku 2015 „brexit“ ukázal nahotu problémov a bohaté poznatky velikánov ekonómov sa akosi zanedbávajú. V pozadí toho čo sa deje v EÚ je mocná sila peňazí.

O sile peňazí hovorí aj fakt, že Poľsko sa rozhodlo presunúť svoje zlaté rezervy z britskej Bank of England do vlastných trezorov. Zdôvodnilo to potrebou diverzifikovať uskladnenie svojich zlatých rezerv, aby „obmedzilo geopolitické riziká“, ktoré by mmohli vyústiť do „straty prístupu alebo obmedzenia dostupnoti zlatých aktív umiestnených v zahraničí“, ako to napísali. Je to otvorené vyjadrenie nedôvery, priam fackou svetovej finančnej inštitúcii. Aj my máme v BoF uložených 32 ton zlata, tak ako to už bolo v roku 1938.

Tento dlhší úvod som potreboval, aby som širšie a hlbšie poukázal na príčinu voľby nadpisu mojej úvahy. Európska Únia riadi ekonomiky krajín EÚ administratívno-prikazovacím modelom a neponúka teóriu. Ale súčasná ekonomická teória vznikla v roku 1936 práve v Anglicku; vďakia J. M. Keynesovi

Spolok národohospodárov Slovenska šíri ekonomické poznatky aj odborne, ale aj jednoduchšie, pochopiteľnejšie pre širší okruh čitateľov. Pokúsim sa o to aj teraz, keď opäť „vidím križovatku“.

Čo je dnes hlavným problémom fungovania ekonomík EÚ? Už letmý pohľad ekonóma hovorí, že EÚ nemá teóriu podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností krajín EÚ. Spomenuté zásoby zlata sú tak iba subproblémom. Aj čitateľ mohol nedávno dostať mail, ktorý uvádzal prehľad o hodinových mzdách v EÚ. V Luxemburgu sú päťkrát vyššie ako na Slovensku. A priemerný dôchodok v Luxemburgu je 3 000 eur a na Slovensku 351 eur. Ale to je opäť dôsledkom niečoho, a tiež iba parciálny pohľad na problém podmienok realizácie pracovnej sily. Čo som napísal naznačuje, že ide o komplex teoretických problémov a potrebných ekonomických poznatkov. Potrebujeme teda rozpracovať mechanizmus fungovania súčasného modelu kapitalizmu EÚ v naznačenom komplexe problémov. Pozrime si túto križovatku konkrétne. Iba to nám dovolí naformulovať potrebné podmienky realizácie pracovnej sily v EÚ, resp. zmenu fungovania jej ekonomík .

Ak vyjdeme z definície HDP (číru jeho hodnotu EÚ priam zbožňuje), že je to peňažná hodnota finálnych tovarov a služieb vyrobených v danej krajine, spravidla za rok, čo môžeme takto matematicky zapísať:

HDP (82 mld.) = x1.c1 + x2.c2 + x3.c3 + …………+ xn.cn   a n = 10236                                   (1)

Aby som tento „nepekný“ výraz skrášlil, a urobil ho aj zrozumiteľnejším, uvediem takýto

príklad z bežného občianskeho života Môj ranný nákup napríklad bude povedzme:

Ja       5 rohlíkov x cena + 1 l mlieka x cena + 1 pivo x cena, spolu povedzme 3,20 eura

a Váš nákup

Vy    1 kg mäsa x cena + 1 l vína x cena + 1 mydlo x cena, (štruktúra tovarov) 5,10 eura.

Peňažná forma hodnoty (3,20 a 5,10) je bezobsažná, stratila sa substancia hodnoty, ktorá sa však naopak dá vyčítať z môjho a Vášho košíka, vieme aké tovary sme kúpili, štruktúru (je to prvých 6 členov v (1)). Oba sú započítané v hodnote HDP 82.0 mld. eur! Zistili sme, že predovšetkým sú dôležité ceny hotových výrobkov, ci. Oni určujú „cenu Vášho a môjho košíka tovarov“; dnes ich určujú monopoly, reťazce. Z matematickej definície HDP vyplýva aj to, ako to čitateľ cíti a vidí, že prvky rovnice sa dajú rôzne triediť, teda x-ky môžem triediť a získavať nový a nový obraz o ekonomike podľa požadovaného hľadiska – získať pohľad na výrobu odvetví (mlieko pochádza z poľnohospodárstva a mydlo z chemického priemyslu). Nový pohľad na fungovanie ekonomiky. Keynes, otec ekonómie, navrhol, aby sa urobili takéto agregované skupiny: výdavky domácnosti na nákup tovarov a služieb C, výdavky podnikov na investície I, výdavky vlády na nákup tovarov a služieb G, export X a import M, čiže súhrnne  Y = C + I + G + (X – M). Kuznets, tvorca SNÚ(= systému národných účtov) navrhol niekoľko druhov tabuliek, vyplývajúcich z (1), spĺňajúc potrebné aspekty ekonómov nutné pre  zasahovanie do fungovania ekonomiky (ministerstvo financií) a pre ekonomickú analýzu.
Navrhol aj také, kde sa dá sledovať rovnováha ekonomiky, nie ničnehovoriaca peňažná hodnota HDP; rovnováha ukazuje ako funguje ekonomika, jej rovnovážny, či nerovnovážny stav. Ak by sme si predstavili, že výraz v (1) máme za všetky krajiny EÚ (n by bolo ešte väčšie), teda HDP v jeho skladbe, tovaroch videli by sme štruktúru ekonomiky (jej problémy) podľa krajín. A tu je srž ekonomického problému. Kto rozdeľuje výrobu (my vyrábame nemecké, francúzske a kórejské autá)? Komu ide zisk, čo je tiež cena?

Ale z iného pohľadu. Aj zato hovorím o administratívno-prikazovacom modeli EÚ, lebo lokalizáciou sa  stanovia ceny a určí aj štruktúra výroby. Konkurencia, modľa kapitalizmu je na vedľajšej koľaji. Dnes vládne globalizácia. V súčasných historických podmienkach globalizácie prax čaká odpoveď od ekonomickej teórie. Na to EÚ zabudla; nemáme ju. M. Rakovský už v roku 1570 opisuje svoju koncepciu ideálne usporiadanej spoločnosti, model ideálneho panovníka. Nepotrebujeme ho?

Teraz sa môžeme vrátiť k myšlienke z úvodu. Za všeobecne platné východisko skúmania dnešného fungovania ekonomík EÚ (výroby) považujeme skúmanie podmienok realizácie pracovnej sily, najzákladnejšie vzťahy medzi pracovnou silou a podmienkami jej realizácie. V doterajšom, súčasnom spoločenskom vývoji sa akosi „prirodzene“ presadili také spôsoby využívania vecných podmienok realizácie pracovnej sily, ktoré zodpovedajú dnešným vlastníckym podmienkam.



O križovatke hovoríme aj preto, že sme si zvolili nových poslancov do europarlamentu

Formuje sa tak priestor pre možný nový ekonomicko-sociálny vývoj viacnárodnej EÚ. Potrebujeme lepšiu sústavu regulovania spoločensko-ekonomického jej vývoja. Ako? Hovorí o tom každá makroekonómia, ktorá spravidla má samsotatnú kapitolu o vláde. Sústavou regulovania spoločensko-ekonomického vývoja rozumieme komplex opatrení, noriem a ustanovení, podľa ktorých prebieha ekonomický vývoj; jej najdôležitejšie obsahové súčasti, podľa nás, sú systém riadenia národných hospodárstiev krajín EÚ a systém politického riadenia, ktoré realizujú orgány EÚ. Dnešný stav vecí nás vedie k tomu, aby sme sa prednostne sústredili na sústavu riadenia národných hospodárstiev, hlavne jej vplyv na procesy medzištátneho a medzioblastného ekonomického vyrovnávania (viď  mzdy a penzie). Je znásobený jeho potrebnou špecifikáciou aj pre riešenie až národnostných otázok; ba hádam je tu osobitná jej nástojčivosť aj vzhľadom na očakávané rozšírenie EÚ. Ako vieme ekonomické problémy vystupujú veľmi analogicky vo viacerých štátoch (Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Portugalsko). Riešenie predovšetkým žiada ekonomickú teóriu (to urobil aj Keynes), a jej aplikáciu v hospodárskej praxe. Ide o zmenu doterajšej administratívno – prikazovacej sústavy. Križovatka.

Odstraňovanie negatívnych dôsledkov, o ktorých hovoria ekonomické úvahy v odborných časopisoch v EÚ, prostriedky a metódy, pomocou ktorých sa presadzovali, predpokladá predovšetkým prepracovať a postupne presadzovať ekonomickú sústavu riadenia, ktorá utvori maximálny priestor pre pôsobenie objektívnych ekonomických zákonov, využívajúc ekonomickú vedu. Práve v uvedenom smere vystupuje celý komplex  doteraz nerozpracovaných otázok ako obsahová súčasť ďalšieho zamerania riadenia ekonomík (spomenuté rozdiely miezd, ceny tovarov a služieb, monopolné ceny a i.). Dnes dosiahnutý stupeň poznania nás ozaj orientuje na skúmanie vzťahov obsahu protirečivej jednoty ekonomickej reality EÚ a vedeckej teórie. Vážna križovatka. Dnes skôr pociťujeme nihilistický postoj k ekonomickému organizmu spoločnosti EÚ. Chýbajú nám práce analyzujúce zákonitosti reprodukčného procesu ekonomík EÚ, hlavne na báze input/output tabuliek, hoc ich Eurostat konštruuje a sú zrkadlom stavu ekonomík. A aj rozpracovanie problematiky priestoru ako faktora rastu tak rôznorodých ekonomík ako sú krajiny EÚ (nemajú všetky more). Teda čaká nás rozpracovanie mechanizmu fungovania súčasného ekonomického modelu EÚ. Križovatka.

Čiže, za všeobecne platné východisko skúmania uvedených problémov, dnešného spôsobu výroby v EÚ považujeme skúmanie podmienok pracovnej sily, najzákladnejšie vzťahy medzi pracovnou silou a podmienkami jej realizácie, vo veľkovýrobe ide hlavne o problém častých štrajkov (žlté vesty v Paríži).

Celkom iné problémy rieši Slovenská asociácia malých a stredných podnikov. Ale aj oni riešia podmienky realizácie pracovnej sily.

Vzniká zásadná otázka: aký spôsob využívania vecných podmienok realizácie pracovnej sily v oblasti veľkovýroby (automobilový priemysel, chemický priemysel, poľnohospodárstvo,…) utvorí lepší priestor pre vývoj  vecných podmienok a samotnej pracovnej sily než súčasný, dnešný systém súkromného kapitalistického spôsobu? (bude to ekonomická demokracia)? A aký v malovýrobe? Čo rozšíri priestor pre prípravu a uplatnenie našej vzdelanej, kvalifikovanej pracovnej sily?  

A naopak aj problémy rôznych učňovských škôl, ba aj nadmerný počet určitých vysokoškolských profesií? Ako to, že nemáme  profesiu 8211 montážni pracovníci (operátori) v strojárskej výrobe a za SR nám ich chýba 365, alebo ako to, že nemáme profesiu 8332 vodiči nákladných automobilov a kamiónov? Chýba ich 327. Trh to nevyriešil. To je opäť veľká ekonomická križovatka.

Nemá spoločnosť vedecky regulovať celkový chod svojho hospodárskeho organizmu? Dá sa spoľahnúť iba na kapitánov priemyslu ( na dnes  tak obľúbený pojem)? Teória musí zásadne vyriešiť problém výroby, akumulácie a distribúcie outputu spoločnosti, čo rieši (1) a nie iba číslo HDP. Zásadný, kľúčový problém, križovatka krajín EÚ.

Ale problémom, takou križovatkou,  je aj zvýšenie účinnosti slovenských národných orgánov v rámci EÚ a samozrejme postavenie, usporiadanie a zastúpenie v ústredných, dovolím si to tak nazvať, riadiacich orgánoch, najmä v orgánoch riadenia hospodárstiev krajín EÚ. Práve ich v Bruseli riešia.

Toto je vážna križovatka: Medzištátne a medzioblastné ekonomické vyrovnávanie v rámci Európskej Únie.


Prof. Jaroslav Husár

zdroj:
http://narodohospodari.sk/ekonomicke-krizovatky-eu/





ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Diabolský Karlegiho plán

Legální genocida evropských národů

Italský článek z roku 2012, kdy jsme my Češi a Slováci o imigraci ještě nic netušili (Italové i jiní už ano.)

Nemainstreamová analýza - Duel Harabin a Mikloško

Prezidentský prieskum agentúry Focus odhalil, že 70% voličov je pripravených odovzdať svoj hlas kandidátom, ktorí sa nehlásia k opozícii.

Slováci sú tu už 8000 rokov

Rekordéri etnickej dlhovekosti

Ochrana slovenskej identity

Agresívnym liberálnym extrémistom na Slovensku narástlo sebavedomie. Po prezidentských voľbách a po eurovoľbách neuveriteľným spôsobom vyrástla ich vôľa k moci.

 
Odber noviniek na stránke

captcha