V čom je nespravodlivá dnešná doba?

V ekonomike v mnohom. Každý začiatok je ťažký a takým bol aj náš začiatok po roku 1989. Mnoho ľudí sa uplo na heslá, ktoré hlásali Milan Kňažko, či Ján Budaj. Nepoznali ekonomický zákon pohybu modernej spoločnosti. Ten sa nedá odhlasovať ani oddekrétovať. A tak sme zažili a zažívame, obrazne povedané, pôrodné bolesti.


Čitateľ počul, či čítal, verím, meno Janis Varufakis. Bol ministrom financií Grécka v jeho ťažkých časoch krízy. Na zasadnutiach ministrov financií EÚ bravúrne a eklatantne, dôrazne, vynikajúco  obhajoval svoje riešenia gréckej krízy. Jeho razantné vystupovanie sa mnohým nepáčilo a tak bol nahradený. Nespravodlivé? Veď on obhajoval ľudí Grécka. V týchto dňoch si čitatelia mohli vypočuť na internete jeho prednášku „Z ekonómie bez kapitalizmu k trhom bez kapitalizmu“. Ale v duchu môjho zámeru dnešnej úvahy nemôžem nespomenúť aj druhé meno. Catherine Austin Fitts, americká investičná bankárka. Za prezidenta G. H. W Busha vysoká štátna úradníčka, zástupkyňa ministra Housing and Urban Development. Z tejto pozície, vidiac do verejných financií USA, mnoho publikovala o údajných veľkých podvodoch. Vyčíslila ich. Nespravodlivosť?
Opäť si to čitateľ môže overiť na internete a dočíta sa aj o konkrétnych číslach. Musím ešte spomenúť, že na prednáškach z dejín ekonomických teórii sme dlho rozoberali dielo, uvediem ho v originále, M. Block Les Théoricienes du Socialisme en Allemagne : Extrait du Journal des Économistes , jullet 1872. krátko, teórie socializmu v Nemecku. V Nemecku riešili otázky socializmu, pohybu spoločnosti, už pred 150 rokmi.

Z pohľadu tohto nadpisu, je dnešná doba nespravodlivá? Existuje ekonomický zákon ekonomického pohybu, ktorý skúma vznik a následky, ktorými sa prejavuje v spoločenskom živote, následky vyššie uvedených javov. Myslím si, že je dôležitý nielen zákon, ktorý ich ovláda, a ktorý možno pozorovať v určitom období. Z toho, čo som povedal, vyplýva aj potreba poznania zákona ich zmeny, ich vývinu, t. j. prechod z jednej formy do druhej (bol feudalizmus), z jedného poriadku vzájomnej súvislosti do druhého. Ekonómia je veda, ktorá skúma nevyhnutnosť určitých poriadkov spoločenských vzťahov (bolo aj otrokárstvo) a aby čo najbezpečnejšie ekonómia zistila fakty, ktoré jej slúžia ako východiskové body, musí bádať.

Vedecká cena ekonomického bádania tkvie v osvetlení  osobitých zákonov, ktoré riadia vznik, existenciu a smrť daného sociálneho organizmu a jeho nahradenie iným vyšším organizmom, na čo už upozornil M. Block. Alebo inak, ako vyplýva z 3 mojich príkladov, trápi nás nielen rozvoj kapitalistickej výroby, ale aj nedostatok jej rozvoja. Preto cieľom dnešnej ekonómie je odhaliť ekonomický zákon pohybu modernej spoločnosti. Dovolím si moje úvahy čitateľovi zjednoznačniť.  Zákon pohybu kapitalizmu ekonómia vyjadruje vzťahom, definíciou hodnoty: h = ph + nh, čiže hodnota akéhokoľvek výrobku (stola, auta,...) sa skladá z prenesenej hodnoty plus novovytvorenej hodoty, napr. 80 = 30 + 50. Pohyb kapitalistického spôsobu výroby vyjadruje časť nh, ktorá sa v princípe delí na mzdu a zisk. Ako každý čitateľ vie, každý podnikateľ maximalizuje zisk, teda hľadá cesty jeho rastu, aj nečestnou konkurenciou. Jasne to dokumentuje pojem monopolná cena. A toto kritérium je zdrojom dnešných rozbrojov v celom svete. Slovenskí ekonómovia R.  Briška a I. Karvaš presadili kritérium, že zisk sa delil takto: 1/3 majiteľ, 1/3 fond podnik a 1/3 fond spoločnosti. Vieme, že dosiahli to, že výmenný kurz bol 1 slovenská koruna za 7 českých korún.
Nie je teda nespravodlivá táto doba?

 Pretože som odrobil v poľnohospodárstve 20 rokov, kde sme riešili problémy optimalizácie RV, ŽV a využitia závlahových systémov, nemôžem v tejto spojitosti nespomenúť stav v našom poľnohospodárstve. Na polopevádzkových pokusoch napríklad na JRD Lehnice sme dosahovali úrody pšenice 8 - 9 ton ha-1. Aj Francúzi aj Nemci v máji odoberali vzorky, či je v rastlinách potenciál na tak vysoké výnosy. Francúzi si vzali môj model optimalizácie poľnohospodárskej výroby aj v štítkovej podobe. Moja katedra riešila výskumnú úlohu zvoz, rozvoz curovej repy a výstavba cukrovaru v D. Strede. Kde je? Priblížme si situáciu poľnohospodárstva dnes. V tabuľke vidíme saldo zahraničného obchodu, a to deficit podľa odvetví v dvoch rokoch:




Ako čitateľ vidí, sú to veľké deficity a to odvetví, ktoré sme si zabezpečovali sami. V roku 2019 za 11 mesiacov sme mali dovoz uvedených odvetví vo výške  4339,7 mil. eur. Čitateľ si ľahko vypočíta denný dovoz poľnohospodárskej produkcie. Obrovské číslo. Aká nespravodlivosť sa stala poľnohospodárstvu? Netreba hľadať riešenie otázky, nad ktorou sa zamýšľal Varufakis: „Z ekonómie bez kapitalizmu k trhom bez kapitalizmu“! Alebo aký je ekonomický zákon pohybu modernej spoločnosti dnes?  Čaká nás radikálne zmena v duchu článku M. Blocka? Či budeme míňať peniaze ako ich vyčíslila Catherine Austin Fitts? Alebo to máme chápať ako moderné ekonomické vzťahy?

Namiesto nezištného bádania ekonómie  nastúpili škriepky, záľudnosť a nekalé úmysly.
V čom je nespravodlivá dnešná doba?

 

Prof. J. Husár

Bratislava 14/2/2021





 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


najnovšie v poradí

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Prudká zmena našej zahraničnej politiky alebo politický vabank

V poslednej dobe sa na verejnosti objavujú informácie, ktoré náš premiér denne svojimi výrokmi potvrdzuje. Informácie sa týkajú prudkej zmeny v orientácii zahraničnej politiky Slovenska, a to najmä voči EÚ.

M. Uhrík: EÚ a likvidácia národných štátov

Video z konferencie Panslovanskej únie na  tému ochrany slovenskej identity (8. 2. 2020)

Slovanstvo a svet súčasnosti

V súvislosti s práve končiacim sa Rokom Ľudovíta Štúra sa vynára otázka, či a do akej miery sa Štúrov politický závet Slovanstvo a svet budúcnosti naplnil, resp. či a do akej miery bola jeho vízia reálna.

Z osudov slovenských geografických názvov (13)

Slovenské geografické názvy a ich umelá maďarizácia

 
Odber noviniek na stránke