Ekonomickí alchymisti

Úver je prevod kapitálu do cudzej hospodárskej dispozície s nárokom na spätné platenie. Je to smena prítomnej veci za vec budúcu. Je tu časový rozdiel, diferencia , medzi plnením a protiplnením. Plnenie a protiplnenie sa časove nekryje. Niekedy sa úver definuje aj ako úplatný prevod kúpnej sily na dlžníka s tým, že dlžník splatí požičanú kúpnu silu“. Citát je z diela Brišku Národné hospodárstvo z roku 1943.


Ale k tomuto poznatku prišiel človek neskoro. Pradávno mal človek v rukách budzogáň a zabil nim akúsi zver. Dnes má počítač. Ale dnešný stav (ne)aplikácie ekonomických vied, ich poznatkov ma núti hovoriť o ekonomických alchymistoch.

Prečo? Alchymisti nechodili na prednášky a semináre, nesliepnili po knižniciach a večer si nelámali hlavu nad tým ako naformulovať diferenciálnu rovnicu priebehu nejakého ekonomického javu.  Alchymisti používali pri práci čo oni vymysleli. Švajčiari mali Paracelsusa, ktorý bol jeden z najväčších alchymistov v Európe. Teraz čitateľovi iba pripomeniem jeho potulky. Alchýmia v sebe spájala všetku vtedajšiu učenosť – astrológiu, medicínu. zárodky chémie a fyziky, a to zmiešavala vo svojej mágii. Slovutní alchymisti sa po stáročia pokúšali vysvetliť svet. Nepoužívali však vedecké metódy (ako dnešní naši ekonómovia) – svoje myšlienky stavali na mýtoch a neoverovali ich vedecky, pokusmi, pozorovaniami, či matematickými modelmi. Spoliehali sa len na vlastný úsudok a boli presvedčení, že sa nemôžu mýliť.
Nevytvárali teórie, ale dogmy (aká podoba s ekonomickými alchymistami), ktoré im svet a jeho princípy viac zacláňali, ako osvetľovali ( Miklošova – Sulíkova rovná daň). Zvolili si 7 nebeských telies  a určili, ktoré čomu kraľuje – meď a ľadviny prislúchajú Venuši.  Zlatu pripisovali alchymisti zázračné schopnosti – bolo vzácne, drahé, stále – nepodliehalo zmenám. Preto bolo a dodnes je mierou bohatstva, krásy a rýdzosti (iba dnes nie je na peniazoch napísané za aké množstvo sa dajú v banke za zlato zameniť). Alchymisti ho chceli vyrobiť. Nepodarilo sa. Zlato nevyrobili, králi umierali.... . A nielen oni – takmer polovica Európy podľahla čiernej smrti – moru. Múdrosť alchýmie nepomohla. Viera alchymistov v jestvovanie poriadku vo vesmíre nevyhasla. Podnietila vznik vedy, najväčších učencov: M. Kopernik, G. Galileo, I. Newton, či D. I. Mendelejev.

Práve najväčší z alchymistov 16. storočia – Paracelsus – medzi prvými vstúpil na rozhranie medzi alchýmiou a vedou. Vďaka otcovi lekárovi precestoval celú Európu. S úmyslom študovať drahé kovy sa niekoľkokrát prišiel pozrieť aj do svetochýrnych bani v Španej Doline a Smolníku. V roku 1537 pobudol niekoľko týždňov  v Bratislave – možnože tu píše encyklopédiu Astronomiia Magna. Avšak ja ho chcem spomenúť aj z iného vážneho dôvodu. Podľa neho tajomné látky prítomné v prírode a aj v ľudskom tele majú svoje nezameniteľné vlastnosti. Tvrdil, že taká látka môže byť človeku prospešná pri liečbe určitého ochorenia alebo jedovatá, ak je jej priveľa. Toto je závažné aj v ekonomike (priveľa dlhu). Preto Paracelsus hľadal riedenia, ktoré by udržovali život, a nie zabíjali. Týmto ponímaním zachytil chemickú podstatu životných procesov, spustil dejiny modernej medicíny založenej na chémii. A pomery sú dôležité aj v ekonomike. Uvediem za ekonomiku SR v roku 2019 iba 3 čísla: HDP bolo 92,3 mld. eur;  hrubý verejný dlh činil 47 mld. eur a hrubý zahraničný dlh SR bol 119,0 mld. eur. Čitateľ by si ma všimnúť výšku našich dlhov. Preto hovorím o ekonomických alchymistoch. Čo to vyprodukoval sektor, ktorý ekonómia volá výroba?

Trochu sa však vrátim. Toto uvádzam v mojej knihe Aj ekonómia je veda: „Čitateľovi najlepšie ozrejmím priebeh transformácie na Slovensku cez peripetie privatizácie VSŽ Košice. Bol som prorektorom, a členom našej Vedeckej rady bol aj ekonomický námestník VSŽ. Teda hlbšie som sledoval, čo sa deje s naším najväčším podnikom. Ale musím začať Predanou nevestou od B. Smetanu.  Dedina zažíva veľký sviatok, začína púť. Ľudia sa schádzajú, radujú a nastáva sviatok. Marienka s Janíčkom však majú iné starosti – prichádza na námluvy ženích, ktorého Marienke vybrali rodičia. Marienka uisťuje Janíčka, že aj napriek tomu sa ho ona nevzdá a žiada, aby to urobil aj Janíčko. Preto sa ho vypytuje na jeho minulosť. Janíčko rozpráva ako ho kedysi z domu vyhnala macocha. Vraj sa sám pretĺkal životom. Marienka a Janíčko si sľubujú vernosť. Prichádza Kecal, dohadzovač a to spolu s Marienkinými rodičmi. Kecal prehovára rodičov, že syn bohatého sedliaka zo susednej dediny je ten najlepší ženích. Otcovi pripomenul jeho sľub, ktorý dal dávno ženíchovmu otcovi. Otec ženícha mal však dvoch synov. Jeden bol nezbedník. Vašek bol vraj vzorom všetkých cností a teda bude dobrý zať. Marienkini rodičia súhlasili. Kecal bol výborný rečník. Do ich rozhovoru sa zaplietla Marienka, ktorá s rečami nesúhlasila. Ona vraj má svojho milého. Ona sa ho vraj nevzdá. Janíček si však nadovšetko cení lásku. Kecal mu však rozprával o veľkých peniazoch. Janička chcel na ne nalákať.

Tento krátky úvod z Predanej nevesty mi akosi pripomenul VSŽ Košice. A teda moje úvahy teraz podopriem tým, čo sa dialo s týmto naším vzácnym podnikom (nevestou). Výstavba VSŽ začala v roku 1960. Povzniesli Košice. V júli 1989 sa pretransformovali na štátny podnik. V novembri prišla zamatová revolúcia, zmeny vlastníckych pomerov. Strategické podniky, teda aj VSŽ sa stali súčasťou kupónovej privatizácie. Bolo to v rokoch 1991 – 92, kedy ministrom privatizácie bol I. Mikloš. VSŽ mali zisk 4 miliardy slovenských korún. V roku 1994 sa dostali definitívne do súkromných rúk (Mečiarova vláda). Prišiel A. Rezeš, ale vlastne aj pád predsedu vlády V. Mečiara. V deň pádu (11/3/1994) vláda schválila niekoľko privatizačných projektov! Aj predaj 1 568 159 akcií (9,57 percenta) spoločnosti Manager, spoločnosti, ktorá bola v Obchodnom registri právoplatne zapísaná v ten istý deň – so základným imaním 100 tisíc korún. V ten istý deň si táto spoločnosť vybavila vo vtedajšej Priemyselnej banke (ktorú v tom čase sčasti vlastnili práve VSŽ) úver – na prvú splátku kúpnej ceny akcií. Nominálne hodnota akcií VSŽ bola 1,5 mld. slovenských korún. Cena privatizačného predaja však bola 315 miliónov korún. Kto bol za spoločnosťou Manager? Zakladateľmi boli A. Rezeš, J. Smerek, Peter Hrinko, F. Petrák a V. Balánik. Onedlho bola vymazaná. Spoločnosť FNM za sprivatizované akcie železiarní zaplatila len jednu splátku. A. Rezeš sa hrdil tým, že on vyrastal na VSŽ. A netajil sa bohatstvom. Jeho vplyv sa rozrástol, 10 percent sa mu málilo. Hovorieval, že kontroluje takmer 50-percentný podielový balík.
Za Mečiara bol A. Rezeš ministrom dopravy. V roku 1997 pre Trend ochotne zrátal koľko akcií má v železiarňach – Manager 10%, Ferrimex 15%, Hutník 10 % a Všeobecná 12%. Rezeš mal však aj vilu v Španielsku a nielen to. Kúpil futbalový klub pražskej Sparty, ba aj hokejový klub a futbalový klub v Košiciach. Kúpil si aj prúdové lietadlo Hawker 178 800. Ukázalo sa, že tieto nákupy sa realizovali na dlh. V médiách sa objavili správy, že to bolo až 15 mld. korún. Do VSŽ nastúpil tzv. kindermanažment, ktorému šéfoval Július Rezeš, syn Alexandra. V decembri 1998 ho vystriedal Gabriel Eichler. Predstavili ho ako bankára v USA a vraj slovenského pôvodu. Sám povedal, že ho prekvapilo neskutočné rozkrádanie železiarní. A to nielen na najvyššej úrovni. V roku 1998 mali VSŽ vyše 160 dcérskych spoločností. Len 30 z nich súviselo s hutníctvom. Pracovníci VSŽ za G. Eichlera zažili obrovské prepúšťanie. O VSŽ malo záujem viacero investorov – indický Ispat Group, rakúsky Voest Alpine, či holandská firma Hoogovens.
S požehnaním vtedajšej vlády sa majiteľom košických hút (ženíchom) stal americký gigant z Pittsburghu. Počas môjho študijného pobytu v Pittsburghu som zostal prekvapený ako u nich vyzerali opustené haly na výrobu ocele. Američania, teda US Steel, kúpili VSŽ. Prisľúbili finančné stimuly nielen mestu Košice ale aj obrovské investície do podniku. Vyžiadali si zato 10 ročné daňové prázdniny, teda daňový úrad nevidel z ich obrovských ziskov ani korunu. Mali zachovať zamestnanosť. A aj tak veľa zamestnancov dostalo tzv. zlatý padák.

Len ako to skončí keď sa skončia daňové prázdniny? To je veľká otázka. Zažili sme časy amputovanej ekonómie, hlboké poznatky nepotrebovali
“.

Záver

Spomenul som, že pračlovek mal budzogáň. Pomocou neho nezbohatol. Alchymisti ekonómovia však uvarili dobrý jed, o čom svedčia VSŽ Košice.  Nepotrebovali na to vedu, veď nedodržali ani definíciu úveru, ktorú som sa učil, a dlho.
Naši velikáni síce svietili na cestu ekonomiky, ale alchymisti ekonómie zhasli svetlá. Otvorili však našu krajinu svetu. Máme nízke mzdy a penzie.


Prof. J. Husár                   
Bratislava 21/3/2021

 

 

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Heger si vie buchnúť po stole

Tento výrok je vlastne nadpisom v Denníku N (16-18. júla 2021). Povedal to poslanec NR SR J. Krošlák. Priam ma to zarazilo. Ekonomická politika sa nemá presadzovať búchaním po stole.

Ochrana slovenskej identity

Agresívnym liberálnym extrémistom na Slovensku narástlo sebavedomie. Po prezidentských voľbách a po eurovoľbách neuveriteľným spôsobom vyrástla ich vôľa k moci.

Protikorupčné fiasko

Revolúcia ani slovenský majdan sa nekonal. Toľko propagovaný protikorupčný pochod, (Denníkom N a SME), ktorý údajne naplánovali dvaja stredoškolskí študenti Karolína a Dávid na 18. apríla, sa skončil fiaskom. 

Vyrastú z našich detí slniečkári?

Školské vyučovanie má ísť podľa pokynov s prúdom multikulturalizmu

 
Odber noviniek na stránke