Čo si musíme ujasniť?

Verím, že každý čitateľ vníma problémy, ktoré má ekonomika SR od roku 1989. Po tomto roku sme stratili množstvo podnikov a zanedbali poľnohospodárstvo, čo sa dnes prejavuje rastom cien potravinárskych výrobkov. Všimnime si hlbšie a odbornejšie niektoré fakty.


Dostal som mail, ktorý, verím, aj čitateľa prinúti zamyslieť sa:


Roky počúvame – najmä v našich zemepisných šírkach, že súkromné vlastníctvo je posvätné a nedotknuteľné. Príklad ruskej oligarchie ukazuje, že nie je. Že je možné behom niekoľkých hodín rozhodnúť o konfiškácií miliardových majetkov. (zaujímavá inšpirácia pre budúcnosť?)  Tieto prípady si treba dobre zapamätať. Nie kvôli kravkám či živnostiam, ako straší bežných ľudí naša domáca propaganda už tri dekády. Ale kvôli strategickým podnikom, ktoré by malo kontrolovať Slovensko, no nekontroluje ich. A zisk z nich nezostáva na Slovensku, no prúdi do zahraničia. Konfiškovať miliardové majetky možno. Len musia byť z nespravodlivých ziskov“.


V tejto súvislosti si musíme ujasniť dva aspekty fungovania ekonomiky. Profesor Pavlenda napísal dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Prvá kapitola začína nadpisom: Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach.
Nič také som nečítal v dielach ekonómov EÚ, hoc problémov je veľa, napr. Katalánsko. Preto má EÚ tieto problémy.

Nevyriešili ekonomické základy riešenia národnostnej otázky  kapitalizmu 21. storočia.

Druhým aspektom je vážny ekonomický problém. Nejedná sa o vplyv krízy na Ukrajine na pracovný trh v SR. Čitateľ iste postrehol, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci s obchodníkmi schválili Deklaráciu o prejave dobrej vôle vo veci udržania cenovej stability základných potravín či v TV alebo v dennej tlači. Už nadpis vyvoláva veľa ekonomických otázok, napr. pojem cenová stabilita. Túto náročnú tému som si zvolil ako druhú zato, že dnes je vo vedomí politikov ekonómia priam v podzemí.

Čitateľ mohol čítať zoznam 13 „chránených potravín“  (dusená šunka bravčová, rožok biely, chlieb, čerstvé maslo a iné). Predstavitelia vyhlásili, že deklarácia neznamená zmrazenie cien alebo marží. Bola vraj prijatá férovo, lebo ide o férové prenesenia nákladov do marže.
Ba predstavitelia vyhlásili, že my nevieme vypnúť infláciu, pretože nevznikla ani v obchode, ani na Slovensku.
A tak inflácia na Slovensku bude pokračovať, dodávatelia zvyšujú obchodníkom  odbytové ceny a samotným obchodníkom sa zvyšujú ceny či už energií, pohonných hmôt alebo ďalšie náklady.

Prišli na to, že inflácia nevznikla na Slovensku – priam geniálny objav!!

Zacitujem z mojej knihy Aj ekonómia je veda z roku 2018:


A aký je záver: zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe,  keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér M. Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol peňažný multiplikátor mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu?“


Čiže platí, že ak porastie inflácia, ak vzrastie cena pšenice (môžeme ju pestovať). energií, nutne sa to premietne do cien všetkých predávaných výrobkov. Ani štát ani obchodníci nie sú pôvodcom inflácie, vyplýva to z citátu z mojej knihy (sú aj iné faktory). Ale môže sa stať zdrojom na bezdôvodné zvyšovanie ,, prilepšovanie“ si marže. Ale ako sme videli, ľudia z prihraničných oblastí idú kupovať do Maďarska či Poľska aj potraviny aj drogériu.

Tieto problémy sú v deklarácii. Ale v deklarácii sa spomína aj pojem cenová stabilita a cenová senzitivita. Vieme ich dnes merať?

Tvrdenia deklarácie to je ako keď povieme, že Lomnický štít je vysoký.  Čiže pojem cenová senzitivita, či citlivosť žiada konkrétne číselné hodnoty. Už som o tom písal, že už v roku 1851 Engel sformuloval Englove krivky a to pre 4 skupiny tovarov: 1) potraviny, 2) ošatenie a odevy, 3) teplo, byty, svetlo a 4) kultúra. Súčasne navrhol koeficienty parciálnej a krížovej elasticity, teda meranie citlivosti zmeny ekonomických veličín. Tie sú založená na ekonometrickom stvárnení, funkciách medzi výdavkami, cenami a príjmami. Dajú sa vypočítať iba pomocou derivácií, aj parciálnych derivácií. Katedra ekonometria VŠE v rokoch 1966/68 ich pravidelne publikovala.

Výpočet predovšetkým vyžaduje, aby sa domácnosti členili, napr. mestské a vidiecke. To však nestačí. Triediť ich treba aj na úradnícke, robotnícke, či iné kategórie. Už z toho vyplýva, že Englove krivky žiadajú obrovskú dátovú bázu, ale aj výstupy predstavujú veľkú usporiadanú množinu o výdavkoch domácností. Napr. funkcia pre robotnícke rodiny vekovej kategórie 40-50 rokov na východnom Slovensku môže mať takýto tvar Englovej funkcie:

                                                                  q1 = 3,5 -0,09p1 + 0,1 p2 + 0,12k

kde celková spotreba teľacieho mäsa je q1, p1 je  cena teľacieho mäsa, p2 je cena hovädzieho mäsa a k je príjem domácnosti. Hodnota koeficientov elasticity nech je  pre stravu 0456 a pre byt -1,6 pre uvedenú kategóriu domácností.
Treba ju vnímať a vedieť vysvetliť. Vláda má informáciu a vie ako má zasiahnuť do cien, výdavkov a príjmov pre túto kategóriu domácností.
Takéto funkcie sa musia vypočítať pre všetky kategórie domácností, teda môže ich byť niekoľko tisíc. Ale to je základ pre ekonomické cieľové, zámerné rozhodovanie, teda čo rieši deklarácia je ozaj iba nejasný problém.

Oni uvádzajú iba základné potraviny, čo je zároveň aj dôkaz, že zachraňujú najchudobnejšie vrstvy ľudí. Čo vôbec nie je dobrý obraz o riadení našej ekonomiky v 21. storočí. Rieši chudobu. Englove krivky sa počítajú aj pre luxusné tovary.
O nich deklarácia nehovorí.
Verím, že politici sa nebudú vyhovárať, že už aj chirurgom sa stalo, že odrezali pacientovi zdravú nohu od kolena.

V spoločnosti je veľká polarizácia, lebo vláda nerobí vedou podloženú ekonomickú politiku.

Problém je však hlbší, musíme ho vidieť vo svetle teórie, poznatkov ak si uvedomíme, že ekonómia opisuje fungovanie ekonomiky, podnikov a podnikateľov a domácností.  V každej makroekonómii nájdeme kapitoly či podkapitoly o kapitáli, pracovnej sile, peniazoch, finančných trhoch, nezamestnanosti, mzdách, cenách, zahraničnom obchode, či raste, či o vzťahu fiskálnej a monetárnej politiky a makroekonomických veličín príjmu, outputu, zamestnanosti, rastu atď. a to v konkrétnej ekonometrickej podobe, sústave ekonometrických rovníc.

Nebudem rozoberať podrobnosti. Hovoria o tom diela.

 

Záver

Ekonomika SR prežíva náročné obdobie. Prišla pandémia a dnes aj pomoc Ukrajine. Vzniknuté ekonomické problémy si žiadajú využiť hlboké a náročné poznatky ekonomickej vedy, hlavne ekonometrie.
V EÚ nemáme vyriešené vzťahy medzi národmi, ekonómovia EÚ nedali potrebnú ekonomickú teóriu.
Z minulo týždennej  Deklarácie o prejave dobrej vôle vo veci udržania cenovej stability základných potravín priam srší nevedecké riešenie; iba verbálne, osobitne kvantifikácia cenovej stability a cenovej citlivosti.
Musíme si uvedomiť ich konkrétnu aplikáciu v konkrétnych historických podmienkach a v náročnej politickej situácii.

Že to tak nie je dokazuje naša realita a odpoveď na jednoduchú otázku: Čo znamená schválenie výdavkových limitov pre prípravu rozpočtu na rok 2023? „Konkrétne to neznamená nič,“ odpovedal minister financií I. Matovič.

Zistili sme, čo si musíme ujasniť pomocou kognitívnych funkcií človeka, napr. schopnosti riešiť problémy, úsudku, pamäte, myslenia, plánovania a organizovania. Vďaka nim dokážeme vnímať a riešiť ekonomické problémy.


Prof. J. Husár

Bratislava, 24/3/2022

 

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Referendum o postoji obyvateľov k migrantom

SNS vypracovala rámec slovenskej národnej stratégie k migrantom, ktorý by mohol byť podkladom pre národný materiál.

To, čo nás spája je myšlienka

Slovensko zažíva veľmi silný vnútorný boj medzi aroganciou a právom, medzi ľahostajnosťou a snahou vôbec prežiť ako národ so svojou kultúrou a štátnou suverenitou.

EÚ - nová Franská ríša

Franská ríša (regnum Francorum) bol ranno-stredoveký štát, ktorý vznikol koncom 5. storočia po obsadení rímskej provincie Galie germánskym kmeňom Frankov. Franská ríša sa rozdelila na Východofranskú (Nemecko), na Západofranskú ríšu (Francúzsko) a na Talianske kráľovstvo (spolu s Burgundskom). K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici 7. storočia, keď kráľ Austrázie Dagobert I. prenikol až na územie naddunajských Slovanov.

Z osudov slovenských geografických názvov (1)

Ako sa dostali Česká dolina a Český štít do slovenských Tatier alebo Ťažká dolina a Ťažký štít

 
ODBER NOVINIEK NA STRÁNKE

Please enable the javascript to submit this form