Prečo nemajú podniky nerozdelený zisk?

Dnes pri problémoch s energiami sa mnohé podniky stretajú  s rastom cien. Prekvapilo ich to. Prečo? Nepoznajú dejiny ekonomických učení. Nepoznajú ekonomický nástroj na tlmenie rastu cien. Nevedia. Ale ani vláda nevie ponúknuť ekonomickú politiku bez rastu cien. Tiež nevedia.


Významný nemecký ekonóm G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy  napísal (HN,6/6/2020), že „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“.

 Už viac ako 70 rokov z makroekonómie vieme vďaka nositeľovi Nobelovej ceny J. Tinbergenovi (môjmu učiteľovi) a jeho dielu Ekonomická politika: Princípy a konštrukcia, že  prvým princípom ekonomickej politiky je použitie aspoň  toľko nástrojov ekonomickej politiky,  koľko je cieľov. Tento princíp Tinbergen odvodil zo sústavy rovníc: ak máme dve cieľové premenné, povedzme úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva  príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky vyjadriť tak ako nižšie, čo je nový rozmer do poznatkov J. M. Keynesa, teda do poznania tých, ktorí už nie sú medzi nami, ale zanechali nám poznatok; platia totiž tieto fundamentálne vzťahy medzi HDP, cenami, výdavkami vlády a množstvom peňazí: 

                                                                                               Y = a1G + b1M
                                                                                                          a

                                                                                               p = a2G + b2M


kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu  príjmu, ktorá,  (iné fakty sú konštantné), vyplynie zo zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor  vládnych nákupov. Podobne ostatné koeficienty. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (ak chceme, aby HDP bolo 82 mld. euro a p = p*, teda aby úroveň cien mala želanú úroveň a ak chceme získať tie ich určité cieľové  HDP a p, potom veličiny GM  (ideálne), musia mať  takéto hodnoty:




Toto je nový rozmer poznania fiskálnej politiky, ktorý odhalil J. Tinbergen.

Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych  koeficientoch ai a bi,  budú  vždy iné. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom  rokovania vlády  (aj NRSR)  pri  tvorbe jej ekonomickej politiky. Ešte som to nezažil po roku 1989. Druhým princípom ekonomickej politiky je princíp koordinácie.
Koordinácia znamená, že žiaden jednotlivý nástroj nestačí keď vplýva na dosiahnutie iba jediného cieľa  aj to, že hodnota každého jednotlivého cieľa nemôže byť dosiahnutá bez simultánneho určenia hodnôt všetkých nástrojov. 
Tento poznatok a príslušnú sústavu musí vláda spoznať a pochopiť.

Z nadpisu však vyplýva, že chcem poukázať aj na iný závažný problém našej a aj problém ekonomickej politiky EÚ. 


Prečo nemajú vlády a podniky peniaze na mimoriadne udalosti? Naše účtovníctvo to žiadalo. Aj v USA, ale v 80-tych rokoch poslanci žiadali zrušiť položku nerozdelený zisk, Ten úzko súvisí s problémom skráteného pracovného času, kurzarbeit.  čo neznalí vládni ekonómovia ani netušili, že Prof. Briška vo svojom 800 stranovo diele ho už definoval v roku 1943 a nepotreboval nemeckú terminológiu, kurzarbeit. Ale hlbšie sa oprime aj o dnešnú tóriu. W. Baumol   v diele Economics, Principles and Policy na s. 138 píše: pridaná hodnota podniku je príjem z predaja svojej produkcie mínus platby za tovary a služby kúpené od iných podnikov. Konkrétne: pridaná hodnota = mzdy + úroky + renta + zisk. Toto sa odrazilo aj v našom účtovníctve a to konkrétne na účte ziskov a strát. (Už Ján Bosák, zakladateľ banky v USA uvádza v záverečnom účte nerozdelený zisk)

Naše účtovníctvo to rešpektovalo a jeho prehľadný účet (podoba) by aj dnes mal byť takýto:




Všetky položky na  ľavej strane sú jednoznačné a súladia s uvedenou definíciou. Teraz sa ukázalo, že naše podniky si nevytvárali nerozdelený zisk. A tak sa obracali, ba trvale obracajú na štát čím ničia sociálny systém.  Prečo? Náklady na skrátený pracovný čas si má podnik tiež vopred vytvárať. Z hľadiska účtovníctva  ide o náklady budúcich období. A to konkrétne po položke odpisy treba otvoriť riadok náklady na skrátený pracovný čas; ide o náhodný jav, napr. korona, ale aj iné. Náklady znáša vlastník! Hoc nemusí sám. Tak ako dokážeme mať vzorce  na výpočet odpisov, tak môžeme mať vzorce na výpočet nákladov na skrátený pracovný čas. Nech sú 10 jednotiek. Potom  uvedený nerozdelený zisk bude 27 jednotiek a súčet pravej a ľavej strany zostane neporušený. Náklady na skrátený pracovný čas podnik môže úročiť, bude ho odkladať, a teda akumulovať na účte v banke a tak fond  bude ešte väčší. Pracujúcich netreba okrádať! Oni majú získať svojich 800 jednotiek eur. 



Záver

Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že vláda a poslanci sa musia zasadiť, aby sa vedecké ekonomické rozhodovanie na Slovensku, aj v  stalo realitou. 

Verím, že aj čitateľ zistil, že rozhodujúce pre ekonomiku je ekonomické plánovanie a to na báze metód, ktoré má ekonomická veda. Ale hlavne, že dokonalé chápanie ekonomickej teórie je esenciálne pre jej úspešnú aplikáciu. Alebo aj inak, dnes predovšetkým musíme minimalizovať medzeru medzi teóriou a jej aplikáciou, empirickou praxou. 

Ekonomická politika, je také narábanie s nástrojmi ekonomickej politiky, aby sa dosiahli ciele.



Prof. J. Husár, CSc.,

Bratislava 24/9/2022







 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Európska komisia ani Rada Európy nepotrebujú ekonomickú vedu

Už viacero autorov sa pozastavilo nad  spôsobom rozhodovania v EÚ či v RE. Pozrime sa na problém najnovšieho rozhodovania počas summitu očami ekonomickej vedy. Prečo? Pretože z neho vyplynuli vážne ekonomické závery. Ako ich získali? Na báze vedy?

Utečenci, utečenecké tábory a kvóty

 10.9.2015, Berlín - Richard Sulík vystúpil ako hosť v nemeckej politickej talkshow Maybrit Illner v diskusii na tému utečenci, utečenecké tábory a utečenecké kvóty, pod názvom “Nemecko pomáha utečencom – ale kto mu pomôže pomáhať?”

Hurá všetci do Poľska - zrušili tam daň na potraviny minimalizovali daň na benzín

Facka slovenským uzurpátorom a plagiátorom - kým v Poľsku rušia najnemorálnejšie dane, u nás ich ide Matovičova deforma rapídne zvyšovať!

Ako je to s Medzinárodným monetárnym fondom

Medzinárodný monetárny fond  vznikol na konfererncii v Bretton - Woods.