Historik František Vnuk: Osemdesiate prvé výročie vzniku prvej Slovenskej republiky 14. 3. 1939

Vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny sa vyriešil hlavný problém Slovákov. Začali sa však odvíjať mnohé ďalšie, menšie problémy.

Po dvadsiatich rokoch čakania nadobudla autonómia akúsi „mystickosť“ a veľa Slovákov v nej videlo všeliek na všetky problémy, najmä však na tie, ktoré sa vtedy vynorili. Skutočnosť bola, samozrejme, celkom odlišná.

Toto prechodné obdobie ešte viac skomplikovala politická situácia v strednej Európe. Viedenská arbitráž mala vážne následky na hospodársky život krajiny. Určité administratívne ťažkosti spôsobil aj masový odchod českých štátnych zamestnancov a úradníkov dovtedy pôsobiacich v správe Slovenska.

Česi prispeli k závažnosti situácie, lebo svojím postojom viac hatili spoločné riešenie chýb minulosti než mu pomáhali. Prenesene vyjadrené, česká byrokracia predstavovala obraz biblického faraóna, ktorý síce pod tlakom a hrozbou Vyššej Bytosti prepustil Izraelitov zo zajatia, ale vzápätí zvažoval, ako rozhodnutie odčiniť.

V pražských vládnych kruhoch sa začalo pozerať na „udelenú“ autonómiu ako na politickú i administratívnu chybu, ktorú treba napraviť obnovením statusu quo ante, to jest stavu pred septembrom 1938.

Ale aj medzi slovenskými politikmi bolo mnoho radikálne zmýšľajúcich ľudí mladšej generácie, ktorí zastávali názor, že všetky nedostatky autonómie sa odstránia, keď bude Slovensko úplne nezávislé. Napriek Tisovmu umierňujúcemu vplyvu a napriek jeho obhajobám trpezlivého, postupného vývoja radikálne krídlo strany naďalej presadzovalo úplnú nezávislosť, najmä keď pocit nespokojnosti zo zasahovania Čechov, ako aj vzájomné sťažnosti dosahovali čoraz väčšiu mieru.


Medzitým – 9. marca 1939 – sa konalo tajné zasadanie ústrednej vlády v Prahe. Zhromaždení ministri, znepokojení narastajúcim radikalizmom na Slovensku, sa rozhodli:

  1.     zvrátiť tento trend a uzniesli sa vylúčiť zo slovenského politického života radikálne živly,
  2.     odstrániť Tisu (ktorého umiernenosť mylne považovali za slabosť) z jeho postu a nahradiť ho Sidorom, o ktorom si mysleli, že bude lojálnejší a prijateľnejší.

Súčasne s týmito opatreniami ústredná vláda vyslala na Slovensko české vojská, ktoré obsadili Bratislavu a iné slovenské mestá. Ale tento coup d’état zlyhal; ani nie tak pre prudkú a spontánnu opozíciu slovenského obyvateľstva, ako najmä preto, že do hry vstúpilo Nemecko. Nemci pozorne sledovali situáciu a teraz sa chystali využiť ju na vlastné plány.  /43/

Nepokojná situácia na Slovensku sa mala stať zámienkou pre ich ďalšie kroky.

Keď Tisovi oznámili, že bol odvolaný z postu predsedu vlády Slovenskej krajiny, prijal to pokojne a utiahol sa na faru do Bánoviec nad Bebravou. Medzitým však mnohých jeho priateľov a spolupracovníkov uväznili; iným sa podarilo utiecť do Viedne, odkiaľ počínanie Čechov verejne odsúdili. Vyhlásili ho za nezákonné a zvrhnutie Tisovej vlády za protiústavné.

A túto argumentačnú líniu prevzala aj nemecká tlač a nemecký rozhlas. Nežiaduci vstup Nemcov do slovensko-českého konfliktu urobil z udalosti záležitosť medzinárodného významu. Nemci dali do pohybu svoj pripravený plán zlikvidovať Česko-Slovensko a podľa ich odhadu dozrel čas. Dňa 12. marca 1939 Hitler predvolal k sebe maďarského vyslanca v Berlíne D. Sztójaya a zdôveril sa mu, že ide obsadiť Česko a Moravu a že Maďarom dáva možnosť obsadiť Podkarpatskú Rus, o ktorú oni vždy prejavovali záujem. Riešenie Slovenska sa načas odložilo.  /44/

Hitler nemal s ním definitívny plán, bol ochotný vziať ho pod ochranu a poskytnúť mu istý druh nezávislosti, ak ho sami Slováci o to požiadajú. S týmto zámerom Hitler poslal do Bratislavy emisárov, aby navštívili Sidora a pozvali ho do Berlína prerokovať túto záležitosť. Keď to Sidor odmietol, obrátili sa na Tisu, ktorý sa po konzultácii s vedením strany rozhodol ísť do Berlína s cieľom zistiť reálnu situáciu a informovať Slovenský snem.  /45/

Dňa 13. marca popoludní odcestoval Tiso najprv do Viedne, odtiaľ potom letel do Berlína. V Berlíne sa stretol najprv s Ribbentropom a potom s Hitlerom. Dozvedel sa od nich, že o osude Česko-Slovenska je už rozhodnuté a že osud Slovenska bude závisieť od postoja Slovákov; buď sa sami rozhodnú pre nezávislosť, v tom prípade Nemecko zaručí Slovensku územnú integritu, alebo zostanú pasívni, ale v tom prípade bude ich krajina s najväčšou pravdepodobnosťou územne rozdelená medzi Maďarsko a Poľsko.  /46/

V takej jasnej dileme, v ktorej išlo o bytie či nebytie národa, bola voľba jednoznačná. Tiso však odpovedal, že rozhodnúť nemôže on, ale Slovenský snem, ktorý bol z tohto dôvodu ústavným spôsobom zvolaný na druhý deň (14. marca).

Toto zasadanie Slovenského snemu bolo historické. Poslanci si pozorne vypočuli Tisov dlhý referát o stretnutiach jednak s Ribbentropom, jednak s Hitlerom.  /47/

Po krátkej prestávke sa konalo hlasovanie. Všetci prítomní poslanci sa vyjadrili v prospech nezávislosti. A tak 14. marca o 12.07 hod. sa zrodil nezávislý slovenský štát.



******
Udalosti, ktoré viedli k vyhláseniu slovenskej nezávislosti, sú podrobne zachytené v dielach viacerých autorov, napr. Survey of International Affairs. Oxford : Oxford University Press, 1953, zv. III; Milan S. Ďurica: Die Slowakei in der Märzkrise. Padova : Stamperia dell’Università, 1966; Slovak Studies (Cleveland; Rome), zv. IV, 1964; Jörg K. Hoensch: Die Slowakei und Hitlers Ostpolitik. Köln; Graz : Böhlau, 1965.

Slovak Studies (Cleveland; Rome), zv. IV, 1964, s. 109.

/43/ Pokiaľ ide o Hitlerov plán zlikvidovať Česko-Slovensko, pozri Documents on German foreign policy 1918 – 1945 : series D, zv. IV. London : His Majesty’s stationery office, 1951, s. 185 – 186.

/44/ Milan S. Ďurica: La Slovacchia e le sue relazioni politiche con la Germania 1938 – 1945. Padova : Marsilio, 1964, s. 176 – 177.

/45/ Karol Sidor: Ako došlo k vyhláseniu Slovenskej republiky. In: Slovenská Republika 1939 – 1949. Scranton PA : Ján J. Lach & Obrana Press, 1949, s. 42 –

/46/ Documents on German foreign policy 1918 – 1945 : series D, zv. IV, s. 243 – 245; porov. aj príspevok Ferdinanda Ďurčanského „Mit Tiso bei Hitler“ in: Politische Studien (München), 1956, č. 80, s. 1 – 10.

/47/ Joseph M. Kirschbaum: Slovakia : nation at the crossroads of Central Europe. New York : Robert Speller, 1960, s. 257 – 262.


Úryvok z knihy -František Vnuk: Dr. Jozef Tiso prvý prezident Slovenskej republiky (LÚČ- Ústav dejín kresťanstva, Bratislava 2019)


zdroj: http://alianciazanedelu.sk/archiv/5496#more-5496





COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Začiatok nového veku na Kryme

 700 nákladných vozidiel prešlo cez krymský most bezprostredne po zrušení obmedzenia

Ako to bude s Európskou úniou?

Hospodárske zbližovanie východnej a západnej Európy sa prakticky zastavilo, čo môže byť potenciálnou hrozbou pre Európsku úniu.

Jak se stát užitečným skotem

Francouzský prezident Macron má nové líbivé heslo: „Více Evropy“. Zní to tak pěkně! Skoro až hipísácky – cítíte v tom takové to „více lásky, více míru, více porozumění, více spolupráce mezi národy...,“ že?

Matičiari na oslavách v Uhrovci

 Vyvrcholením osláv dvojstoročnice Ľudovíta Štúra boli slávnosti v jeho rodnom Uhrovci 24. a 25. októbra 2015.

captcha 

 
Odber noviniek na stránke