Udalosti z Černovej sa pripomínajú ako pamätný deň SR

Od tragických udalostí z Černovej uplynie vo štvrtok 115 rokov. Poslanci Národnej rady (NR) SR Zákonom o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993 rozhodli, že sa tieto udalosti pripomínajú ako pamätný deň SR – Deň černovskej tragédie.

V Černovej, ktorá je v súčasnosti súčasťou Ružomberka, sa 27. októbra 1907 obyvatelia obce vzbúrili proti tomu, aby ich novopostavený kostol vysvätil iný kňaz ako Andrej Hlinka. Proti nesúhlasu Černovčanov sa úradmi nariadená vysviacka katolíckeho kostola skončila napokon krviprelievaním. Brutálny zásah žandárov vyvolal ostré reakcie aj za hranicami vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Kostol si obyvatelia Černovej postavili za pomoci peňažných zbierok. Na jeho vybudovanie prispel veľkou mierou z vlastných prostriedkov aj rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka (1864 – 1938). Základný kameň stavby posvätili 20. apríla 1906 a už na jeseň 1907 čakal na vysviacku dokončený kostol.

Pomník v ČernovejČernovčania chceli, aby ho vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tom období spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie. Černovskí veriaci chceli s vysviackou počkať, pokiaľ sa situácia okolo Hlinku nevyrieši.

Cirkevná vrchnosť však rozhodla, že kostol má vysvätiť dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Dedinčania sa proti rozhodnutiu vzbúrili a došlo ku konfliktu medzi obyvateľmi obce a žandármi. Streľba žandárov do protestujúceho davu si vyžiadala 15 obetí, 12 ľudí bolo ťažko zranených a desiatky utrpeli ľahšie zranenia. V súdnom procese v marci 1908 odsúdili z organizovania nepokojov 40 mužov a žien na súhrnný trest 37 rokov väzenia.

Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napríklad nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson či ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj.

Černovský kostol napokon posvätil Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.

Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia tragických udalostí.

Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. výročia černovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok. Prvú známku Černová 1907 vydala Slovenská pošta v roku 1997.



zdroj: https://www.hlavnespravy.sk/udalosti-z-cernovej-sa-pripominaju-ako-pamatny-den-sr-den-cernovskej-tragedie/2953620





COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Čo máme čakať od nového roku?

V ostatnej mojej úvahe som písal o tom, čo si lídri EÚ želajú od Ježiška. Dnes som si zvolil iný nadpis a teda aj iný obsah, ktorý je oveľa náročnejší.

Prekvapila nás inflácia, kríza v dodávkach plynu či energií. Prečo?

Nielen to. Opäť hrozí dlhová brzda. Inflácia dosahuje hodnoty, ktoré sme v EÚ nepoznali, napr. Estónsko 20,1% a Litva 18,5%. NBS prognózuje, že ceny plynu by mali ísť budúci rok hore o 130%, čo povedie k dvojciferným inflačným číslam.

Otázky a opdpovede V. V. Pjakina - 30. 06. 2019

V naväznosti na článok, venovaný faktom a pozorovaniam pána Benjamina Fulforda z 15. 7. 2019, uverejňujeme ďalší diel otázok a odpovedí pána Pjakina. Oba tieto príspevky v zásade úzko súvisia a dopĺňajú sa v hodnotení situácie vo svete.

Bez servítky o vymývaní mozgov, utečencoch a ďalších témach

Známy milionár a milovník žien Boris Kollár nepotrebuje byť politicky korektný.