Príčiny strachu

Až ôsmi z desiatich žijeme v strachu, že prídeme o prácu, nesplatíme hypotéku a stratíme strechu nad hlavou, a tak mladí opúšťajú Slovensko rovnako ako v časoch monarchie či ČSR. A každý desiaty (?) z našincov žije v strachu, že príde o svoje pohodlie, ak sa „masy“ rozhodnú urobiť poriadok. Bojíme sa o svoju budúcnosť, lebo našim deťom sa nerodia deti. Vnucujú nám cudzie ideológie, Istanbulský dohovor, akoby muž s mužom a žena so ženou mohli splodiť potomstvo! Strach máme aj preto, že náš štát je ohrozovaný na svojej suverenite, že sme tlačení kamsi „do jadra“ Európy. Pritom zisťujeme, že zo Slovenska odteká viac peňazí, ako sem prichádza a napriek tomu chceme „plátať európske diery“ po Británii. To neveští nič iné, len „pripravenosť“ našich najvyšších úradníkov deliť sa o tieto peniaze! Máme hrôzu zo záľahy imigrantov, ktorí bez problémov – na rozdiel od obyčajných cestujúcich do zahraničia – prekračujú hranice Európy a nepodliehajú nijakým obvyklým normám správania. Bojíme sa aj preto, že mnoho našich spoluobčanov naletelo na vábivé prísľuby úžerníkov typu „tri mesiace zadarmo“, nedokázalo splácať svoje dlžoby a dostali sa pod exekúciu. Takýchto prípadov je tri a pol milióna! Napokon sa už bojíme aj sami seba, sľubovaná sloboda sa zmenila na prenasledovanie najmä tých, ktorí chcú zachovať národné a kresťanské hodnoty. Aj preto sme ani vo vlastnom štáte nenadobudli národné sebavedomie. Školstvo upadá a „naše“ médiá nie sú naše. Je štát, ktorý má špecializovanú prokuratúru, špecializované súdy a NAKA, právnym štátom?


Akého prezidenta potrebujeme?

Prezidentské voľby budú príležitosťou na prekonanie strachu, ak si zvolíme prezidenta, ktorý si bude ctiť a presadzovať tradičné slovenské hodnoty, ktoré sa dajú vyjadriť slovami: Boh, vlasť, rodina, práca a česť.
Prezidenta, pre ktorého je práca vytvárajúca hodnoty, hodná ochrany a spravodlivé mzdy, porovnateľné so svetom, sú východiskom pre pokojný život. Ktorý chce, aby Slovensko bolo skutočne suverénnym štátom s tradičnou kultúrnou orientáciou, súčasťou Európy i slovanského sveta, a aby zmena v tejto orientácii bola uskutočniteľná len na základe zistenia vôle ľudu.
Prezident nemá malé právomoci, musí však ovládať aspoň základy práva, aby právomoci dokázal využiť. Aby dal napríklad preskúmať Ústavnému súdu zákony, ktoré protirečia ústavou zaručenému bezplatnému zdravotníctvu či školstvu.
Právnik Štefan Harabin, úspešný sudca, taký je. Priamočiary, odvážny, energický, bezúhonný občan, nezávislý na politických stranách a podnikateľských skupinách, ktorý dokáže byť advokátom všetkých tých, ktorí sa živia prácou.


Má šance očierňovaný Harabin?

Harabin je jednou z najočierňovanejších osôb v mainstreamovych médiách. Medzi najčastejšie omieľané mediálne klamstvá patrí, že „telefonoval so Sadikim“, že nepustil kontrolu na Najvyšší súd, že prepúšťa na slobodu vrahov, atď.
Pritom Harabin sa so Sadikim nepozná a nikdy spolu netelefonovali. Údajný prepis nahrávky medzi Harabinom a Sadikim, ktorý zverejnil Lipšic, je falzum. Keď Harabin zažaloval generálnu prokuratúru, ukázalo sa, že žiadna nahrávka neexistuje, a prokuratúra musela Harabinovi zaplatiť odškodné 150 tisíc eur.
Harabina médiá obvinili, že svojvoľne odmietal finančné kontroly na Najvyššom súde. Ako sa ukázalo, postupoval podľa zákona, na rozdiel od Mikloša, ktorý nezákonné kontroly inicioval. Na najvyšších súdoch európskych krajín stal sa Harabin vzorom, podľa neho konajú presne tak isto.
Podľa údajov občianskeho združenia Via Iuris vysúdil za nepravdivé tvrdenia o ňom od súkromných médií 164 tisíc eur. Konkrétne od denníka SME 33-tisíc eur za článok Moniky Tódovej „Sudcovia, čo súdili za prejavy viery, sa neospravedlnili“, v ktorom klamala, že v minulom režime odsúdil za prejavy viery na 28 mesiacov nepodmienečne katolíckeho kňaza Bystríka Cyrila Janíka. Od denníka Plus 1 deň 16 600 eur za titulok „Harabin chráni vrahov”.
Pravda je silnejšia ako lož! Keď jeden z najčítanejších a „naprotiharabinovskejších“ týždenníkov v snahe ublížiť mu, položil svojim čitateľom otázku, či by bol Harabin dobrým prezidentom, až 79 percent čitateľov „sklamalo“: „Áno, bol by dobrým prezidentom“.


Prijme Harabin kandidatúru?

Iniciátori petície vyzvali občanov, aby ich podporili, lebo Harabin bude kandidátom postihovaných exekúciami, znevýhodňovaných živnostníkov a drobných podnikateľov, ale aj účastníkov cestnej dopravy, ktorí sú často vystavovaní drakonickým trestom, a pritom ich životy na našich cestách treba chrániť oveľa účinnejšie.
Zriadili webovú stránku www.harabinnahrad.sk, na ktorej je petičný hárok, ako aj číslo účtu (IBAN SK88 1100 0000 0029 4305 2446), na ktorý môžu prispieť všetci, ktorým sa páči myšlienka dostať Harabina do prezidentského paláca.
Vyzvali však aj Harabina, aby kandidatúru prijal a stal sa občianskym kandidátom na slovenského prezidenta „pre päť a pol milióna občanov bez cudzích poradcov“. A odpoveď? „Pokiaľ sa významné a rozhodujúce občianske a kresťanské subjekty a sily zjednotia na potrebe a nutnosti záchrany tradičnej rodiny zloženej z muža-otca a ženy-matky, ako základnej bunky spoločnosti, potom som kandidatúru na prezidenta povinný prijať a aj ju prijmem. Táto povinnosť je založená na mojej proslovenskej, vlasteneckej a kresťanskej morálke a na tom, že si vážim ženu ako nositeľku a darcu života.“

17. 3. 2018.


Marián Tkáč