Pozrime sa pravde do očí
V tlači prebehla správa, ba aj fotografia o tom, ako európski politici podopierali J-C Junckera, pretože vraj bol v podnapitom stave. Mňa však trápi aj to, že dnešní politici robia kompromisy s ekonomickou pavedou.
Totiž preniknúť do ekonomickej reality môžeme iba cez poznanie ekonomických pojmov a vzťahov. Predovšetkým minister financií a predseda vlády musia vedieť nielen čo znamená HDP ale dôkladne poznať aj vzťah: (úspory – investície) + (príjmy vlády – výdavky vlády) = ( export – import). Inak budú viesť ekonomiku od mantinelu k mantinelu. V SR tento vzťah z údajov nezískame. Poznatok klasickej ekonomickej vedy definoval rovnováhu v ekonomike iba tak, že úspory sa musia rovnať investíciám. To platí aj pre jednotlivca. Ak si chce postaviť dom, musí mať nasporené toľko, aby vyplatil výstavbu domu. Inak si musí vziať úver. A náš štát, ako vieme, ich má naozaj veľa. A preto vláda zaviedla tzv. dlhovú brzdu (desivé víťazstvo, nepozná ekonomické pojmy, brzdu má bicykel, či auto). Smutné je, že ani naša vláda a ani EÚ tento bázický poznatok nevyužíva, neaplikuje. Teda to nie je to pravé orechové. Budova vládnych ekonómov nie je mesto mozgov. Totiž, Keynes prenikol do ekonomiky ešte hlbšie, ukázal nový aspekt fungovania ekonomiky, a k poznatkom klasickej ekonómie o požiadavke rovnosti úspor a investícií dodal ešte dva členy, ktoré som vyššie uviedol. Hlboký prienik do ekonomiky, jej fungovania.
Tak ako existuje princíp slnečných hodín tak má princípy fungovania aj bicykel, a veru aj ekonomika. Pozrime sa už konečne pravde do očí. Každý systém, aj ten najjednoduchší , má aspoň dva funkčné kľúčové faktory, činitele, princípy. Aby sa bicykel pohyboval vpred, musí mať ozubené kolieska a aby sa s ním dalo otáčať, musí mať volant. Aj ekonomický systém spočíva na zásadných dvoch funkčných činiteľoch. Prvým je už vyššie spomenutá rovnováha, vyjadrená cez šesť makroekonomických veličín. Druhý sa týka kolobehu peňazí, ktorý už definoval K. Marx, zjednoznačnil ho do podoby množstvo peňazí krát rýchlosť peňazí sa má rovnať úroveň cien krát reálny HDP. Ekonómovia tak získali dva funkčne kľúčové faktory, opisujúce stav ekonomiky, čo im umožňuje usmerňovanie ekonomiky. Načo tí neúnavní a unavení ekonomickí vedátori sedia a hĺbajú o vede, ktorá nás učí ako budovať poriadok, v ktorom sa jednotlivci a národy usilujú o udržanie a zlepšenie života? A tak nám na Slovensku nezostávajú mladí talentovaní ľudia doma, ale sa rozutekali do sveta ako už utekali ich pradedovia v rokoch 1890, či v roku 1926. Dnes ich nahovárame, aby sa vrátili a spôsoby vábenia má vymyslieť minister práce a sociálnych vecí. Každá vláda prichádzala s „akousi víziou“ na štyri roky. Po štyroch rokoch je všetko inak a začíname odznovu.
Rozvoj ekonomiky je dlhodobý proces a ak chceme budovať automobilový či strojárenský priemysel, musíme vedieť, že budeme potrebovať zváračov, a to už pred výstavbou továrne, napr. v Nitre. To vie aj každý jej robotník. Ba to mal vedieť, a iste vedel, tvorca projektu výstavby automobilky. Konštruktéri nášho ekonomického systému to asi nevedeli, keď teraz zriadili školu zvárania, hoc na Slovensku sme mali akademika Čabelku, majstra svojho remesla, či jeho výskumný ústav zváračský. Ak by sme rozvíjali cukrovarnícky priemysel, či textilný priemysel, zváračov by sme potrebovali menej! No ale to je hlboký poznatok! Neočakávaný. Je to ako keby sme zistili, že ak si postavíme dom, potrebujeme mať na ňom okná. Človek potrebuje novú inteligenciu! Pozrime sa pravde do očí. Čo je naozaj problém s dvomi kľúčovými, vyššie spomenutými, ekonomickými faktormi je to v akom širokom rozpätí sa môže pohybovať výška HDP, keďže sa vyskytuje v oboch rovniciach. To by mali riešiť aj predstavitelia NBS. Oni sa však zaujímajú o výšku nezamestnanosti, ktorú má riešiť minister práce, či predseda štatistického úradu. Teda nie viceguvernér NBS! Alebo inak, čisté svedomie nedosiahneme umývaním rúk. Ak už veda vymyslela inteligentné sklo, nemusí vymýšľať inteligentných ľudí. Tých máme, rodia sa. To všetko neušlo B. Gatesovi. Veľmi jednoducho to povedal L. Pajer, ktorý viac ako 43 rokov robí v kúpeľníctve, v časopise Život č. 26: „Ten zlý socializmus. Koľko investoval do kúpeľov a koľko ľudí sa tam liečilo zadarmo“. Nie je prapríčinou našich problémov vlastníctvo? Slabým miestom dnešného rozvoja kapitalistického spôsobu výroby je vzťah: práca – kapitál. Má byť vlastnosťou budúcej spoločnosti? Naši ekonómovia profesor Briška a profesor Karvaš už v roku 1943 opísali ako zákon kolobehu peňazí, tak aj funkčné faktory, princípy zabezpečujúce hospodársky ideál ekonomiky, ich duchovná kvintesencia, súvislosti a úplnosti, ktoré ešte aj dnes čakajú na našu odpoveď ako bude fungovať budúca ekonomika.
Ktorý náš minister financií či guvernér národnej banky napísal dielo Základy hospodárskej vedy (Karvaš)? Obohatil ekonomickú vedu článkom, novým aspektom, spresnením? Pozrime sa pravde do očí.
Prof. J. Husár
Bratislava 15/7/2018.
