Odborný ekonomický pohľad na budúce fungovanie EÚ chýbal
Začnem otázkou: „prečo sú starší slovenskí ekonómovia nároční pri posudzovaní ekonomickej politiky EÚ“?
Lebo im chýba vedecká ekonomická teória na zdôvodnenie jej krokov. Túto tému som si zvolil zato, že slovenskí vedci a teda aj slovenskí ekonómovia majú skutočne bohatú históriu poznatkov o tom ako fungovala ekonomika Slovenska. Slovensko totiž prežilo rôzne štátne útvary, bolo iba oblasťou. Musíme si uvedomiť, že oblasť (región) Slovenska sa nachádzal v Habsburskej monarchii a v Rakúsko-Uhorsku, po roku 1918 v Československu (hoc Pitsburgská dohoda hovorila o Česko - Slovensku), po roku 1939 ako Slovenský štát, po druhej svetovej vojne v Československu a v ČSSR, od roku 1993 ako Slovenská republika, a dnes aj ako člen EÚ. Aby som názornejšie ukázal, záslužný, hodný uznania a výstižnejšie prínos slovenských ekonómov po roku 1960, musím pripomenúť hlboké ich poznatky z našej hlbšej histórie. Chcem, aby čitateľ porozmýšľal aj o veciach, ktoré v súčasnosti odsudzujeme či posudzujeme ako okrajové, či ako prežitky minulosti a pritom zabúdame, že bez poznania minulosti sa nevieme či nedokážeme orientovať v tom čo nás čaká, budúcnosti, nevieme čo potrebujeme.
Už slovenskí básnici nariekali nad položením národa veľmi dávno. Jakub Jakobeus (1591 – 1645) to urobil v básnickej skladbe Skazy, vzdychy a prosby slovenského národa a J. Kráľ (1822 – 1876) veľavravným dvojverším: Slobody hlas mocný budí všetky zeme:/a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme? M. Bel (1684-1749) v diele Notitií píše: „Ba aj pri mlátení nastalo zlepšenie. Predtým sa totiž obilie, na spôsob východných národov, rozložilo na voľnom priestranstve a vymrvilo kopytami koní či dobytka, teraz sa všeobecne ukladá do stodôl a mláti sa cepami, čo je prospešnejšie aj pre zrno, aj pre slamu, pretože tá sa stáva (na pokývanie striech) bezcennou“. Problémy trápili aj vedca S. Mikovínyho, ktorý bol matematikom aj v Nemecku, potom sa stal stoličným matematikom v Bratislave, a jeho úlohou bolo predovšetkým budovať ochranné hrádze popri Dunaji a Váhu, kde povodne neraz narobili veľké škody. Projektoval aj iné vodohospodárske stavby a organizoval práce na nich, vykonával regulačné práce na niektorých riekach, odvodňoval močiare pri Komárne a Tate. Projektoval cesty, mosty, kúpele i stavbu kráľovského paláca v Budíne. Obdivuhodné.
Po vzniku Československa v roku 1918 slovenskí ekonómovia založil časopis Politika. Redakčnú radu tvorili B. Chrapo, F. Zaťko, I. Karvaš, J. Štetina, M. Gašpareca J. Fundárek. Oni začali písať o tom ako vedeckou ekonomickou teóriou opísať fungovanie ekonomiky Slovenska. Už v roku 1943 napísal prof. R. Briška fundované dielo Národné hospodárstvo (teória a politika), kniha I, ktoré malo 389 strán. Prof. I. Karvaš napísal v roku 1948 Základy hospodárskej vedy v dvoch zväzkoch a spolu mali takmer 1000 strán. Obe opisujú veľmi podrobne prebiehajúce ekonomické procesy ekonomiky Slovenska.
Čo som spomenul vyššie, to všetko patrilo medzi východiskové poučenia ekonómov Slovenska, a to hlavne od začiatkov šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Po roku 1960 prišla nová generácia ekonómov a musím spomenúť tri mena: V. Pavlenda, H. Kočtúch a J. Sojka. Tvrdili, že uplatnenie práv národov vrátane práva na slobodné hľadanie pravdy o dejinách má dva základné predpoklady: materiálnym predpokladom je primeraný politicko-inštitucionálny rámec, spravidla garantovaný vlastným národným štátom, a právnym predpokladom je ukotvenie v ústave a v morálnom zákone, ktorý je zárukou úcty k pravde. Slovensko totiž českí ekonómovia chápali ako zaostalú časť Českoslovneska a tak hodnotili aj medzioblastné vyrovnávanie. Slovákom v dôsledku dlhodobej absencie vlastnej štátnosti či akejkoľvek podoby politickej autonómie politická moc chýbala a s ňou aj prirodzený rámec schopný zaštítiť slobodné poznávanie koreňov svojej identity a aj jeho hospodárskeho života a potenciálu. Hovorí o tom V. Pavlenda, ktorý napísal významné dielo Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Dielo má 411 strán. Obsahuje, iba ako prílohy, 43 tabuliek skonštruovaných na báze jeho presne vymedzených algoritmov výpočtov analyzujúcich stav, potenciál a vývoj ekonomiky SR. Porovnáva v n ich Slovensko a české zeme. Obsahujú viac ako 200 ekonomických veličín (nie iba HDP). Hlbšiu kvantifikáciu a aj využitie modelových riešení nájdeme v diele J. Sojku, a problémy vyčíslenia stupňa ekonomického rozvoja sa nachádzajú v mojich prácach založených na diskriminačnej analýze. Tie obsahujú aj teoretické zdôvodnenia obsahovej náplne procesov medziobastného ekonomického vyrovnávania. To dnes EÚ nerobí.
Treba si uvedomiť, že medzioblastné ekonomické problémy v Európe malo a má veľa krajín. Spomeniem, a nebudem rozoberať, aspoň Španielsko a Katalánsko (začalo to už v r. 1965), Taliansko (severné a južné spolu s viac ako 60 vládami od vojny), Nemecko, o ktorom Th. Sarazin napísal knihu Nemecko pácha sebevraždu, už od zjednotenia v roku 1990 majú veľké problémy, ako čitateľ iste vie, Francúzsko, Cyprus a teraz vidíme obrovské problémy Severného Írska a Anglicka pri Brexite.
Komplexnosť a náročnosť riešení medzioblastných problémov kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu, vyžaduje od nej, ako som uviedol, odpoveď na viaceré otázky. Slovenskí ekonómovia ich hľadali. Ako to, že vznik EHS a následne viacnárodnej EÚ nesprevádzala ucelená ekonomická teória? Nepotrebovala kritériá ekonomického vyrovnávania? Má ich pre rozdeľovanie eurofondov? Z teórie výmenných kurzov vyplynulo, že výmenný kurz Sk a eura mal byť 19,18:1 a skutočnosť bola 30,1260:1! Je to mimoriadne dôležitá ekonomická miera. Mne chýbalo jej teoretické zdôvodnenie. Nezanedbali to ekonómovia Ekonomickej univerzity? Ekonómovia INESS a INEKO štekajú a karavána ide ďalej.
Dnes je tu medzník, vyžadujúci objektívne zhodnotenie fungovania ekonomík. Sťažený je migráciou. V prípade ekonomického vývoja EÚ medzníku treba venovať sústavnú pozornosť, vedecky skúmať. Využívať poznatky spoločenských vied. Musíme robiť opatrenia, a to bez zbytočného vzájomného podozrievania, tezaurovania vybraných problémov, o ktorých sa nemá diskutovať, ktoré sa nemajú verejnosti sprístupniť, bez tabuizovania niektorých stránok problematiky, teda bez všetkého, čo bráni poznávať a formulovať objektívnu pravdu o EÚ.
Prof. J. Husár
