Ekonomická prázdnota
Opozícia nás už ubezpečuje, že nebudeme mať vytúžený vyrovnaný rozpočet, ktorý sľuboval odíduvší minister financií P. Kažimír. Od vzniku SR máme iba deficit štátneho rozpočtu, čo svedčí iba o tom, že vládni ekonómovia nedržia ekonomické opraty v rukách. Čitateľa si však dovolím informovať, že v prelomových rokoch vývoja Európy, v krízových rokoch to boli práve ekonómovia, ktorí našli riešenia.
Ekonómia je veda, ktorá má poznatky, učí, ako funguje ekonomika. Budeme oslavovať 30 rokov od nežnej revolúcie. Ekonóm sa musí zamyslieť nad tým, čo sme čakali na poli ekonómie a ekonomického rozvoja konečne nášho štátu. Ľudia ktorí robili nežnú revolúciu (V. Havel, F. Gál, M. Kňažko, J. Budaj ) to iba ťažko mohli ponúknuť; neboli na to vôbec múdrosťou pripravení. Za posledných 300 rokov Európa zažila veľa priam dramatických aj ekonomických zmien. Pri všetkých bola ekonomická veda. Čitateľ už iste veľa čítať o Veľkej francúzskej revolúcii a jej protagonistoch. Už v čase osvietenstva, ktoré sa ukázalo ako základ francúzskej revolúcie, malo základ vo velikánoch – Montesquieu, D. Diderot, J.-J. Rousseau, Voltaire a iní. J.-J. Rousseau napísal dielo Rozprava o politickej ekonómii, ktorej úlohu videl v opise princípov fungovanie feudálnej monarchie. Žil vtedy aj otec ekonómie A. Smitha a napísal jeho veľké dielo Bohatstvo národov. Práve on dlhší čas pobýval v južnom Francúzku, a zastaviac sa v Ženeve, stretol sa aj s Voltairom, dušou revolúcie.
Európa zažila prvú aj druhú svetovú vojnu. Zničené boli ekonomiky všetkých jej krajín. Opäť ich riešili ekonómovia, Keynes a mnoho iných ekonómov. Dôkladne sa zaujímal o to, ako sa ekonomicky zmenila Európa po roku 1919. Pred 100 rokmi bola podpísaná Versaillská zmluva o skočení prvej svetovej vojny. Do Paríža prišiel aj Keynes. Bol presvedčený, že eminentný vyjednávači Lloyd George, Woodrow Wilson a Georges Clemenceau pokročili na ceste k nespravodlivej a nefunkčnej zmluve. Počas dvoch jarných mesiacov roku 1919 napísal obvinenie Versaillského urovnania a to v jeho diele Ekonomické dôsledky mieru. Za toto dielo ho označili za proGermána. V diele napísal: „Mojim účelom v tejto knihe je ukázať, že Kartagiánsky mier nie je prakticky možný či prijateľný“. Jadrom Keynesovho argumentu bolo to, že reparačné náhrady v zmluve boli úplne nerealistické. Keynes povedal, že je potrebné požiadať Nemcov, aby kompenzovali víťazom priame škody, ktoré ich vojsko a námorné sily urobili. Keynes ich vyčíslil na hodnotu 8,8 biliónov USD. Táto hodnota bola menšia ako štvrtina toho, čo navrhli tvorcovia Versaillskej zmluvy! Na základe jeho skúseností v období rokov 1919 – 25 sa Keynes rozhodol napísať dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Urobilo ho druhým otcom ekonómie. Nahradil paradigmu klasickej ekonómie: úspory sa rovnajú investíciám. Verím, že je iba málo takých kníh, ktoré mali taký dosah na fungovanie ekonomík Európy. 28.10 1918 vzniklo aj Československo. Prof. K. Engliš napísal dielo Soustava národného hospodářství, ktoré malo 990 strán. Povedal ako má fungovať ekonomika. Už v roku 1938 Nemci a Maďari zabrali územia Československu. V roku 1939 vznikol Slovenský štát. Historické predely! Ale už v roku 1940 Keynes napísal významné dielo How to Pay for the War. Keynes našiel riešenie ekonomických problémov aj po druhej vojne (hlavne výmenné kurzy) a navrhol International Clearing Union (Medzinárodná klíringová únia). Za ňu bojoval na konferencii v Bretton Woods.
Nemôžem nespomenúť jeho významné dielo Tract on Monetary Reform, ktoré sa stalo východiskom vedeckého riešenia nových ekonomických problémov Európy. V Bretton Woods na United Nations Monetary and Financial Conference bola navrhnutá a schválená Svetová banka (International Bank for Reconstruction and Development) a aj Medzinárodný monetárny fond (IMF). Obe mali hlavne stabilizovať hodnoty mien. Keynes mal výhrady voči IMF. Ním navrhnutej International Clearing Union definoval aj jej 6 hlavných úloh. Keynes bol presvedčený o odbornej prevahe jeho návrhu, ale vznikol USA sponzorovaný IMF. Keynes zostal sklamaný. Fond bol inferiórny nástroj, menej flexibilný a menej nápomocný dlžníkom ako jeho ICU. Aj toto hovorí o protirečivostiach nielen v ekonómii ale aj vo vývoji Európy, jej zlomových obdobiach.
O bohatstve a sile ekonomickej vedy na Slovensku hovorí mnoho faktov. Po vojne v roku 1945 sa obnovilo Československo, prinavrátili sa stratené územia a krajina získala svoj hospodársky potenciál. Avšak mena Slovenského štátu (1939 – 45), ktorá mala silný kurz, sa zmenila na československú korunu Ešte v roku 1941, teda počas druhej svetovej vojny, vydal R. Briška dielo Národné hospodárstvo. Onedlho R. Briška v roku 1943 vydal svoje veľké dielo Národné hospodárstvo (národohospodárska politika) kniha II a Národné hospodárstvo (národohospodárska teória) kniha I. V knihe I píše. „Preto aj slovenský národ sa usiluje, aby slovenské hospodárstvo mali v rukách Slováci, lebo len títo môžu najlepšie slúžiť slovenským národným záujmom, udržovať hmotnými prostriedkami slovenský národ pri živote“. Kniha I a II majú spolu 1100 strán. Riešil hospodársky ideál. Písal v nej aj o fašizme, teda netabuizoval. Slovenskí ekonómovia po roku 1960 si uvedomili, že musia najprv preskúmať naše vlastné skúsenosti a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať nápravu chýb, zlepšenie fungovania ekonomického systému Československa. Vytvorili vedeckú teóriu a riešili aj jej praktickú aplikáciu v konkrétnych historických podmienkach. V. Pavlenda vo svojom známom diele Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR to vyjadril takto: “No vedec musí mať vždy pocit, že vykonal všetko, aby realizoval svoju osobnú zodpovednosť za vec, za dielo prospešné celej spoločnosti“. Ukázal ako má fungovať ekonomika dvoch národností. Takéto dielo nám neposkytli ekonómovia EÚ. Nemali ekonómov, ktorí by cítili osobnú zodpovednosť a vytvorili ekonomické dielo prospešné celej EÚ, nie iba vybraným ekonomikám. Ekonomická prázdnota, či vyprázdňovanie ekonomickej vedy sa stala realitou, máme iba deficit štátneho rozpočtu. Západná Európa túžila po bohatstve, nie po tom, aby fungoval ekonomický systém komplexu krajín. Europarlament iba vypočul Th. Pikettiho. M. Draghi, guvernér ECB, iba tlačil do ekonomiky EÚ mesačne eurá vo výške hodnoty nášho HDP. Ako som ukázal, zdroje ekonomickej múdrosti sú. Netreba riešiť korupciu.
Prof. J. Husár