Načo sú nám Maastrichtské kritériá?
Túto otázku si musí položiť každý občan, ktorý v TV počul, že E. Macron a A. Merkelová sa dohodli,že EÚ potrebuje spoločný štátny rozpočet EÚ.
Ale veď máme orgány ako európsky parlament, európska rada, rada EÚ, či európska komisia. Každý z týchto orgánov má niekoho na čele. Nemali to byť tieto orgány a ich predstavitelia, ktoré budú riešiť problém spoločného rozpočtu? A čo naši europoslanci? Avšak každá krajina EÚ má významné ekonomické fakulty a významných ekonómov. Riešenie ekonomických otázok po prvej svetovej vojne (Versailles) aj po druhej svetovej vojne (Bretton Woods) mal na starosti otec ekonómi J. M. Keynes.
Pozrime si však problém hlbšie. Nemôžem nepripomenúť, že v roku 2017 Európska únia pompézne
oslávila 60. výročie svojho vzniku. To nie je pravda. V roku 1957 totiž vzniklo EHS (European
Economic Community). Formálne bolo ustanovené 25. marca 1957. Rímsku zmluvu podpísali
Belgicko, Francúzsko, Federálna republika Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.
Predtým, v roku 1950 minister zahraničných vecí Francúzska R. Schuman navrhol vznik Spoločnosti
uhlia a ocele Európy. O vzniku EÚ môžeme reálne hovoriť až po roku 1988. Niektoré európske
krajiny v roku 1988 vytvorili Delorsov výbor, ktorý mal preskúmať problémy ekonomickej
a monetárnej (nie menovej ako sa píše u nás) únie a pripraviť aj program, ktorého cieľom mala byť
implementácia EMU. Správa Delorsa mala za následok Maastrichtskú zmluvu o Európskej Únii,
ktorá sa dohodla v decembri 1991. Jej účinnosť začala v novembri 1993. Táto zmluva rieši širokú
škálu integračných otázok, jej najzásadnejšou vlastnosťou, črtou je formalizácia toho ako reálne
riešiť ekonomickú a monetárnu úniu, hlavne spoločnú menu (euro v 1995, predtým bolo ECU).
Maastrichtská zmluva výslovne uvádza tieto kritériá monetárnej a fiskálnej konvergencie ako
predpoklad participácie krajiny na spoločnej mene, ktorá mala byť implementovaná na prelome
storočí. Kritériami boli: dlh vlády nesmie prekročiť 60% HDP, deficit rozpočtu vlády nesmie
prekročiť 3% HDP, inflácia nesmie prekročiť priemernú infláciu troch krajín EÚ s najmenšou
mierou inflácie o viac ako 1,5% percentuálneho bodu, úroková miera na vládne dlhopisy (obligácie,
bondy) nesmie prekročiť priemerné miery troch krajín s najnižšími infláciami o viac ako 2
percentuálne body a nakoniec členstvo v EMS musí byť nie menej ako dva roky a to bez iniciovania
devalvácie. Už sa na tieto kritériá zabudlo? Veď ich obsah je oveľa bohatší ako obsah spoločného
rozpočtu EÚ. Nehovoriac, že Eurostat konštruuje za každú krajinu input/output tabuľku a systém
národných účtov. A to sú tisícky usporiadaných údajov o ekonomike. Treba im však rozumieť! Čo
povie jediné číslo spoločného rozpočtu, a to deficit či prebytok?
Musím však hlbšie upozorniť aj na reálne ekonomické problémy v nedávnej histórrii aspoň troch
krajín, a to iba pri európskom monetárnom systéme (EMS). Pozrime si prehľadne najväčšie
ekonomiky Európy a ich ekonomické výsledky v tabuľke. Celkom jasne o histórii a problémoch
uvedených krajín hovoria iba niektoré údaje tabuľky, a to už pri vzniku EMS a EÚ:
Z tabuľky zreteľne vidno, že boli veľmi rozdielne východiskové pozície a predstavy krajín. Musím
vypichnúť niektoré z problémov v tom čase. Treba ich jasne povedať, lebo sa nám ľahšie pochopia
ich dnešné postoje a pozície. Predovšetkým už ani záujem o EÚ nebol rovnaký, bola vnútená?
Začalo však aj obdobie, povedal by som, neúcty ekonómie, vulgarizácie ekonomických poznatkov,
spoľahnutie sa na vágny ukazovateľ HDP, peňažná forma je veľmi bezobsažná. Miesto nezaujatého
vedeckého skúmania fungovania ekonomík, prišla záľudnosť a nekalé úmysly apologetiky, nie vedy.
Stanoviská ekonómov EÚ nežiadala. Závideli sme Keynesovi.
Túto tabuľku doplním ešte o fakty, ktoré uvádza M. Gärtner, ktorý vydal dielo Šlabikár európskej
makroekonómie v roku 1997, v ktorej na s. 14 uvádza hodnoty rovnice rovnováhy (S – I) + (T – G)
= (X – M) v percentách 13 krajín Európy a USA za rok 1994. Zložka (T – G), teda príjmy vlády
mínus výdavky vlády, vykazuje vo všetkých krajinách až na Luxembursko negatívne hodnoty. To
nikoho nebolelo? Kľúčovým problémom fungovania ekonomík krajín EÚ už od roku 1994 bol
deficit rozpočtov vlád. Každý ekonóm chápe svojim rozumom účel zložiek rovnice a tým aj podstatu
fungovania ekonomiky, zasahovania do nej. Má tri členy! Prečo ju politici nevyužili? Konštruktér
stroja vie svoj stroj pohnúť i zastaviť, skaziť aj opraviť. Konštruktérom ekonomického stroja EÚ sa to
nedarí. Už 60 rokov, keďže sme mali takéto výročie, hľadáme smer, pomáhame Grécku, Španielsku či
Portugalsku a opäť sme sa dozvedeli, že dlh Grécka dosiahol hodnotu 180% HDP. To je hospodársky ideál?
Tvorcom ekonomických programov krajín EÚ odporúčam dielo Dambisa Moyová, Ako Západ
zablúdil. Podnadpis – 50 rokov ekonomického bláznovstva a neúprosné rozhodnutia, ktoré nás
čakajú. Po roku 1990 nastal kolaps ekonomického poriadku. Ekonómov trápi nielen rozvoj
kapitalistickej výroby, ale hlavne nedostatok jej rozvoja. Končí postupnosť – otrok, poddaný
robotník? Končí postupnosť otrokárske vlastníctvo, feudálne vlastníctva, kapitalistické vlastníctvo?
Ba aj jednoduchšie – načo sú nám Maastrichtské kritéria? Máme predsa politikov!
Prof. J. Husár
Bratislava 21/6/2018
