Vieme, čo sa dnes deje s ponukou peňazí?
Hoc čitateľa čaká obťažnejšia téma, verím, že sa poteší. Na internete som získal takýto prehľad finančnej pomoci Ukrajine.
Finančné čiastky, ktoré sú dôležité, som zvýraznil:
“According to the database, the U.S. is the largest current supporter of Ukraine, with the equivalent of 7.6 billion euros since the outbreak of war (data as of March 27, 2022). All EU countries combined total 2.9 billion euros, plus 1.4 billion euros from EU institutions and 2 billion euros from the European Investment Bank. The UK, Canada and Japan have pledged a combined 1 billion euros worth of aid. "It is remarkable that the U.S. alone is giving significantly more than the entire EU, in whose immediate neighborhood the war is raging," says Trebesch.
Obrovská čiastka.
Každý makroekonóm súčasne vidí aj „druhú stranu mince“ ponuku peňazí. Aby to čitateľ hlbšie vnímal, trochu sa v mojej úvahe vrátim; ide o analógiu. Totiž aj naša vláda teraz rieši finančnú pomoc v spojení s Ukrajinou a obrovskou infláciou. Peniaze sa nerodia ako zemiaky. Vo financiách platia zákony a vzťahy. Kto pozná dielo J. K. Galbraitha The Affluent Society (Spoločnosť hojnosti) a zvlášť kapitolu The Monetary Illusion, teda Monetárna ilúzia, má jasnú predstavu o probléme. Monetárna nie menová, ako je používa naša vládna ekonomická garnitúra, žiaľ aj predstavitelia NBS. Treba poznať aj Keynesovu Tract on Monetary Reform a Treatise on Money. Zásadné poznatky, ktoré umožňujú zasiahnuť do fungovania ekonomiky.
Ekonomická analýza sa vďaka jeho uznávanej ekonomickej teórii musí sústrediť aj na ponuku a dopyt po peniazoch a to až v podobe ekonometrického, matematického modelu. Iba on je veľmi silným nástrojom, ktorý umožní získať logické dedukcie.
Pre overenie hodnoty poznatkov Keynesa najskôr ukážem na vysvetlení vzniku veľkej krízy v roku 1929. Má vzťah k dnešku. Od roku 1929 do roku 1933 sa ponuka peňazí znížila o 25 %. V tomto období vzrástla nezamestnanosť z 3,2 % na 25,2 %. Tieto fakty (rysujúce sa riziko) využili teoretici na to, aby vysvetlenie krízy hľadali v tzv. hypotéze peňazí. Pozrime si veľmi konkrétne údaje o ponuke peňazí a krachu bánk, ktoré uvádza vo svojej knihe G. Mankiw, budúci nositeľ Nobelovej ceny. Údaje o ponuke peňazí a jej determinantoch uvádza táto tabuľka:
Tabuľka vyjadruje vzťahy. Vidíme, že medzi augustom 1929 a marcom 1933 poklesla ponuka peňazí o 28 %. Tento veľký pokles ponuky peňazí viacero ekonómov pokladalo za primárnu príčinu veľkej krízy.
Vzhľadom na dnešné „rozdávanie peňazí“ si treba uvedomiť to, čo hovorí makroekonómia, a to zákonitosti správania sa ponuky peňazí ako funkcie monetárnej bázy a multiplikátora (pozri J. Husár, Aplikovaná makroekonómia), ktorý má tvar mm = (C/D + 1)/(C/D + R/D). Z dôkladnej znalosti tohto modelu (zásadného poznatku) vieme povedať, čo všetko môže (mohlo) spôsobiť rast či pád ponuky peňazí. Sú to tri makroekonomické premenné, ktoré determinujú ponuku peňazí: monetárna báza, podiel rezerv a vkladov a nakoniec podiel obeživa a vkladov. O všetkých máme konkrétne údaje v tabuľke vyššie. Môžeme teda jednoznačne posúdiť prečo ponuka tak výrazne poklesla.
Tieto poznatky o zložkách peňažného multiplikátora nám umožňujú zasiahnuť v skorej fáze do ekonomických procesov (ich chorôb).
Z tabuľky vidíme, že pokles ponuky peňazí sa nedá prisúdiť monetárnej báze; ona vlastne narástla na hodnotu 8,4, t. j. o 18%. Veľký pokles však zaznamenal peňažný multiplikátor. Ten poklesol o 38 %! Ale prečo? Ako to uvádzajú údaje v tabuľke, oba jeho principiálne faktory veľmi vzrástli, aj podiel rezerv a vkladov a aj podiel obeživa a vkladov. Po dosadení do vzorca zistíme to, čo uvádza tabuľka. V rôznych dielach ekonómovia pripísali veľký pokles multiplikátora veľkému počtu skrachovaných bánk, a to počiatkom roka 1930. Od roku 1930 do roku 1933 viac ako 9000 bánk prerušilo bankové operácie a mnohé skrachovali. Tento krach spôsobil že ponuka peňazí poklesla, a to vďaka zmene správania sa aj vkladateľov a aj bánk (Friedman, Fisher, Mankiw).
Krach bánk mal za následok zvýšenie podielu obeživa na vkladoch (C/D) a to redukovaním dôvery obyvateľstva voči bankám, bankovému systému. Ľudia sa obávali, že krachy budú pokračovať. Ľudia si začali viac vážiť obeživo ako formu peňazí ako svoje vklady, ako formu peňazí. Ak ľudia stiahli svoje vklady, „vydrenážovali“ rezervy bánk.
Nech si čitateľ toto prečíta dvakrát. Ako to bude dnes, vedia o tom kompetentní?
Peňažný multiplikátor je oveľa zložitejší, čo umožňuje identifikovať riziká. Musíme mu porozumieť a preto ho tu objasňujem; opisuje systém. Hovorím o tom v mojej Aplikovanej makroekonómii. Tam odvádzam konkrétnym ekonometrickým postupom, že peňažný multiplikátor má takýto tvar:
Aby si čitateľ uvedomil význam a dôležitosť tohto vzťahu pozrime si konkrétne údaje za ekonomiku, ktorá nech má tieto hodnoty makroekonomických veličín:
rD = koeficient minimálnych povinných rezerv = 0,10
CU = obeživo = 200 mld. Sk
D = vklady = 400 mld. Sk
ER = prebytočné rezervy = 0,4 mld. Sk
M = ponuka peňazí M1 = 600 mld. Sk
Čitateľ po dosadení zistí, že
A aký je záver: zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe, keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu? Tabuľku uvedenú vyššie by ECB (NBS) mali uverejniť dnes.
Hoc sme v minulosti mali problémy s bankami (Devín banka, Dexia banka), treba povedať, že významný je kolobeh peňazí, teda hlavne v zmysle multiplikatívnej tvorby ponuky množstva peňazí v bankovom systéme. Nielen to. Teória pozná veľa vzťahov množstva peňazí k iným makroekonomickým veličinám.
Zjednoznačním to takouto otázkou: ak NBS SR začne zväčšovať ponuku peňazí pomalšie ako predtým, čo sa stane s deficitom vlády (deficitom štátneho rozpočtu, správnejšie iba vlády)?
Ale môžeme začať uvažovať aj o vzťahu úrokových mier, cien ŠPP, obligácií a operácií na voľnom trhu. A operácie na voľnom trhu sú bázickou metódou kontroly ponuky peňazí. Veľmi náročné bolo, až nemožné, kontrolovať ponuku peňazí vo vzťahu k povinným minimálnym rezervám – požiadal som listom NBS, aby mi poskytli do knihy aspoň základy, ako kontrolujú ponuku peňazí a robia monetárnu politiku a odpoveď som spracoval v diele Aplikovaná makroekonómia. To všetko však sťažovalo vyčísliť rovnováhu na trhu peňazí, teda, odborne povedané, určiť príslušné M a príslušné r. V dôsledku toho sa veľmi ťažko dali overiť tvrdenia o zvýšení ponuky peňazí na cenovú úroveň, na úrokovú mieru na agregovaný dopyt, ako to jednoznačne hovorí keynesiánsky model.
Záver
Verím, že sa čitateľ dozvedel náročné vzťahy z oblasti kolobehu peňazí, o ktorom sa dnes nehovorí ani v parlamente a ani v článkoch v SME, či Denníka N. Veľmi ťažko sa dá rozhodnúť, ak vôbec, ktorá z politík fiskálna či monetárna vyvolávajú u nás stabilizáciu ekonomiky (NBS nevplýva na ponuku peňazí, iba ECB). A čo kontrolovať M, či r ?
Ale koľko debaty sme videli v parlamente o tom, či má vláda intervenovať? Naša ekonomika sa podľa MMF vraj zahrievala (ozaj, ako v kuchyni ?). Avšak nič z toho, čo som vyššie povedal netrápi predstaviteľov nežnej politickej scény.
Kde boli ešte problémy?
To nie je, že po vojne je každý generálom. Je tu veda! Nemôžeme múdrosť stále iba zbierať, ako to robili Česi, či Maďari, musíme ju aj užívať, uplatňovať, aplikovať. Cesta k skutočnému umeniu a majstrovstvu aj v ekonómii je nepohodlná a namáhavá.
Ľahko sa vykrikujú iba heslá na námestí, či aj inde. Či, ako sa hovorí v latinčine, non decet, to sa nehodí, nesluší? Nech rozhodne čitateľ.
Ekonomika sa nedá riadiť bez ekonometrie; inak sa politici iba hádajú a navzájom nesúhlasia.
Prof. J. Husár
Bratislava 22/4/2022
