Globálna nerovnováha,  klesajúca hegemónia a potreba nového riešenia

 Moja úvaha bola iniciovaná rozsiahlym článkom p. Hvozdíka "Stredná Európa nachádzaná a opätovne strácaná",  v Slovenskom slove. Ide totiž menovite aj o ekonomické problémy. Pozrime si problém hlbšie. Čitateľa nebudem zaťažovať číslami o nerovnováhach v EÚ, a to hlavne číslami z rovnice rovnováhy, lebo som ich už viackrát uverejnil, a to stav nerovnováhy na príklade ekonomiky USA. 



Čísla iba konštatujú ale treba povedať čo bolo a čo robiť. Opäť som si pozrel štatistiky viacero krajín, pomerne podrobne. Nič povzbudzujúce. Ide mi totiž o to, aby si čitateľ uvedomil, že ekonomická kríza z rokov 2007-09 stále ukazuje svoje dôsledky, a to či už v nezamestnanosti v ekonomikách EÚ, pomalej rekonvalescencie ekonomík západného sveta, či v nedostatku tvorby zamestnanosti a nakoniec problém s dlhovou krízou všetkých krajín EÚ. Týmito štyrmi efektami sú najviac postihnuté USA a krajiny EÚ. Masová nezamestnanosť, dlhová kríza a deficity účtu platobnej bilancie, volatilita finančných trhov  znemožňujú ekonomický pokrok, teda  obnovu ekonomickej sily USA aj EÚ.

 

Výhľady ekonomického rastu sú nízke a kríza dôvery, zdá sa, vplývajú negatívne aj na úroveň ich investovania. Nuž a takýto scenár logicky priam vnucuje klesajúci trend pre doposiaľ najlepšie ekonomiky na svete a aj klesajúcu hegemóniu USA. Píše o tom viacero autorov. Naopak, čo doma nedoceňujeme, vzmáhajú sa viaceré ekonomiky, menovite Čína a BRIC. Majú trvalý rast a zdá sa, že sú už dávno za krízou z roku 2007/9. Tá ich totiž ani nepostihla tak zle ako EÚ a USA. To si treba uvedomiť. Mohol by som sa v mojej úvahe sústrediť na to, aby som ten pokrok, obnovu, z krízy dokumentoval. Možno.  Iba tvrdím, konštatujem, že sú už od nej ďaleko. Mojim cieľom je akási výzva po novej ekonomickej paradigme a možnej novej svetovláde.

 

Koreňom tejto krízy v EÚ a v USA sú, povedal by som, striktne vonkajšie fakty vzhľadom na ich systémy, a predovšetkým sa týkajú (menovite) špecifickej cesty  týchto dvoch ekonomík, na ktorú nastúpili po roku 1970 (USA) a od začiatku deväťdesiatych rokov (EÚ). Zlá cesta sa vzťahuje na extrémnu financializáciu v USA a v EÚ; zisky vyleteli a mzdy sú v stagflácii, o čom hovoria vedecké príspevky Euro Group, ktorej som bol členom cca 15 rokov. V čom je podstata? Je to téza o minimalizácii úlohy štátu (zníženie jeho úlohy), čo bolo spojené s požiadavkou, že finančný systém štátu treba doregulovať; finančné aktivity a portfólio investícií by mali špekulačne „lietať“ po celom svete, čo bolo hlavnou teoretickou paradigmou (Mikloš) už počas posledných 30 rokov. Tá paradigma vytvorila známy pojem bubliny a globálne sú to známe Ponziho schémy, čo je druh podvodnej investičnej operácie, ktorá sľubuje neuveriteľné výnosy v krátkej dobe. Výnosy nie sú vytvárané reálnymi finančnými operáciami (tokmi), ale sú vyplácané z investovania nových vkladateľov, ktorá sa stala priam mamonou v roku 2008.

 

Táto paradigma spôsobila na trhoch tovarov a služieb, teda reálnych trhoch, nedostatok produktívnych investícií hlavne po vzbĺknutí bublín v nasledujúcich rokoch na Západe, hlavne v USA. Hlad po úsporách a globálne nerovnováhy charakterizované veľkým deficitom v krajinách Západu. A prebytok v Ázii (hlavne v Číne) a v iných rozvíjajúcich sa ekonomikách. A tak tvrdím že, opačne, voči nedávnym prísnym politikám (austerita) v USA sa ukazuje ako veľká potreba novej formy vlády, jej zainteresovanie, je potrebné, aby sa udržal agregovaný dopyt stabilný, aby sme zabezpečili plnú zamestnanosť (možnú) a vytvorili transparentný finančný sektor, ktorý bude slúžil reálnej ekonomike a posúvať vpred,  povzbudzovať produktívne investície. Okrem toho, zdá sa, že na globálnej úrovni dva hlavné fakty, úlohy negatívne ovplyvňujú trhy: 1) chýba nezávislá internacionálna mena a 2) nestabilita jedného z najväčších globálnych trhov, Eurozóna. Prvá potrebuje širšie medzinárodné riešenie a druhá potrebuje adekvátne politické reakcie ( zodpovednosť, na úrovni EÚ hlavne v novej integrácii). Toto je neorané pole pre naše ekonomické fakulty. 

 

Záver, ba rekapitulácia

V tomto príspevku som tvrdil, sa žiada nová úroveň zaangažovania sa vlády; a hospodárska či až verejná politika  musí byť nová, aby sme sa z krízy dostali von. Malo by to byť spojené s novou svetovládou a radikálnou zmenou medzinárodného poriadku, ktorý bude znamenať aj novú menovú jednotku. Aj v USA aj v EÚ sa žiada široký program riadenia agregovaného dopytu, príslušnej politiky práce a aj politiky zamestnanosti sú ozaj potrebné. To by znamenalo plnú zamestnanosť a akési zdieľanie vzájomného zisk z produktivity. Asi koordinovaná trhová ekonomika taká aká je dnes známa vo Švédsku, či severských krajinách je možným dnešným príkladom a na báze toho  národné riešenia a globálne vládnutie môže poskytnúť zaujímavé riešenia, poučenia. Vláda evidentne nezvláda správu štátu a tým najbezcitnejším spôsobom škodí občanom.

Z povedaného teda vyplýva, že rekonštrukcia vlády nepomôže. Ba aj to, že kým nebude preskúmaná zodpovednosť každého člena vlády súčasnej aj minulých, kým nebude prešetrená zodpovednosť orgánov tretieho piliera štátnej moci a kým nebude otvorená diskusia o zmene volebného systému, dovtedy nemôžeme ani dúfať, že sa situácia zmení k lepšiemu.

Potreba objektívneho poznania prevratných a zároveň rozporuplných globalizačných premien je zo dňa na deň akútnejšia. Sme na civilizačnom rázcestí, na ktorom sa musí ľudstvo rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá.



Prof. J. Husár,

Bratislava 12/12/2022





Kto dnes oslavuje ...

Meniny na web

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Poslovia zla

Poznámka na úvod:  Keď hovorím my, myslím nie len my na Slovensku, ale my EÚ. Keď píšem „novinári“, nemyslím tým iba slovenských, ale európskych.

Na Slovensku potvrdili prvý prípad koronavírusu

Na Slovensku potvrdili prvý prípad koronavírusu. Na tlačovej konferencii o tom informoval predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý je poverený riadením ministerstva zdravotníctva.

MAZUREK exkluzívne pre Českú televíziu: Zelenského režim je plný korupcie! Vláda nemá legitimitu!

Milan Mazurek odpovedal na všestranné otázky redaktora Českej televízie v rozhovore, ktorý viedli v parlamentnej knižnici.