O potrebe skúmať dejiny
Žijeme uprostred informačnej vojny, jej štáby účelovo modelujú aj minulosť.
Add a comment
TRAGÉDIA V ČERNOVEJ
Tragédia v Černovej, keď 27. októbra 1907 strieľali uhorskí žandári do protestujúcich Černovčanov len preto, že chceli, aby im nový kostol vysvätil rodák Andrej Hlinka, predstavila Slovákov Európe a svetu ako jeden z najväčšmi utláčaných národov.
Add a comment
Vplyv súčasných médií na prekrúcanie histórie
Odznelo na konferencii k 170. výročiu vzniku Slovenských národných novín.
Add a comment
Peniaze amerických Slovákov
Americkí Slováci významne prispeli k oslobodeniu Slovenska na konci prvej svetovej vojny.
Add a comment
Neznáma ruská pomoc Slovákom
Slovenská verejnosť dnes ani netuší o finančnej pomoci Rusov slovenskému národu v časoch najtvrdšej maďarizácie na sklonku 19. storočia.
Add a comment
Smrť Ľudovíta Štúra
V Roku Ľ. Štúra vzniklo aj video, v ktorom sa autori zamýšľajú nad posledným rokom jeho života.
Add a comment
Slávnosti v Hlbokom
Jednou z akcií v rámci Roku Ľudovíta Štúra bolo aj otvorenie obnovenej Pamätnej izby Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom 27. septembra 2015, o čo sa pričinil Trnavský samosprávny kraj a jeho kultúre inštitúcie, obec Hlboké a evanjelická cirkev.
Add a commentK prvému výročiu odtrhnutia Kosova od Srbska
Vyhlásenie Panslovanskej únie
zo 06. februára 2009
k prvému výročiu odtrhnutia Kosova od Srbska
Takzvaný Kosovský parlament 17. februára 2008 jednostranne vyhlásil nezávislosť „Kosovskej republiky“. Vyhlásenie samostatnosti Kosova však neuznalo Slovensko a mnohé ďalšie štáty. Podľa ústavy Srbska a štatútu chráneného rezolúciou OSN č. 1244 to, z právneho hľadiska, bola a stále je Autonómna oblasť Kosovo a Metohija. Meno „Kosovo“ pochádza od srbského (slovanského) slova „kos“. Meno „Metohija“ pochádza od slova „metoh“, ktoré je gréckeho pôvodu a znamená cirkevný statok. Význam slova metohija svedčí o storočia trvajúcej prítomnosti pravoslávnej cirkvi a teda Srbov na tomto území. Toto sú dôkazy, že Kosovo je srbské. Každý meter kosovskej zeme je posvätený srbskou krvou. Srbi nikdy nezabudnú na svojho kráľa Lazara, ktorý ich viedol v bitke na Kosovom poli v r. 1389, kde aj padol. Kráľ Lazar je srbským národným hrdinom a jeho živá pamiatka nedá Srbom zabudnúť na protiprávne odňatie časti ich územia.
Tak, ako v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia rozhodli západné mocnosti o odtrhnutí rozsiahlych území od Česko-Slovenska na základe Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže, tak obdobný scenár sa uplatnil aj teraz, v Kosove. Ani v prípade Česko-Slovenského zvrchovaného územia a ani v prípade Srbského zvrchovaného územia však platné normy medzinárodného práva Západ nerešpektoval. Politika znásilnila právo.
Srbi poskytli v Kosove útočisko albánskym masám utekajúcim pred stalinistickým terorom vo vtedajšom Albánsku a títo Albánci neskôr proti Srbom otočili zbrane. Pri hodnotení charakteru tzv. Republiky Kosovo majme na pamäti aj túto skutočnosť.
Slováci by si mali pripomenúť aj materiálnu pomoc srbského kniežaťa Obrenoviča štúrovským dobrovoľníkom v roku 1848 a tiež postoj vtedajšej Juhoslávie k okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968.
Panslovanská únia je toho názoru, že problém Kosova sa jeho odtrhnutím od Srbska neskončil. Vzniklo ložisko permanentného napätia a precedens, ktorý sa nepochybne (skôr, či neskôr) pokúsia využiť iredentisti aj v iných regiónoch, a to nielen v Európe. Z tohto dôvodu by Slovenská republika samostatnosť tzv. Republiky Kosovo nikdy uznať nemala.
Predsedníctvo PanSÚ
Add a comment
K používaniu geografického názvoslovia v učebniciach určených pre školy s maďarským vyučovacím jazykom
Stanovisko Panslovanskej únie
z 30. októbra 2008
k používaniu geografického názvoslovia v učebniciach určených pre školy s maďarským vyučovacím jazykom
Poslanci za Smer-SD spolu s poslancami za KDH pri hlasovaní v pléne NR SR 29. októbra 2008 posunuli do druhého čítania novelu školského zákona, ktorá chce zaviesť označovanie geografických názvov z územia Slovenska v učebniciach určených pre slovenské školy s vyučovacím jazykom maďarským v maďarčine. To, že sa v návrhu sa o maďarčine expresis verbis nehovorí, ale používa sa termín „jazyky národnostných menší“ nie je dôležité, pretože všetkým nám je jasné, že tu v skutočnosti ide len a len o maďarčinu.
V nedávnej minulosti príslušné štátne orgány ignorovali pravidlá používania geografických názvov ustanovené Konferenciou OSN o štandardizácii geografického názvoslovia, a tiež slovenským právnym poriadkom. Bolo to počas šéfovania pána Fronca, ako aj pána Szigetiho na Ministerstve školstva SR. Postoj poslancov za KDH nás preto neprekvapuje. Prekvapuje nás však hlasovanie poslancov za SMER-SD, ktorých stranícky šéf sa niekoľkokrát verejne vyjadril o potrebe zreteľne formulovať a napĺňať slovenský národno-štátny záujem.
Každý zvrchovaný štát, z objektívnych dôvodov, svoj vlastný národno-štátny záujem má a každý zvrchovaný štát si ho chráni. To len Slovensko má byť výnimkou? Aj označovanie geografických objektov z vlastného zvrchovaného územia úradným, či štátnym jazykom je predsa prejavom zvrchovanosti štátu a teda súčasťou jeho národno-štátneho záujmu. Ako sme uviedli už v našom stanovisku k danej téme z 27. októbra 2008, z maďarskej strany existuje tvrdý tlak na požívanie maďarských názvov pre objekty z územia Slovenska, ktoré boli zavádzané najmä po roku 1868 ako dôsledok maďarizačných (Aponyiho) zákonov. Ak by bola predmetná novela školského zákona v NR SR napokon schválená v terajšom znení, išlo by v praxi o zákonom legalizovanú maďarizáciu Slovenska. Slovenská republika by sa takto stala jediným štátom na svete, ktorý by takéto niečo uzákonil. Dodatočné vysvetľovania poslancov za SMER-SD sú len chabými výhovorkami. Ak ide týmto ľuďom skutočne o záujem Slovenska nesmú tlaku maďarskej iredenty ustúpiť. História to zaznamená a národ si to zapamätá.
Panslovanská únia vyzýva stranu SMER-SD, aby si uvedomila svoju politickú zodpovednosť a aby jej poslanci v NR SR problém riešili v záujme Slovenska, na odbornej úrovni a pri rešpektovaní uznesení Konferencií OSN o štandardizácii geografického názvoslovia a tiež pri rešpektovaní noriem slovenského právneho poriadku.
Predsedníctvo PanSÚ
Add a comment
Misia solúnskych bratov a pyxida z Čiernych Kľačian
„Zaradoval sa cisár a velebil boha aj so svojim radcami a poslal ho s mnohými darmi a napísal Rastislavovi takéto písmo: Boh, ktorý prikazuje každému dospieť k poznaniu pravdy.... videl tvoju vieru a horlivosť, učinil aj teraz, za našich čias to, čo odprvu nebývalo, ale iba v prvé roky a zjavil písmená pre jazyk váš, aby ste sa aj vy pripočítali k národom veľkým, ktorí boha slávia rodným jazykom a tak sme ti poslali toho, komu ich zjavil, muža vzácneho a pravoverného, učeného veľmi a filozofa“.
Add a comment
Budovanie štátu - čas činorodosti
Ako znalec života a tvorby Ernesta Hemingwaya by som začal jeho myšlienkou o tom, prečo miloval obdobie v Paríži v dvadsiatych rokoch 20. storočia.
Add a comment
Čechoslovakizácia ...
– téma dvoch konferencií PanSÚ
My Slováci, priami potomkovia Slovenov, ktorí svojho času slovanizovali strednú Európu, sme prežili viac než 200 ročné vymývanie mozgov v rámci agresívnych asimilačných procesov (najprv maďarizácia, potom čechoslovakizácia). Napriek tomu sme prežili a ukázali sme sa ako životaschopný európsky národ.
Add a comment
Čechoslovakizmus v dynamike času (1918-1945)
Keď chceme postihnúť fenomén čechoslovakizmu ako ideovej konštrukcie popierajúcej existenciu slovenského národa a snažiacej sa o jeho počeštenie v kľúčových rokoch našej národnej existencie, musíme poznať jeho dynamiku v prvej a druhej Česko-Slovenskej republike, ale aj jeho transformáciu po druhej svetovej vojne, keď sa idea čechoslovakizmu formálne opustila a označila sa za umelú.
Add a comment
Tatíčkomasarykovský hnojníček
Namiesto úvodu
Z Krátkeho slovníka slovenského jazyka
4., doplnené a upravené vydanie Bratislava: Veda 2003.)
1. česko-slovenský príd. český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko: dvojjazyčný č.-s. slovník
2. československý príd. hist. český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp v slovensko-českom vzťahu, skr. čs.: (jednotný) čs. jazyk, národ.
K roku Ľudovíta Štúra
Vyhlásenie Panslovanskej únie
k roku Ľudovíta Štúra
Uznesením vlády SR z októbra minulého roka bol tento rok vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra, ktorým si pripomíname 200. výročie narodenia tohto génia nielen slovenského národa, ale aj Európy. Dôležitosť tohto výročia podčiarkuje aj jeho zaradenie do zoznamu výročí Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na roky 2014-15.
Ani občianske združenie Panslovanská únia nemôže ostať stranou tohto výročia a podujatí s ním spojených, pravda podľa svojich možností. Tým viac, že štúrovský odkaz má vo svojom názve a jeho realizáciu v hlavnej náplni svojej činnosti. Konkrétnejšie, sú to: všeslovanská vzájomnosť, zmierenie medzi slovanskými národmi, miesto Slovanov v spoločnej Európe a rovnoprávne postavenie v nej.
Štúrov odkaz je dnes aktuálny ako nikdy predtým. Nová železná opona tento raz rozdeľuje slovanské národy, ba dokonca rinčia zbrane na hraniciach medzi nimi. Súčasný neutešený stav slovanstva žiaľ, nielenže zatieňuje toto významné výročie, ale navyše pripomína nejednotu a roztržky medzi Slovanmi v 19. storočí , ktorých svedkom bol samotný Štúr práve v čase, keď písal svoje geopolitické a filozoficko-historické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré je aj jedným z hlavných zdrojov inšpirácie nášho združenia. Treba si vari znova zopakovať nezvládnutú lekciu z dejín?
V týchto znova ťažkých časoch sa inšpirujme tiež Štúrovou odvahou – bol to, čo je zriedkavý jav, nielen muž reflexie, ale aj muž činu – a pridajme sa aj k tým, ktorí politickú reprezentáciu i všetkých obyvateľov Slovenska vyzývajú k zastaveniu bratovražedných bojov na východnej Ukrajine (kým je ešte čas) a k obnoveniu mieru v Európe i vo svete. V tejto súvislosti je namieste pripomenúť Štúrove slová, ktorými sa končí citované dielo a ktoré on sám označil ako posolstvo: „Aj keby sa zdalo, že ľudstvo upadáva, nemôže sa na dlhý čas samo sebe spreneveriť a vzdať sa svojej podstaty, predovšetkým pri dnešnom neobyčajnom pokroku. Napreduje stále ďalej a nik nemôže povedať dopredu, kam dospeje. No zhoršenie môže byť len dočasné. Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s božou pomocou odvahy k činom ! Prázdna je národná samoľúbosť , ktorá v sebe neskrýva nič hlbšie. Ide napokon o ľudstvo, ktorého členmi sme spolu s ostatnými národmi.“
V 17.- 18. storočí sa do povedomia Slovákov vracajú názvy ako Panónia či „Veľká Morava“, aj keď k tomuto poslednému môžeme mať výhrady, lebo v samotnej českej terminológii prežil názov Moravské Slovensko, ktorý predsa nespadol z neba. Toto nové hľadanie identity vyústilo v Štúrových časoch do pomenovania Slovenské okolie. Poznané dejiny sú nielen výrazom identity, ale aj zdrojom hrdosti.
Záverom preto ešte odcitujme slová z Úvodu práce Slovenský juh v stredoveku z pera dôstojného pokračovateľa Ľudovíta Štúra, jazykovedca a historika, Jána Stanislava: „Výsledkom nášho štúdia je poznanie, že Slováci boli kedysi veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny. Dnešné Slovensko je už len maličkým úlomkom starého Slovenska. Dnešný slovenský národ je len zvyškom veľkého národa. Usudzujúc podľa rozsahu územia , ktoré obýval, a podľa veľkého počtu osídlených lokalít, môžeme povedať, že to bol v IX.-X. stor. jeden z najväčších slovanských národov. Kultúrna práca, vtedy na Slovensku vykonaná, je teda úmerná počtu a sile tohto starého nášho národa.“
V Bratislave16. marca 2015
Predsedníctvo Panslovanskej únie
Add a comment
