Kráľ Svätopluk
Našim čitateľom a všetkým slovenských vlastencom ponúkame možnosť, aby si prečítali vzácnu esej slovenského historika profesora Martina Homzu, študenta profesora Matúša Kučeru, ktorého nedávno ocenil poľský prezident Bronislaw Komorowski Rytierskym krížom rádu za zásluhy Poľskej republiky (11.12. 2012). Týka sa problematiky kráľa Svätopluka, jeho titulu kráľ a všetkých dôležitých súvislostí s týmto významným panovníkom starých Slovákov na Veľkej Morave.
Add a comment
Ústava Slovenskej republiky – základ ústavného vývoja štátu
Predovšetkým sa patrí poďakovať organizátorom konferencie za šancu pripomenúť si nielen udalosti súvisiace s prijímaním ústavy, ale aj podmienky v ktorých vznikala. Ani jedno ustanovenie ústavy nebolo prijímané bez diskusie, bez kompromisov a bez hľadania spoločného konsenzu. Napriek tomu sa podľa hodnotenia vtedajších zahraničných expertov podarilo vytvoriť text, ktorý zabezpečoval pre Slovensko také usporiadanie štátnych inštitúcií, ktoré umožňovali v pokoji riadiť novovznikajúci štát.
Add a comment
Spomienky na tvorbu slovenskej ústavy a tušenie možných súvislostí
Prijatie slovenskej ústavy 1. septembra 1992, bolo štátoprávnou podmienkou obnovenia slovenskej štátnosti a spolu s Deklaráciou Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. júla 1992, vytvorilo politickú realitu, ktorej výsledkom bol vznik druhej Slovenskej republiky.
Add a comment
Spomienky jedného z pamätníkov hľadania stratégie pre obnovenie slovenskej štátnosti
Kľúčové slová: roztrúsená stratégia, graduálna štátotvornosť, konsenzus paralelnej suverenity.
1. Úvodné poznámky o subjektívnej stope hľadača vhodnej stratégie obnovenia slovenskej štátnosti
Pretože tento príspevok je subjektívnou osobnou spomienkou hľadania stratégie obnovenia slovenskej štátnosti, tak v ďalšom texte bude, okrem citovania iných výrokov vedený v prvej osobe (v tzv. „Ich-forme“).
Add a comment
Slovenský parlament pred vznikom suverénnej Slovenskej republiky v rokoch 1990 - 1993
Zanedlho bude 20 rokov od vyhlásenia samostatnosti Slovenskej republiky (Príspevok bol prvý raz uverejnený 8. septembra 2012 – poznámka redakcie). Je to krátky aj dlhý čas, ale celkovo možno povedať, že historikom sa akosi nechce pristúpiť k exaktnému skúmaniu procesov, ktoré viedli k rozdeleniu vtedajšej federácie. Ako keby sme sa hanbili analyzovať našu národnú minulosť z nášho národného pohľadu, ako keby sme sa hanbili za to, že sme samostatní.
Add a comment
Na ceste k modernej slovenskej štátnosti
Návrat k niektorým osudovým udalostiam v parlamente ČSFR
Kľúčové slová:
česko-slovenská federácia, Federálne zhromaždenie ČSFR, slovenská národná myšlienka vo FZ, ústavný základ zániku ČSFR, novodobá slovenská štátnosť
Predslov
Pri spomienkach na svoju pôsobnosť vo Federálnom zhromaždení ČSFR (FZ), na udalosti, ktoré sa v ňom odohrávali a dramaticky otriasali česko-slovenským štátom, by nebolo úplné, ak by som sa, pri príležitosti pripomenutia si 20. výročia vzniku nezávislej a zvrchovanej Slovenskej republiky (SR), nezmienil aspoň tým najskromnejším spôsobom o tom, čo sa odohralo vo mne a okolo mňa krátko predtým i potom, ako ma spoločensko-politické premeny na prelome rokov 1989 a 1990 „vyniesli“ do najvyššieho zákonodarného orgánu Česko–Slovenska.
Add a comment
Výpoveď slova o histórii
Západoeurópska historiografia je na dejiny a prítomnosť Slovanov v Európe mimoriadne skúpa, ba až do zakotvenia pangermánskej tézy o sťahovaní národov o Slovanoch takmer bez výnimky mlčí. Starí rímski autori Plinius starší (23 – 79 n.l.) a Tacitus (55 – 120 n.l.) i grécky geograf Ptolemaios (128 – 168 n.l.) síce už na začiatku nášho letopočtu vedeli, že kdesi na severe medzi riekou Vislou a Baltským morom žije veľký národ, ktorý nazvali Vinidi, ale nijaké bližšie údaje o ňom neuviedli.
Add a comment
Maďarizácia, čiže veľkovýroba maďarského štatistického národa v Uhorsku
V sobotu 15. mája 2010 sa v Bratislave uskutočnila konferencia Panslovanskej únie s témou Slováci a ich národné bytie v Európe (Maďarizácia).
Add a comment
Staroslovenský, alebo staroslovienský
Dnes, po toľkých rokoch štátnej samostatnosti, by už slovenská historiografia mala mať ustálenú terminológiu. Napriek tomu sme naďalej svedkami váhaní: staroslovenčina alebo staroslovienčina (?), Slovan alebo Sloven či ešte Slovien (?). Ako je to možné, keď v iných jazykoch sa s podobnými dvojtvarmi nestretneme: staročeský, staromaďarský, starogrécky, starofrancúzsky. Jednoznačné sú aj novoveké pomenovania: český, maďarský, (novo)grécky, francúzsky.
Add a comment
K otázke počiatkov slovenských dejín
0.1 Ako som už v nadpise naznačil, tento príspevok nemá za cieľ predložiť vyčerpávajúci rozbor všetkých s touto témou súvisiacich problémov.
Add a comment
Trianonská mierová zmluva – minulosť a súčasnosť
Minulosť
Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie vstupovalo do vojny roku 1914 s vážnymi spoločenskými a politickými problémami. V krajine vládol polofeudálny režim, absentovali demokratické a občianske práva a národnostný útlak v zahraničí kompromitoval politiku uhorskej vlády. V Uhorsku dlhodobo prebiehal proces rozpadu štátu, ktorý vojnové udalosti viac zdynamizovali a zradikalizovali.
Add a comment
Spolužitie Slovákov s Maďarmi v Uhorsku a počiatky maďarizácie
Spolužitie Slovákov a Maďarov v strednodunajskom priestore má už viac ako tisícstoročnú históriu.
Add a comment
