Koho si máme z politikov vážiť
Nepamätám si, aby v EÚ boli predseda vlády, predseda parlamentu a minister školstva obvinení z klamstva, plagiátorstva. Ukázalo sa, že účel svätí prostriedky a že pre dosiahnutie cieľa sú ochotní obetovať morálku. V našej histórii máme veľa príkladov s vysokou morálkou – M. R. Štefánik, Ľ. Štúr, či A. F. Kollár.
Čitateľa si dovolím trochu vrátiť v čase. V Nitre som býval na internáte, v ktorom bývali študenti viacerých stredných škôl. Z času na čas nás prišiel do študovne skontrolovať niektorí z učiteľov. Raz prišiel p. učiteľ Rakovský. Bol učiteľom na gymnáziu. Položil nám otázku, či vieme kto bol Martin Rakovský? Nevedeli sme, ale veľa sme sa dozvedeli, tí, čo sa okolo neho zhŕkli. Vraj najreprezentatívnejší slovenský predstaviteľ latinskej humanistickej poézie; v 16. storočí vytvoril mimoriadne rozsiahle, žánrovo bohaté a systematicky vybudované básnické dielo. Martin Rakovský sa narodil v roku 1535, pochádzal z turčianskej zemianskej rodiny so sídlom v Rakove. V rokoch 1559 - 1596 žil v Bratislave, kde dostal miesto pisára pri Uhorskej komore. Potom sa presťahoval do rodného Turca, bol vicežupanom Turčianskej župy. Žil aj v Prahe.
Rakovský napísal dielo Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach. O svetskej zvrchovanosti. Sú to básnické skladby , ktoré sa vzájomne dopĺňajú. V jadre opisuje svoju koncepciu ideálnej spoločnosti, model ideálneho panovníka (sú nimi spomenutí vládni činitelia?), občanov delí na triedy, kritizuje zlé spôsoby vlády – anarchiu, tyraniu, oligarchiu, ale aj demokraciu. Hlavným Rakovského dielom boli však až O svetskej vrchnosti, tri knihy. Toto svoje najrozsiahlejšie spoločensko-filozofické dielo (má 2600 veršov) vydal v roku 1574 a venoval ho cisárovi Maximiliánovi II. Rakovský bol vtedy presvedčeným evanjelikom a náklonnosť k cisárovi Maximiliánovi II. súvisela s jeho presvedčením, že tento cisár má zmierlivý postoj voči evanjelikom. Dielo malo mať podľa autorovho plánu 9 kníh, zostalo nedokončené pre autorovu predčasnú smrť.
O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách štátnych prevratov (v niektorých prekladoch sa uvádza ako Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach) - je učený traktát, napísaný elegickým distichom, v ktorom autor analyzuje vtedajšiu feudálnu spoločnosť, jej jednotlivé vrstvy - od barónov až po ľud, vykresľuje obraz biblického Kafarnaumu ako ideálneho usporiadania obce a napokon uvažuje o rozličných príčinách štátnych prevratov.
O svetskej vrchnosti tri knihy je najrozsiahlejšie Rakovského dielo z roku 1574 má vyše 2600 veršov. Prvá časť - Euterpé má názov podľa múzy hudby a harmónie, ktorá by podľa Rakovského mala prevládať v spoločenských vzťahoch. Obsahuje definíciu vrchnosti, druhy a poslanie vrchnosti. Píše, že „vrchnosť“ má ani nie tak „vládnuť“ ako „riadiť“ iných ľudí, spravovať spoločný štát, šíriť dobro, pravdu a česť v súlade s večným zákonom Božím a zároveň obmedzovať „bezuzdných“ ľudí (naši predstavitelia?). Druhá kniha je vedená múzou dejepisectva Klió, má podtitul O nepretržitom zachovávaní vrchnosti za štyroch monarchií a je to Rakovského pokus podať v skratke dejiny sveta od najstarších čias až po vládu habsburského cisára Maximiliána, ktorému dielo venoval. V tretej knihe, sprevádzanej múzou divadla Táliou, autor odpovedá na otázku, ktoré vlastnosti má mať vladár (riešil to aj Machiavelli). Podrobnejšie vymenúva a vysvetľuje sedem vlastností: zbožnosť, rozumnosť, spravodlivosť, udatnosť, umiernenosť, štedrosť, láskavosť. Sám za najdôležitejšie považuje starať sa o zachovanie mieru, podporovať „ctiteľov múz“ a zaslúžiť sa o „rozširovanie Kristovho ovčinca“. Zdôrazňuje, že „šľachetné vedy a umenia úsiliam dávajú sily, preto tiež dobrý kráľ má naozaj byť vzdelaný v nich“. V tejto knihe nájdeme ideálny obraz vladára a jeho vlády. Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach uvádza toto:
Hĺbku jeho myšlienok a požiadaviek pripomeniem aj týmto krátkym úryvkom:
Pozrime si jeho hĺbavosť jeho slovami:
„Odkiaľ sa vzala svetská vrchnosť a odkiaľ sa vzala najvyššia moc a aká vláde sa vzdávať má česť, kto je skutočným pastierom ľudu a verným mu strážcom, kto sa úplným právom vrchnosťou bude môcť zvať, o tom Euterpé povie a chronológiu Klio, o to, čo vrchnosť má robiť, rozpovie najväčšia z Múz. Tália zhostí sa najvyšších cností a Erato povie, skrz čo sa kráľovstvá menia, v nový čo mení ich stav. Melpomene spomenie Terzitov, bytosti hodné podsvetných barín, bo senát zbaviť chcú posvätných práv. Sestra ich Terpsichora zas prorocky prezradí druhy štátu a ktorá forma zo všetkých najlepšia je, čím sa od kráľa dobrého líši surový tyran, čo je podkladom šťastia kráľovstiev, obcí a ríš. Cnosť sa jasnejšie jagá než krásna raňajšia hviezda, polobohov a veľkých vojvodcov robí len cnosť. Za ňou sa uberá šťastie a s ním tiež veliká priazeň, bohatá zásoba vecí, schopných ti prinášať slasť. Z toho preniká úcta k trónu do myslí ľudí, kráľovská majestátnosť závažie svoje má v nich. Preto tiež pod takým vládcom je ľudu príjemné jarmo, že ani sloboda sama milšou mu nemôže byť“.
Ako dielo O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách štátnych prevratov aj dielo O svetskej vrchnosti sa zaraďuje na čestné miesto vo svetovej humanistickej a reformačnej literatúre. Obe charakterizuje znalosť traktovaných otázok, ktoré Rakovský získal čítaním antických (Platón, Aristoteles, Cicero) i humanistických a reformačných autorov (Melanchton, Lauterbeck), premyslená dispozícia látky a vynikajúce básnické umenie.
Na záver nemôžem nezvýrazniť túto bohatú myšlienku: „Z toho preniká úcta k trónu do myslí ľudí, kráľovská majestátnosť závažie svoje má v nich“. Z čoho má prameniť naša úcta k tým čo národ klamali? Iste nečítali Platóna, Aristotela, či Cicera. Škoda. Neklamali by.
Prof. J. Husár
Bratislava 19/7/2020
