Bola dobre známa aj rádiovým poslucháčom či televíznym divákom. Rodáčku z Trenčína sme poznali aj ako šansonierku či recitátorku.

Jej mladé roky boli poznačené tvrdým osudom jej otca, odsúdeného na smrť nemeckým vojenským súdom, ktorý ako veliteľ vojenského okruhu v Trenčíne odmietol v roku 1939 Nemcom vydať vojenské sklady, cez jeho povýšenie na brigádneho generála v roku 1946 až po jeho degradovanie a prepustenie z armády, potom ako v roku 1948 odmietol vstúpiť do komunistickej strany Česko-Slovenska.

Pridala sa k SNP, kde slúžila ako spojka. V roku 1950 absolvovala Odborný divadelný kurz v Bratislave. Množstvo zaujímavých postáv vytvorila aj v rozhlase, televízii a filme. Je známa, dosiaľ činná recitátorka (aj v rozhlase a televízii), s obľubou sa venuje najmä slovenským baladám. Činná aj ako šansonierka.

Jej repertoár poézie je široký, ovláda spamäti značnú časť Hviezdoslavovej tvorby. K 80. narodeninám spísal Ján Čomaj jej pamäte vydané pod názvom Spomienky herečky.

Životopis (biografia) / Informácie:
Otec Evy Kristínová pomáhal budovať prvorepublikovú armádu. Vyrastala tak v početnejšej, ale harmonické rodine vojaka z povolania. Za Slovenského štátu bol jej otec za vymyslenú špionáž odsúdený na trest smrti, ktorý mu bol po odvolaní zmenený na doživotie. Budúce slovenských herečka sa spoločne so svojou matkou a ďalšími súrodencami musela skrývať na myjavských kopaninách, keď vyšlo najavo, že maloleté deti budú zaradené na prevýchovu v nacistickom Nemecku.

Od začiatku Slovenského národného povstania v auguste 1944, sa ako šestnásťročná dievčina zúčastnila ťažkých bojov v slovenských horách. Po vojne bol jej otec, už povýšené do hodnosti armádneho generála, uväznený v roku 1948, keď odmietol vstúpiť do komunistickej strany. Zbavený hodností a osobné slobody bol až do roku 1954.

Mladá a krásna Eva Kristínová sa prihlásila na štúdium na Štátnom konzervatóriu v Bratislave v roku 1949. Pre nespochybniteľný herecký talent, bola prijatá nielen na štúdium, ale tiež k hosťovanie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Na tejto divadelnej scéne potom vytrvala takmer štyridsať rokov. Prežila tak jeden herecký život na jedných divadelných doskách. Popri dramatických rolách z klasického repertoáru podľa Williama Shakespeara, si zahrala rolu Lady Mackbeth v dráme Mackbeth / 1959 /, či ako Gertruda z Hamleta / 1961 /. Bola úspešná aj ako Kleitó z Nezvalova Atlantídy / 1961 /, Alžbeta Proctorova z Millerových Čarodejníc zo Salemu / 1966 /, ako matka Guráž z Brechtova hry Matka Guráž a jej deti / 1971 /.

Vždy a neúnavne preukazovala svoje jedinečné herecké umenie stvárniť aj tie najnáročnejšie úlohy. Ako úspešná herečka svojej domovskej scény, ktoré zasvätila svoj profesijný život, sa na tomto javisku objavila naposledy v úlohe Rodan v dráme M.Ferka - Pravda Svätoplukova / 1985, rež. P. Haspra /.

Eva Kristínová bola tiež známou a uznávanou recitátorky veršov slovenských i českých básnikov. Jej talent sa presadil aj vo filme a v televíznych inscenacích.Filmový debut si odbila v slovenskom komédii Nie je Adam Ako Adam / 1956, rež. Paľo Bielik /.

Rad nasledujúcich filmov má stále svoje divákov - Štyridsaťštyry / 1957, rež Palo Bielka / prvý slovenský TV film, vojnová dráma Smrť sa volá Engelchen / 1961, rež.Ivan Balada /, TV film Sám vojak v poli / 1964, rež. Otto Haas / , Ryšavá jalovíc / 1970, rež. Martin Ťapák /. Televízne inscenácie z bratislavského televízneho štúdia, do ktorých bola pomerne často obsadzovaná aj Eva Kristínová, boli známe aj slovenským divákom.

Veľmi úspešné boli inscenácie - Cesta ženy / 1974, rež. Dušan Kodaj /, Penelopa / 1977, rež. Štefan Uher /, Hody / 1987, rež. Andrej Lettrich /. Eva Kristínová spoločne so slovenským publicistom Janom Čomaj pripravili a na vydanie knihu spomienok Eva Kristínová - Spomienky herečky / 2008 /.


zdroj: Internet