Ako je to s Medzinárodným monetárnym fondom
Medzinárodný monetárny fond vznikol na konfererncii v Bretton - Woods.V zakladacej zmluve sa hovorí, že účelom fondu je podporiť medzinárodnú monetárnu kooperáciu a uľahčiť expanziu vybilancovaného rastu medzinárodného obchodu.A už dlhšie zisťujeme, že „stredná a východná Európa čelí v posledných rokoch stále väčším ekonomickým ťažkostiam. Tie v konečnom dôsledku ohrozujú politický pokrok dosiahnutý bývalými komunistickými krajinami v minulých desaťročiach a vedú aj k pochybnostiam o výhodnosť i členstva v Európskej únii“, povedal to dnes popredný činiteľ Medzinárodného monetárneho fondu (MMF) Poul Thomsen. Musím sa na neho viackrát odvolať, lebo práve to urobí plastickým to, čo mnohí ekonómovia SR predpovedali, ale západní to nevedeli (či nebodaj chceli nevedieť).
Podľa Thomsena, ktorý riadi európske oddelenie MMF, sa potenciál ekonomického rastu v regióne za posledných desať rokov znížil na polovicu. Stále väčšou brzdou je pritom pre tieto ekonomiky silný odliv kvalifikovaných ľudí do cudziny, povedal Thomsen na konferencii v Dubrovníku. Nedávno som v Slovenskom slove písal ako po roku 1890 odchádzali zo Slovenska (Rakúsko-Uhorska) tisícky nekvalifikovaných ľudí, hlavne roľníkov, aby si splnili sen žiť lepší život. Dnes nám odchádzajú tisícky mladých ľudí po skončení vysokej školy, aby si lepšie zarobili. Ako bude s ich záujmom o SR nevieme.
Možno pomôžu.
Niet sa čo diviť, že vlády niektorých krajín kvôli rastúcim problémom EÚ dokonca spochybňujú prínosy európskej integrácie. To, že o problémoch hovorí P. Thomsen, ktorý v minulých rokoch riadil záchranné programy MMF a EÚ pre Grécko alebo Portugalsko, hlavne charakteristické požiadavky na drastické škrty v sociálnej oblasti, ma prekvapilo. Buďme úprimní, celá Európa si prešla desaťročím krízy a ekonomickej slabosti (naposledy Hamburg a G20 (19)), čo spomalilo alebo úplne zastavilo proces ekonomického zbližovania medzi západom a východom kontinentu (ba aj mlieko je iné). Hovorí o tom aj ostatné stretnutie lídrov V4. „V mnohých krajinách to vyvoláva otázky o zmysle bolestných ekonomických a politických reforiem“, priznal Thomsen.
To zistil až teraz?
"Je to pre nás všetkých včasná pripomienka, že sa nemáme nechať oklamať predstavou, že politický a inštitucionálny pokrok je neodvratný. Nesmieme si myslieť, že ide o niečo nezastaviteľné, o postupnú evolúciu, pretože tak to nie je, " citovala Thomsena agentúra Reuters. "V dohľadnej budúcnosti problémy ešte narastú," predpovedal dánsky ekonóm. Poznamenal, že v čase pádu komunistických režimov ťažil región z výnimočne priaznivej hospodárskej situácie vo svete, to sa však už ťažko bude opakovať. Ozaj? Prečo? Jeho oddeleniu mal možno šéfovať niekto zo socialistických krajín.
Za hlavný problém oblasti Thomsen označil odchod kvalifikovaných pracovníkov do západnej Európy. MMF odhaduje, že krajiny strednej a východnej Európy opustilo v poslednom desaťročí okolo 20 miliónov ľudí, teda päť až šesť percent ich obyvateľstva. Polovica maďarských a štvrtina poľských firiem sa sťažuje na nedostatok skúsených zamestnancov, čo im podkopáva výrobu a brzdí investície, ukazujú prieskumy mienky u podnikových manažérov. Aj Slovensko si s automobilovým priemyslom narobilo veľké problémy, nepripravili sme potrebnú štruktúru pracovnej sily, hoci Štatistický úrad SR konštruuje input - output tabuľky, ekonomický mikroskop, ktorý odhaľuje problémy vopred. Ide o zbytočne vyhodené peniaze?
Vývoj v minulom desaťročí je jedným zo zdrojov terajšieho rastu napätia medzi vládami strednej Európy a bruselským centrom EÚ. Podľa Thomsena tiež podkopal hodnotu členstva v únii v očiach tých krajín regiónu, ktoré v EÚ ešte nie sú. Podľa Thomsena môže sklamanie z nepriaznivého vývoja smerovať k zvráteniu politických a inštitucionálnych reforiem. Známky tohto trendu sa objavujú v najpokročilejších krajinách oblasti. MMF sa znepokojuje najmä ohrozením nezávislosti centrálnych bánk v regióne, uviedol Thomsen. Úchvatný, priam vedecký záver, hodný MMF a jeho úradníkov (nie profesionálov).
Nie však na Nobelovu cenu za ekonómiu.
Prof. J. Husár
Bratislava, 12/7/2017.
