Elity, národ a budúcnosť Európskej únie
So slovom “elity” sa stretávame v médiách čoraz častejšie.Týmto výrazom sa označuje pomerne malá, ale vplyvná skupina jednotlivcov, ktorí svojím postavením v spoločnosti ovládajú a riadia politický, hospodársky a kultúrny život či už v krajine, alebo vo svete. Častejšie ako nie ide o jednotlivcov, ktorí boli do svojich vplyvných pozícií zvolení ľudovým hlasovaním a svoje postavenie získali demokratickou cestou.
V roku 2002 vyšla v USA publikácia Who is running America? (Kto vládne v Amerike?), v ktorej autor Thomas Dye poukazuje, že osudy demokratickej Ameriky nemá v rukách ľud (demos, plebs), ale 5778 vplyvných osôb a osobností, ktoré usmerňujú americkú domácu a zahraničnú politiku. Do tejto exkluzívnej skupiny autor zaraďuje popredné postavy verejného života, pôsobiace v štátnej správe, v armáde, v bankovníctve, v priemysle, v médiách, v intelektuálnych kruhoch. Kolektívne ich zvykneme nazývať „elity“, v britskom prostredí sú lepšie známe pod menom establishment.
Plány a úmysly týchto elít nie sú vždy v súlade so želaním pospolitého ľudu. Ale elity spravidla vždy nájdu spôsob, ako presadiť svoje záujmy. A popri tom vedia presvedčiť ľud, že si vládne sám a o svojich potrebách rozhoduje iba on – niekedy priamo, inokedy prostredníctvom zvolených reprezentantov.
Takéto rozdielnosti medzi elitnou menšinou a masou národa vychádzajú zreteľne na povrch z prieskumu, ktorý nedávno zverejnil prestížny britský “think tank”, The Royal Institute for International Affairs, známy tiež pod menom Chatham House.
Prieskum si vytýčil za cieľ zistiť súčasný stav Európskej únie a na základe získaných výsledkov urobiť prognózu budúceho vývoja. Prieskum sa konal v desiatich štátoch EÚ (Belgicko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko a Veľká Británia) a prebiehal od decembra 2016 do februára 2017. V každom štáte sa prieskum konal na vzorke 1180 osôb, z ktorých 1000 osôb bolo vybraných z pospolitého ľudu a 180 osôb tvorili jednotlivci predstavujúci tzv. elitnú vrstvu, t. j. poprední činitelia zastávajúci vplyvné a vedúce postavenie v politike, v médiách, v priemysle, v kultúre, v bankovníctve a pod. Ide teda o vzorku, ktorá pozostáva z 10.000 osôb obyčajných ľudí tvoriacich masu národa a z 1800 predstaviteľov elity.
Týmto náhodne vybraným občanom Európskej únie sa predložili otázky a témy a oni mali k nim vyjadriť svoje postoje a stanoviská.
V odpovediach sa odzrkadľuje kríza, ktorou EÚ v posledných rokoch prechádza. Odhaľujú sa v nich aj pesimistické nálady, ktoré vyvolala vlna emigrantov z Blízkeho východu a z Afriky. Prieskum nastoľuje otázky, či Európska únia bude schopná prekonať súčasnú krízu, alebo či jej podľahne. Výsledky prieskumu ukazujú, že v ľuďoch prevláda pesimistická nálada. Ale čo robí situáciu ešte vážnejšou, je veľký rozdiel v názoroch. Pospolitý ľud vidí situáciu inak a zmýšľa inak než elity.
Na otázku, do akej miery sa občania jednotlivých štátov EÚ cítia Európanmi, len 14% jednoduchých ľudí odpovedali, že sú na svoju novoeurópsku identitu “veľmi hrdí”,
zatiaľ čo vyše 30% sa vyjadrilo, že nie sú vôbec hrdí. Medzi príslušníkmi elity sa označilo za “veľmi hrdých” 29% a len 11% odpovedalo, že necítia nijakú zvláštnu hrdosť.
Na otázku, či členstvo v Európskej únii prinieslo “ľuďom ako Vy” nejaké hmatateľné výhody, iba 34% obyčajných ľudí odpovedalo pozitívne, kým medzi príslušníkmi elity počet zvýhodnených dosiahol 71%. Väčšina obyvateľstva (54%) je toho názoru, že pred 20 rokmi sa im žilo lepšie.
Značný rozdiel sa prejavuje aj v názoroch na imigráciu. Na otázku, či príliv imigrantov v konečnom dôsledku bude na osoh krajine, 57% elít odpovedalo pozitívne, zatiaľ čo iba 25 percent pospolitého ľudu pokladá ich prítomnosť v EÚ za prínos. Na otázku, či imigranti obohatia a povznesú kultúrny život v jednotlivých členských štátoch, odpovedalo pozitívne 58 % elít ale iba 32 % pospolitého ľudu. Celkovo v Španielsku 38 % obyvateľstva si myslí, že imigrácia osoží krajine, zatiaľ čo v Grécku tak zmýšľa iba 7 % a v Maďarsku iba 6 %.
Elity spájajú vytvorenie a existenciu EÚ s demokraciou, zvýšením životnej úrovne, zblížením národov; pospolitý ľud v nej vidí byrokraciu, zasahovanie do vnútorných vecí krajiny, chladnosť a ľahostajnosť k miestnym tradíciám. Elity si želajú rozšírenie EU o ďalšie štáty, široké vrstvy ľudu si to neželajú. Zaujímavá je otázka Turecka, ktoré geograficky nie je európskym štátom a jestvuje určitá neochota voči jeho začleneniu do EÚ. Ale aj v otázke prijatia Turecka do EÚ sú postoje značne rozdielne. Kým 31 % elít sa stavia proti prijatiu, medzi pospolitým ľudom je to až 61%. Najvýraznejšie odmietajú vstup Turecka do EÚ v Rakúsku (82%), vo Francúzsku (74%) v Nemecku a Belgicku (v oboch prípadoch 73%)
Hoci navonok sa prízvukuje princíp rovnosti a solidarity, v praxi sa uznáva, že postavenie Nemecka v EÚ je vedúce a rozhodujúce. Na otázku, či Nemecko túto svoju úlohu zastáva zodpovedne a pozitívne, 62% elít odpovedalo áno a 23% nie. Pospolitý ľud posudzuje úlohu Nemecka prísnejšie: 48% ju hodnotí pozitívne a 33% negatívne.
Iné zaujímavosti, ktoré priniesol prieskum, naznačujú, že väčšina obyvateľstva očakáva v priebehu nasledujúcich 10 rokov odchod ďalších štátov z EÚ. V Grécku je o tom presvedčených 80% obyvateľstva, v Maďarsku a Poľsku, okolo 50%:
Celkove prieskum ukázal, že elity, ktoré vynášajú zákony a usmerňujú verejný život, majú v mnohých veciach odlišné názory na súčasnosť a budúcnosť Európskej únie, než ich majú ľudia a národy, ktorých sa to bezprostredne týka.
Z toho vyplýva varovná výstraha: Ak elity neprestanú obchádzať zmýšľanie masy národa, môže dôjsť k nežiaducemu výsledku, pred akým varoval Karel Havlíček Borovský roku 1850, teda takmer pred 170 rokmi:
"Černý mrak nás včera strašil, dnes k spatření není, co ministři nadělali, to si národ změní!"
František Vnuk
zdroj: http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1417.pdf
