Iba rast priemernej mzdy?
Pred dvomi dňami podpísali predstavitelia vlády nariadenie o zvýšení minimálnej mzdy v roku 2018, ktorá vzrastie zo 435 eur na 480 eur.
Musím sa priznať, že som v akomsi pomykove. Akokoľvek sa na to pozerám, na trhu práce nevystupuje proti majiteľovi peňazí primo práca, ale robotník. Robotníci Volkswagenu nedávno pred bránami závodu štrajkovali za zvýšenie svojej mzdy. Ale čo tí robotníci predávajú? Nepredávajú paradajky, či hrušky. Tovar, ktorý predávajú, je ich vzdelanie, zručnosti, čiže um. Je to ich pracovná zbehlosť, teda skôr ich pracovná sila. Akú má hodnotu ich práca, táto ich schopnosť zhotoviť výrobok, či poskytnúť službu. Hodnota pracovnej sily existuje v osobe robotníka. Aká je teda cena jeho práce? Súčasne si však musím položiť otázku, ako sa táto cena určuje? Nariadením?
To nariadenie bolo veľmi vážnym odkazom predstaviteľov vlády pri najnovšom ohlasovaní jej ekonomickej politiky. Čitateľ si iste všimol, že sociálni partneri sa na výške minimálnej mzdy (kto určuje najvyššiu mzdu?) ani počas tohto roka opakovane nedohodli. A tak nedohoda skončila tak, že opäť sumu navrhlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a rozhodla o nej vláda. Ako ekonóma ma zaujalo tvrdenie, že zvyšovanie minimálnej mzdy automaticky zvyšuje aj priemernú mzdu na Slovensku. Ba ešte viac to, že zvyšovanie minimálnej mzdy prehlbuje rozdiel medzi tými, čo pracujú a medzi tými, ktorí sú len poberateľmi sociálnych dávok. A práve o to ide, podotkol minister. Ekonomické vedy študujú problém mzdy už od čias otca ekonómie A. Smitha. Práve preto ma poznatky nútia, aby som čitateľovi ukázal, že ekonomickú dôsledky sú oveľa zásadnejšie a vládni ekonómovia to asi predstaviteľom vlády nehovoria, nepoučia ich. Pokúsim sa to objasniť na obrázku, lebo aj astronómovia, keď nás chcú použiť ako je to so Zemou a Slnkom, nakreslia obrázok vesmíru. Pozrime si ekonomický vesmír. Sú v ňom domácnosti (D), vláda (V), podniky (P) a zahraničie (Z). Pospájané sú spojnicami, finančnými tokmi. Domácnosti získajú od podnikov príjem (Y) a z neho si nakúpia tovary a služby (C), zaplatia dane vláde (T) a, ak majú dobré mzdy, aj usporia (S), práve možno v dôsledku zvýšenia zo 435 na 480.
Ak sa teda minimálna mzda zvýšila v ekonomike, na obrázku môžeme odsledovať veľa zmien. Zmení sa „veľkosť“ toku Y, a tak si domácnosti s minimálnou mzdou môžu naviac kúpiť pomaranče, či grejpy a teda zväčší sa tok M (import). Zhoršíme obchodnú bilanciu. Naše peniaze utekajú do zahraničia. Nielen to. Aj z minimálnej mzdy sa platia dane a príspevky do sociálneho, či zdravotného fondu. Teda sa zväčší tok T, príjmy vlády. Ak sme mali deficit štátneho rozpočtu (stále od roku 1989), možno sa ho zbavíme, ak sa nezvýšia výdavky vlády G. Ba v dôsledku rastu minimálnej mzdy si domácnosti usporia viac (S rástlo), podniky môu viac investovať (I). Závisí to od toho ako sa zachová bankový sektor, ktorý sa nachádza medzi S a I. Iste si čitateľ vie predstaviť, že v dôsledku zvýšenia dovozu pomarančov a grejpov sa musel zvýšiť počet kamiónov, ktoré tie tovary doviezli, a tie museli načerpať viac nafty, či benzínu. Kolobeh dôsledkov je veľký, a to by nám vládni ekonómovkia mohli všetko vyčísliť. Pri voľbách nám sľubujú transparentnosť.
Žiadalo by sa zamyslieť aj nad tým, že podľa ministra práce v dôsledku rôznych opatrení vlády získalo prácu takmer 40-tisíc ľudí. Čitateľ v TV počul aj to, že je nevyhnutné, aby trend posilňovania výšky minimálnej mzdy pokračoval, aby sa prehlbovala priepasť medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou. Nie menej závažné je aj téza, že vláda má záujem podporovať mobilitu za prácou (aj do zahraničia?), aby ľudia, ktorí majú záujem pracovať, aby prácu zobrali. Aj toto si vyžaduje hlboký ekonomický rozbor, načretie do poznatkov ekonómie, ktoré, žiaľ, po roku 1989 nebolo prioritou žiadnej vlády. Bolo to kĺzanie po povrchu ekonomických poznatkov. Hlboký ponor by si žiadalo aj vyriešenie národných rozdielov v mzde v EÚ.
Naši vodiči už doplatili.
Prof. J. Husár
28/10/2017
