Ako to bude s Európskou úniou?
Hospodárske zbližovanie východnej a západnej Európy sa prakticky zastavilo, čo môže byť potenciálnou hrozbou pre Európsku úniu.Na pondelkovej konferencii o európskej hospodárskej integrácii (CEEI) to uviedol člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Benoit Coeuré. Krajiny bývalého komunistického bloku na východnom okraji sa tri desaťročia po páde železnej opony stále snažia dohnať bohatšie krajiny a niektoré populistické strany sa stávajú viac nepriateľské voči únii, aj keď podpora EÚ zostáva široká. Čitateľovi v ďalšom uvádzam podstatu vystúpenia člena VR ECB.
„Pokiaľ tu nebude dôveryhodný výhľad toho, že krajiny s nižšími príjmami to čoskoro doženú, je tu riziko, že ľudia žijúci v týchto krajinách sa začnú pýtať na pravé výhody členstva v EÚ alebo v menovej únii,“ uviedol Coeuré. „Takéto pochybnosti by boli obzvlášť znepokojujúce v nestabilnom svete, v ktorom v súčasnosti žijeme.“ Dôvera v EÚ klesá v niektorých krajinách východnej Európy, ako je Maďarsko a Bulharsko. Prevažná väčšina obyvateľov východných členských štátoch EÚ však stále uvádza, že ich krajina ťaží z členstva, ukázal výskum vykonaný EÚ.
Hlavnými problémami podľa Coeurého je veľký pokles dynamiky rastu produktivity a nedostatok kapitálu. Ďalej sa znižuje aj miera investícií a hrozí, že prepad priamych zahraničných investícií možno nebude dočasný, ako si niektorí myslia, pretože firmy teraz prehodnocujú možnosti, ako investovať, upozornil Coeuré. Mzdy v regióne sú na vzostupe, čo firmám obmedzuje možnosti, že by mohli usporiť na nákladoch. Firmy tak teraz viac spoliehajú na automatizáciu, ktorá by nahradila pracovnú silu. Zjednodušujú tiež svoje hodnotové reťazce, aby obmedzili riziká narušenia celého procesu od výroby až po distribúciu konečnému zákazníkovi, čo znižuje potrebu investovať na východe.
Podľa Coeurého Európa môže a mala by pomôcť tromi spôsobmi. Po prvé je to poskytnutím trhu, ktorý umožní, aby rozvoj nových priemyselných odvetví bol ziskový. Po druhé smerovaním financií do sektorov a krajín, kde môže byť kapitál využitý čo najproduktívnejšie. A za tretie poskytnutím priamej finančnej pomoci, ktorá by posilnila zbližovanie, a podporou reformných snáh jednotlivých národných vlád, uviedla agentúra Reuters. Myslím si, že pojem zbližovanie je veľmi vágny, nič nehovoriaci, pochybný.
Verím, že aj čitateľ sa zamyslel po prečítaní podstaty problémov Európskej únie. Vedecký odborný, ekonomický pohľad do hlbín fungovania ekonomiky EÚ a jednotlivých členských štátov zvlášť sa musí oprieť, povedal by som, o „ekonomický mikroskop“. Žiaľ, musím sa vrátiť, či sa to niekomu páči a či nie, k poznatkom ekonomickej vedy za socializmu; prinajmenšom v Československu a Juhoslávii. Naši ekonómovia sa neopierali o bezvýznamný ukazovateľ HDP, ktorý dnes EÚ prezentuje na každom kroku. My sme vyčíslovali obsahovo bohatý stupeň ekonomického rozvoja. Ten sa na Slovensku vyčísloval pre každý okres. Jeho vzorec, známy ako I-vzdialenosť, nájde čitateľ v mojom diele Aj ekonómia je veda.
Pre jednoduchosť majme 4 znaky a 6 okresov (regionálnych jednotiek, krajín EÚ). Povedzme, že poznáme ich závislosti, variabilitu, či asymetriu. Hodnoty zvolených znakov sú v tabuľke a ich štatistické charakteristiky tu neuvádzam. X1 nech je dĺžka železničných tratí, X2 nech je dĺžka autostrád, X3 nákup osobných áut a X4 nákup nákladných áut.
Povedzme, že máme údaje ako ich uvádza táto tabuľka:
Podľa vzorca som vypočítal hodnoty veľkosti I-vzdialenosti vzhľadom na fiktívny okres s minimálnymi hodnotami znakov (posledný riadok), a získame takéto poradie okresov:
Teraz priam zračí veľký rozdiel medzi okresom V a okresom VI (v tabuľke sa to tak nejaví), ale vieme aj to prečo - lebo je tam viacero podmienok. Predovšetkým sme si zvolili, že najdôležitejším ukazovateľom je X1. Máme však 4 znaky a tak teoreticky existuje 4! poradí podľa znakov. Nové hľadisko. Máme celkom konkrétne hodnoty variability, štandardných odchýliek, a tie sa tiež môžu meniť. Ich zmena zmení hodnotu I vzdialenosti a vieme prečo. Hlboký prienik do ekonomickej reality na čo EÚ, žiaľ, zabúda. Okres I je vlastne hospodárskym ideálom (o tom EÚ vôbec nehovorí) v danej množine okresov a to z pohľadu hodnôt zvolených ekonomických ukazovateľov. Vidíme, že I-vzdialenosť dáva viac precíznosti ekonomickým pojmom, v tomto prípade pojmu stupeň ekonomického rozvoja, ktoré je inak pomerne ťažké pochopiť nematematickým jazykom. Teraz ho môžeme hlbšie študovať a zistiť potrebné kroky, opatrenia pre zmenu, zlepšenie stupňa ekonomického rozvoja. Priamo z I-vzdialensoti zisťujeme ako vznikajú ekonomické fakty, ale hlavne vidíme obsahovú bohatosť ekonomických vzťahov, súvislostí a javov čo umožňuje do ekonomiky vedome zasahovať, zistiť nutné príčiny požadovaného vývoja ekonomiky za účelom zvýšenia stupňa ekonomického rozvoja.
To všetko nám ECB neprezentovala, lebo analyzovala iba verbálne. Totiž zistili sme aj to, že hlavný význam má množina a systém ukazovateľov, a aj to, že môžu byť v rôznych merných jednotkách (nie iba v peňažných, ako HDP, čo je jeho najväčšia nevýhoda). Tvorca politiky môže hlbšie zdôvodniť hospodárske rozhodnutie. A to chýba aj vyššie uvedeným tvrdeniam ECB. Naše praktické skúsenosti teda dokazujú kde sú slabé miesta súčasnej tvorby politiky EÚ. Aj dnes nám musí isť o aplikáciu poznatkov v konkrétnych historických podmienkach. To zaručuje, že nás „ekonomika bude poslúchať“, nebudeme blúdiť. EÚ aj ECB majú vedecký nástroj na vyčíslenie zbližovania a určenie stupňa ekonomického rozvoja, a teda aj rozdeľovania eurofondov, má miery, nie iba nejasné pojmy. Ako argumentoval zástupca SR v ECB? Možno vôbec. Vedel?
Prof. J. Husár
Bratislava 27/11/2018
