Poznanie svojho preferovaného štýlu rozhodovania a voľby
Človek sa môže rozhodovať viacerými spôsobmi, podľa zvyku, alebo vo vzťahu k rozličným problémom. Rozhodovať sa lepšie alebo horšie.Máme viacero štýlov rozhodovania sa. Racionálny štýl rozhodovania, je taký, ktorý kontroluje emócie a kladie dôraz na logiku, ktorá najlepšie zodpovedá vaším kritériám, alebo tomu čo ste boli schopný porozumieť. Patrí medzi lepšie štýly rozhodovania. Ľudia sa nenechajú tak ľahko ovplyvniť. Ďalší štýl rozhodovania je intuitívny. Preferuje intuíciu. Základom je, čo sa cíti intuitívne. Ľudovo sa hovorí, že niekto má taký „ciťák“ o niečom. Kde to pravdivé je. Nemusí to byť zlý spôsob rozhodovania, ale treba zvážiť, či problém nie je zložitejší a predsa ho len netreba viacej analyzovať. Veľmi významný štýl rozhodovania je na hodnotách založené rozhodovanie. Rámcom pre rozhodovanie je výber hodnôt a etický prístup k problému. To je dôležité ujasniť si aké hodnotové východisko kandidát na prezidenta, alebo poslanca má.
Ďalší štýl rozhodovania môže byť impulzívny. Rozhodovanie na základe náhleho impulzu pre niečo. Dôležitý je tu silný pocit z niečoho, silný dojem, ktorý je spracovaný impulzívne. Radšej ako sa príliš zaoberať a hodnotiť názor, problém, vníma sa jeho silný moment. Môže byť prirodzený, môže pomôcť dobrému rozhodnutiu. Ale rozhodovanie môže byť vyprovokované umelo zdôrazneným momentom. Tak potom môže ísť o manipulované rozhodovanie. A rozhodovanie nebude dobre. Napríklad akoby načasovaná dramatická udalosť v spoločnosti . Nejaký moment sa zdôrazní a získa sympatie, u menej skúsených voličov.
Ďalší typ rozhodovania môže byť úzkostné rozhodovanie. Človek je silne niečím zaujatý. Má problém stále vo vedomí a cíti úzkosť, či to bude dobre. Potom vnútorný konflikt, stres, alebo vnútorné rozčúlenie je spúšťačom takéhoto rozhodovania. Takto môžu pôsobiť na niekoho dramatické kauzy v súčasností. Riziko je, že pre les sa nezbadajú stromy. Sociálne inžinierstvo môže spúšťať a napnúť plachty týmto smerom.
Ďalším štýlom rozhodovania je vyhýbavé rozhodovanie. Je tu tendencia odmietnuť konfrontáciu s potrebou rozhodnúť sa. Odkladá sa rozhodnutie a môže sa premeškať príležitosť. Mnohí tí, ktorí ešte nie sú rozhodnutí či pôjdu voliť, môžu patriť k tejto skupine, pre daný problém rozhodovania.
Ďalší štýl je konformistický štýl rozhodovania. Je pri tom snaha minimalizovať konflikt z rozhodovania sa. Ten môže byť prítomný. Ak nie je zvládnutý. Obzeranie sa za väčšinou môže byť znakom ako sa mu vynúť. Rozhoduje sa preto, že to iní, dôležití iní, alebo väčšina tak robí. Takýto štýl rozhodovania dovoľuje, aby rozhodovanie bolo silne ovplyvnené, aby sa neurobilo niečo čo nerobia dôležití iní. Takéto rozhodovanie je manipulovateľné, alebo prieskum verejnej mienky môže takto vplývať na rozhodovanie. Neberie sa do úvahy, že prieskumy neraz neukážu to ako voľby v skutočnosti dopadnú. Konštruovanie prieskumov je dôležité. Môže sa stať , že ich zadávanie nepostihne skutočné preferencie, nepodarí sa, čo sa už neraz stalo v minulosti. Môžu zrkadliť iba preferencie v určitej časti populácie. Môžu vytvoriť nevdojak želané preferencie. Prieskumy verejnej mienky môžu mať význam, ale ľudia musia byť k ich údajom dostatočne osobnostne zrelí. Brať ich iba ako jednu z viacerých potrebných informácii. Ďalším štýlom je rebelantské rozhodovanie. Rozhoduje sa proti tomu, čo sa od človeka očakáva. V obave nesplynúť, nebyť šedým vrabcom, sa robí opačné rozhodovanie, ako sa očakáva. To sú ti voliči, ktorí vždy volia opak toho na čom je už spoločenský konsenzus.
Pre rozhodovanie sú dôležité etapy tohto procesu. Prvá je konfrontácia s tým, že sa bude treba rozhodnúť. Nemusí to byť príjemný pocit. Je potrebné rozpoznať potrebu rozhodovania. Zbadať tendenciu vyhýbať sa, alebo ignorovať túto potrebu z rozličných príčin. Ďalším krokom je potreba zbierať informácie okolo toho, prečo sa rozhodujeme. Chudobná práca so svojim názorom znižuje efekt dobrého rozhodovania. Ďalší krok znamená preskúmať dôsledky rozhodovania. Potom nasleduje rozhodnutie a zase potreba preskúmať dôsledky.
Viaceré rozhodovacie štýly sú viacej emocionálne ako racionálne. Potom je tu riziko voľby pod vplyvom iba emócii Halo efektu, to znamená prvého dojmu. Dôležité je pri tom to ako kto fyzický vyzerá, akú ma fotogeneticku tvár. Nie čo si skutočne myslí. Takýto volič môže voliť bez toho aby poznal skutočné názory kandidáta, či kandidátky. Aké má volená osoba hodnotové uvažovanie. Názory. Môžeme povedať, že je to rozhodovanie z prvého dojmu pre volenú osobu. Voľby sú príležitosť prejaviť svoj názor, pracovať so svojim názorom. Nie je to ľahké v prostredí, ktoré sa chce tváriť ako názorovo neutrálne a v tejto ilúzii podsunúť neraz svetonázory, ktoré by ľudia odmietli, ak by sa otvorene uvádzali. Prepracovaný názor, ktorý volič má, môže zdravo vyvažovať názorovú pluralitu v medzivolebnom období. To neznamená, že každý názor je pravdou, ale to, že každý človek má neodňateľné právo spôsobu osobného života a je na ňom samom, aby rozpoznal vo svojom živote, čo je obilie a čo kúkoľ.
Voľby sú obrazom o tom či tí ktorí sú povolaní vysvetľovať tento rozdiel v spoločnosti tak robia . A či spoločnosť ešte vie toto rozlíšenie urobiť.
Doc. PhDr. Stanislav Hvozdík , PhD.
