Naše myšlienky sú zradné, nemáme daňový systém
Viaceré tlačené médiá priniesli úvahy o daniach.
Nemôžem neuviesť citát z internetu:
„Výpadok peňazí chce minister financií sanovať z viacerých zdrojov:Zvýšením dane z dividend chce získať 26 miliónov eur. Zavedením e-faktúry by mohlo podľa návrhu priniesť 127 miliónov eur. Zavedenie e-faktúr je niečo ako bolo zavedenie e-kasy. Matovič tvrdí, že podobne je to zavedené aj v Maďarsku, kde sa im to osvedčilo. Tretím zdrojom financovania sú vyššie dane pre banky a oligo/monopoly. „Nepotešíme bohatých,“ hovorí na margo vyšších daní pre banky minister financií, podľa ktorého ho čakajú rokovania s bankovým sektorom. Opatrenia proti podvodom by mohli priniesť navyše 60 miliónov eur a „dynamické efekty“ 100 miliónov eur.
Matovič vyhlásil, že predstaví ešte ďalšie dve zmeny – pre živnostníkov a v oblasti stravovania – na samostatných tlačovkách. Systém pre živnostníkov chce upratať, podľa neho tam je „bordel“. Podľa neho bude jedna skupina živnostníkov veľmi spokojná a druhá menej spokojná. S jeho reformou súhlasí koaličná Sme rodina a strana Za ľudí, no očakáva odpor a „sabotovanie“ zo strany iného koaličného partnera – Sloboda a Solidarita“.
Spomenuté problémy sú riešené ekonomickou teóriou fiskálnej politiky. Dnes sa hovorí hlavne o DPH, nehovorí sa o daňovom systéme.
Verím, že aj čitateľ dostal na internete tieto nadpisy: „Máte nízke dane z majetku, plaťte viac, odkazuje OECD. Matovič drží bobríka mlčania, vie prečo. Ba možno aj tieto: Zvýšiť majetkové dane, ako to chce Hegerova vláda, nie je jediná cesta. Dodatočné zdroje môže priniesť reforma katastra nehnuteľností, viac právomoci samosprávam a skresanie výdavkov štátu.“
Nedávno sme mali 10 zákonov o daniach. Na internete sa nedá zistiť ako je to dnes. Mohol by som teda napísať, že žiadna otvorenosť vlády, len sľuby. Alebo aj, že naše myšlienky sú (môžu byť) zradné.
Principiálnou otázkou aj dnes, keď čitateľ počúva denne o DPH je, aby vláda urobila ekonomickú analýzu o efektoch, dôsledkoch, dosahoch jej fiskálnych a iných opatrení na hodnoty tých makroekonomických premenných , ktorých ekonomický pohyb je pre ekonomiku rozhodujúci, teda národný príjem, output, HDP, zamestnanosť, ceny, rast a aj ukazovatele platobnej bilancie, čo sú indikátory výkonu ekonomiky.
Aby čitateľ získal jasnú predstavu o čom hovorím, v tomto príspevku ukážem bázické ekonometrické vzťahy podstaty daňového systému, ktoré definuje makroekonómia. Pre jednoduchosť predpokladajme, že všetky dane sú vyjadrené v jednej dani, T. Chod ekonomiky vyjadríme týmito bázickým ekonometrickými vzťahmi:
Po príslušných úpravách získame takýto ekonometrický vzťah:
Je to konvenčný makroekonomický model a je základom ekonomickej analýzy, teda zistenia vplyvu veličín na pravej strane vzťahu na hodnoty Y (HDP). Ak sa zmení hodnota veličiny a, či hociktorej, ktoré sú na pravej strane, musíme očakávať, že po výpočte získame rôzne hodnoty HDP. Môžeme teda skúmať efekt rôznych opatrení a ak sa budú týkať, T, tak efekt opatrení fiskálnej politiky. Uvažujeme iba jedno T, avšak ako hovoria daňové zákony máme veľa druhov daní ( daň z vína, daň z tabakových výrobkov, DPH...) analýza by mohla byť hlbšia. Zmena dane z vína ovplyvní ceny iných tovarov a zmena DPH zmení ceny a dopyt ešte väčšieho množstva tovarov. Model by teda mal byť väčší, bol by sofistikovanejší, náročnejší, viacrovnicový; mohli by ich byť stovky.
Ani predseda vlády a ani minister financií sa nemôžu spoliehať iba na ich myšlienky ako riešenia. Tie vyplývajú z modelu. Väzby sú veľmi komplikované, môže ich odhaliť analýza modelu.
Pre riadenie ekonomiky nevystačí iba fiskálny systém. Potrebujeme „ekonomický mikroskop“. Tým sú známe Englove krivky (publikované v roku 1857). On ich vypočítal pre 4 druhy tovarov – strava, odev, byt (teplo, svetlo), kultúra.
Čo nám hovoria?
Prvý Englov zákon hovorí, že výdavky domácnosti na stravu vzhľadom na príjem nie sú elastické. V mojom diele Úvod do ekonometrie som vypočítal Englove krivky za cigarety, tabak, hygienu, obuv, atď. Takýto mikroekonomický pohľad by dnes mimoriadne pomohol vláde robiť dobré ekonomické rozhodnutia. Vláda by vopred vedela ako sa vďaka (v dôsledku) koeficientom elasticity zachovajú domácnosti, či podniky.
Záver:
V úvahe som analyzoval bázické problémy ekonomiky, predovšetkým vzhľadom na fiskálnu politiku a upozornil, že vláda sa nemôže spoliehať na myšlienky predsedu vlády, či ministra financií. Z citovaných pasáží zároveň vyplýva, že vláda neukázala bázu zmeny svojej ekonomickej politiky spojenej s daňovými zákonmi.
Mimoriadne náročný je aj problém „mikroskopického“ pohľadu na fungovanie ekonomiky, o čom informujú Englove zákony.
Nepostačuje, aby vláda hovorila o cieľovej hodnote HDP. Tá by mala byť konzistentná napr. s plnou zamestnanosťou, či inými makroekonomickými veličinami.
Okrem cieľovej hodnoty vláda musí stabilizovať fungovanie ekonomiky a to znamená uvedomele vplývať na množinu makroekonomických premenných, ktoré indikujú stabilitu a pohyb ekonomiky.
Jednoducho - naše myšlienky sú zradné, nemáme daňový systém. Ale predovšetkým uvedený model ukazuje, že vláda potrebuje aj ekonometrickú teóriu. Zdroj rozhodovania.
Prof. J. Husár
Bratislava 26/1/2022
