Zarábajú neprimerane
V dnešnom SME (14/2/2022) je takýto nadpis s poznámkou, že to tvrdí minister o firme, kde má štát podiel. V stredu vláda predstavila svoju predstavu o riešení zvýšených nákladov na energie v školách, nemocniciach, domovoch sociálnych služieb, ale aj v bytovkách s vlastnou kotolňou.
Zaujal ma pojem vlastná predstava vlády. Zaujímalo by ma akú urobila vláda ekonomickú analýzu stavu ekonomiky, čo je východisko pre tvorbu predstavy. Dobrá ekonomická analýza musí hovoriť o efektoch, dôsledkoch rôznych fiskálnych a monetárnych opatrení na hodnoty tých zásadných makroekonomických premenných, ktorých pohyb (rast, či pokles) berieme ako indikátor výkonu ekonomiky, t. j. HDP, príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny, bilanciu zahraničného obchod a aj platobnú bilanciu.
Nič také som nečítal. Pomoc by vraj mala predstavovať 50 miliónov eur. Ba vláda schválila zákon o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením. V návrhu zákona sa hovorí o 50-percentnej sadzbe dane z nadpriemerných ziskov. Nuž ale priemerný, nadmerný a nadpriemerný zisk sú veľmi vágne pojmy.
Vláda nemôže vychádzať iba z takejto definície zisku: zisk = tržby – náklady. Je to povrchná, neodborná definícia. Pojem zisk definuje podvojné účtovníctvo a makroekonómia. Obe rozoznávajú zisk pred zdanením a zisk po zdanení. Čo je nadmerný či priemerný zisk, s ktorými vláda operuje? Má taký význam, ako keby pilot hlásil, že letím veľmi vysoko, letím veľmi rýchlo a je tu veľmi zima. Nezískali sme potrebnú informáciu. Pre názornosť som z predpisov podvojného účtovníctva pre čitateľa zostavil takúto agregovanú podobu účtu ziskov a strát?
Ak sa čitateľ zahĺbi, iste rozumie všetkým položkám. Vidí od čoho všetkého závisí nerozdelený zisk. Úplne prirodzene vniká otázka, či boli rovnaké fiskálne nástroje a nástroje monetárnej politiky v roku 2020 ako v júni 2021? Tie totiž vplývajú aj na príspevky na sociálne poistenie, aj na netto úroky a aj na odpisy a opotrebenie. Samostatný je problém monetárnej politiky keďže ju ovplyvňuje ECB.
Mimoriadne náročný je pojem priemerný, či nadpriemerný. Budem to ilustrovať na pojeme priemerná výška muža SR. Jej výpovedná hodnota je nízka. Ak chceme charakterizovať populáciu mužov SR, iste potrebujeme priemer 20 ročných, 22 ročných, 25 ročných,..., až 80 a viacročných mužov. Budú medzi priemermi rozdiely. Avšak dôkladný popis populácie mužov žiada vypočítať aj štandardnú odchýlku.
Priemer nestačí. Štandardná odchýlka bude iná u 20 ročných, 25 ročných či 80 ročných. Analogický problém vzniká s pojmom priemerný a nadpriemerný zisk. „Necháme im priemerný zisk, ale o to, čo je nad ním, sa pekne podelíme. Polovica zostane vlastníkom a polovica pôjde do štátnej kasy“, povedal minister Sulík. Ako vypočíta ten priemerný zisk? Bude vychádzať z mesačných, štvrťročných, či polročných údajov? V tých obdobiach iste nastali vážne ekonomické zmeny, vyvolané ekonomickou politikou vlády, zmenami fiskálnej a monetárnej politiky. To by si žiadalo ekonomickú analýzu.
Generálny riaditeľ SE vniesol do problému aj iný aspekt, hovorí, že návrh zákony je bezprecedentný a nikto ho s nimi neprediskutoval. Nová daň podľa neho vysoko prevyšuje predpokladaný zisk spoločnosti a môže ju priviesť do bankrotu. Povedal, že sa chcú stretnúť s predstaviteľmi vlády, aby našli spoločné riešenie. Je to asi prekvapenie, lebo atribútom ekonomickej politiky vlády by mala byť aktívna účasť riaditeľov významných podnikov ako samozrejmosť
Prežívame náročné obdobie inflácie a ešte bude pretrvávať, ako o tom hovorí aj EÚ. Inflácia je pre ekonómov náročný problém a hlavne nájsť „správny recept na jej liečenie“. Spôsobuje ju veľa faktorov. Na vznik inflácie, ako píšem v mojej knihe z Aj ekonómia je veda z roku 2018, zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. V knihe píšem: „To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robila aj ECB. Guvernér M. Draghi s radosťou oznámil, že do ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol iba jeden faktor a to peňažný multiplikátor rovný 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu.“ Rast masy peňazí v prvom rade vyvoláva infláciu. Vládni ekonómovia o ňom nehovorili. Nevedia to?
Záver
Aj ekonomická veda je presná veda. Treba poznať je ekonometrické nástroje, a to jej viacerých metód. Z nich môže predseda vlády, minister financií a minister hospodárstva vytvoriť prognózu a tvrdiť, či niektoré odvetvia zarábajú nadmerne. Oni poskytujú bázický vhľad do interdependencií odvetví aj o šírení sa nejakého impulzu, napr. rastu cien v ekonomike. To nedokáže verbálna úvaha.
Dobrá ekonomická analýza musí hovoriť o efektoch, dôsledkoch rôznych fiskálnych a monetárnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých pohyb (rast, či pokles) berieme ako indikátor výkonu ekonomiky. Musí ju osobne formovať predseda vlády, minister financií a minister hospodárstva.
Ani vládni ekonómovia a ani súčasne aktívni profesori na univerzitách po roku 1989 nenapísali dielo z makroekonómie, ktoré by bolo všeobecne akceptované a vláda by ho mohla využiť.
Prof. J. Husár
Bratislava 14/2/2022
