Byť ekonómom nie je jednoduché II
Ekonóm musí dokázať usmerňovať ekonomiku, zabezpečiť jej optimálne fungovanie. Iste to nerieši Matovičov balíček. Veď vidíme akú zvadu narobil v koalícii.
Fiskálna politika sa nevyťahuje z krištáľovej gule. Fiskálne politika musí byť systematická a systémová. Kryštálové gule sa používali na veštenie. Každý poriadny čarodej ich používal aj na predpovedanie budúcnosti. Všetci mali pred ňou obrovský rešpekt, pretože nevedeli, čo sa v nej deje. Prečo minister nepredvídal balíček pri schvaľovaní ŠR v roku 2021?
Aj pri tvorbe našej fiskálnej politiky nevie nikto čo sa deje, hovorí o tom vývoj od 1989. Hlbšie to osvetlí aj mail, ktorý som dostal 7/7/2022. Michael Laitman píše:
„Cieľom ekonómie je predvídať, čo sa môže stať, a rovnako dôležité je, ako sa na to pripraviť. Je jasné, že existujú nepredvídateľné udalosti. Skutoční odborníci by však mali do svojich modelov zahrnúť aj prípravu na nepredvídateľné udalosti a radiť tým, ktorí tvoria politiku, ako sa na ne pripraviť. Takto, keď príde pokles, nezostaneme bezradní a nešťastní ako teraz“.
Na predvídanie udalostí má ekonómia nástroje, metódy a miery. Iste to nie je HDP, tak ctené politikmi a ich ekonómami. Predvídať sa môžeme iba ak zistíme, spoznáme ako funguje ekonomika, ako sa správajú bázické finančné toky a s nimi spojené sektory ekonomiky. Vďaka tomu ekonomická veda nie je bezradná.
Domnieval som sa, že v dôsledku obrovského nárastu a zdokonaleniu ekonomických poznatkov, ktorý nastal po roku 1965, máme veľký počet vzdelaných ekonómov. Možno prichádzajúce generácie preceňujú svoje poznatky. Problém, ktorý vidím je v tom, že politici si to neuvedomujú, alebo svoje poznatky príliš vysoko hodnotia.
Teda pokrok ekonomickej vedy a schopnosť aplikovať ju v praxi zaostáva.
Mimoriadne veľký pokrok zaznamenala tá oblasť ekonómie, ktorá študuje správanie sa ekonomiky, a to v konkrétnej číselnej podobe. Robí to systém národných účtov. Politici, nemajúc čas na náročné pochopenie SNÚ a plne sa spoliehajú na nič nehovoriace HDP.
SNÚ sa dnes môže oprieť o priam revolúciu v oblasti počítačových technológií, ktoré dovoľujú ekonómom spracovávať obrovské množstvá dát a zároveň konštruovať náročné a to multisektorové ekonometrické modely ekonomiky ako celku. Modely výrazne zlepšili prognózy, predpovede a analýzu a to do takej miery, ktorá nebola známa do roku 1950.
Ekonómia je doslova empirickou vedou. Zároveň je dôležité, aby ekonómovia mali príležitosť aplikovať ekonomické poznatky v hospodárskej politike. Dnes o tom pochybujem. Bol by so rád, keby sa vedecká tvorba ekonomickej politiky stala nevyhnutnou. To musí niekto garantovať; myslím si že predovšetkým minister financií.
Dnes ozaj potrebujeme číselné vyjadrenie ako funguje ekonomika, ktoré poskytuje práve systém národného účtovníctva.
Iste každý čitateľ vie, že v ekonomike ako celku je obrovské množstvo transakcií a tak potrebujeme metódu, ktorá túto dennú množinu dát logicky usporiada, lebo vláda potrebuje efektívny nástroj na riadenie ekonomiky.
Eurostat vypracoval systém národného účtovníctva, ktorý je zložitý a využíva nejasné pojmy. Metodika ich žiada zostavovať štvrťročne, nerobíme to. V tejto úvahe uvediem taký, ktorý je pomerne komplexný a založený na 4 sektoroch ekonomiky: podniky, domácností, vláda, zahraničie a plus účet úspor a investícií. ŠÚ SR by ich mal konštruovať. V systéme chcem zdôrazniť vzájomnú závislosť sektorov práve cez finančné toky, čo urobím tak, že za tokom napíšem číslo účtu a položku, kde má protistranu.
Účet sektoru podnikov sa nachádza sa v tabuľke 1. Text položiek je úsporný, lebo v každom účte uvádzam aj súvislosti tokov v zátvorkách, aby si to čitateľ overil. Napríklad položka mzdy na účte 1 má v stĺpci kód (2.10), čo indikuje, že sa mzdy vyskytujú na účte 2 ako položka 10. Práve tieto väzby sú podstatou SNÚ a tu ich uvádzam.
Takýto systém vláda musí publikovať, nie iba balíček. Čitateľ sa môže popozerať po všetkých účtoch.
|
|
|
||||||||
|
1 |
Mzdy, platy |
|
|
293 |
(2.10) |
16 |
Predaj vláde a ostatn. |
484 |
|
|
2 |
Soc. poist. |
|
|
14 |
(3.15) |
17 |
Predaj podnikom |
98 |
(5.2) |
|
3 |
príjmy |
|
|
56 |
(2.14) |
18 |
Zmena st. zásob |
9 |
(5.3) |
|
4 |
Príjmy, renta |
|
|
18 |
(2.15) |
|
|
|
|
|
5 |
Netto úroky |
|
|
17 |
(2.19) |
|
|
|
|
|
6 |
Zisk podnik. |
|
|
71 |
|
|
|
|
|
|
7 |
daň |
31 |
(3.12) |
|
|
|
|
|
|
|
8 |
dividendy |
18 |
(2.17) |
|
|
|
|
|
|
|
9 |
Nerozd. zisk |
24 |
(5.8) |
|
|
|
|
|
|
|
10 |
Prece. zásob |
-2 |
(5.0) |
|
|
|
|
|
|
|
11 |
príjem |
|
|
469 |
|
|
|
|
|
|
12 |
Nepr. dane |
|
|
62 |
(3.13) |
|
|
|
|
|
13 |
Hrubý zisk? |
|
|
531 |
|
|
|
|
|
|
14 |
odpisy |
|
|
60 |
(5.11) |
|
|
|
|
|
15 |
Nák.na HPP. |
|
|
591 |
|
19 |
Hrubá prod. podnikov |
591 |
|
Nasledujúci účet zobrazuje transakcie medzi sektorom domácností a ostatnými sektormi ekonomiky.
|
|
2. Účet príjmov a výdavkov domácností |
||||||||||
|
1. |
Dane domácností |
|
|
66 |
(3.11) |
9. |
Mzdy a platy |
|
|
377 |
|
|
2. |
Výdavky dom. |
|
|
442 |
|
10. |
od podnikov |
293 |
(1.1) |
|
|
|
3. |
mzdy |
18 |
(2.12) |
|
|
11. |
od vlády |
66 |
(3.2) |
|
|
|
4. |
Výd. na soc.poi |
0 |
(3.17) |
|
|
12. |
od domácností |
18 |
(2.3) |
|
|
|
5. |
zahr. a podn. |
413 |
|
|
|
13 |
zo zahraničia |
0,0 |
(4.2) |
|
|
|
6. |
Úroky platené |
11 |
(2.22) |
|
|
14. |
Príjmy živn. |
|
|
56 |
(1.3) |
|
7. |
Úspory domácn. |
|
|
24 |
(5.6) |
15. |
Príjmy z renty |
|
|
18 |
(1.4) |
|
|
|
|
|
|
|
16. |
dividendy |
|
|
19 |
|
|
|
|
|
|
|
|
17. |
domáce |
18 |
(1.8) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
18. |
Zahran. |
1 |
(4.4) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
19. |
Príjmy z úrok. |
|
|
38 |
|
|
|
|
|
|
|
|
20. |
Od podnikov |
17 |
(1.5) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
21. |
Od vlády |
9 |
(3.8) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
22. |
Z domácností |
11 |
(2.6) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
23. |
Zo zahraničia |
1 |
(4.3) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
24. |
Transferové pl. |
|
|
37 |
(3.6) |
|
|
|
|
|
|
|
25. |
Mínus soc. poi. |
|
|
-13 |
(3.18) |
|
8. |
Dane, úsp. a výd. |
|
|
532 |
|
26. |
Príjmy domácn. |
|
|
532 |
|
Z hľadiska zasahovania do ekonomiky má mimoriadny význam účet výdavkov a príjmov vlády, teda účet 3. Jednoznačne ukazuje na väzby vlády som zvyškom ekonomiky.
|
|||||||||||
|
1. |
Výd, vlády |
|
|
136 |
|
11. |
Dane obyv. |
|
|
66 |
(2.1) |
|
2. |
Mzdy a pl. |
66 |
(2.11) |
|
|
12. |
Zisk |
|
|
31 |
(1.7) |
|
3. |
Soc. pois. |
2 |
(3.16) |
|
|
13. |
Nepr. dane |
|
|
62 |
(1.12) |
|
4. |
Nákup zo z. |
68 |
|
|
|
14. |
Soc. poi. |
|
|
29 |
|
|
5. |
Transf. pl. |
|
|
40 |
|
15. |
podniky |
14 |
(1.2) |
|
|
|
6. |
Domác. |
37 |
(2.24) |
|
|
16. |
vláda |
2 |
(3.3) |
|
|
|
7. |
Zahranič. |
3 |
(4.8) |
|
|
17. |
dom. |
0,0 |
(2.4) |
|
|
|
8. |
Pl. netto ú. |
|
|
9 |
(2.21) |
18 |
zamestn. |
12 |
(2.25) |
|
|
|
9. |
Preb., defi. |
|
|
3 |
(5.12) |
|
|
|
|
|
|
|
10. |
Výdavky vlády a prebytok |
188 |
|
|
Príjmy vlády |
185 |
|
||||
Toky so zahraničím čitateľ vidí na účte 4. V zátvorkách vidí kde idú finančné toky.
|
4. Účet zahraničných transakcií |
||||||||
|
1. |
Platby Slovensku |
|
|
4 |
8. |
Transf. plat. vládou SR |
3 |
(3.7) |
|
2. |
mzdy |
0,0 |
(2.13) |
|
9. |
Netto zahr. investície |
4 |
(5.4) |
|
3. |
úroky |
1 |
(2.23) |
|
|
|
|
|
|
4. |
dividendy |
1 |
(2.18) |
|
|
|
|
|
|
5. |
Zisk odvetví |
2 |
(5.9) |
|
|
|
|
|
|
6. |
Nákupy zo SR |
|
|
3 |
|
|
|
|
|
7. |
Netto expo. tovarov |
|
|
7 |
10. |
Platby zahraničiu |
7 |
|
Na účte 5 čitateľ jasne vidí, ako vznikajú investície a úspory v ekonomike. Zrejmé sú vzťahy.
|
|
5. Účet úspor a investícií |
||||||||||
|
1. |
Hr. súkr. i. |
|
|
107 |
|
6. |
Úspory dom. |
|
|
24 |
(2.7) |
|
2. |
Nákl. pod. |
98 |
(1.17) |
|
|
7. |
Hru. úspory pod. |
|
|
84 |
|
|
3. |
Zme. st. z. |
9 |
(1.18) |
|
|
8. |
Nerozd. zisk |
24 |
(1.9) |
|
|
|
4. |
Netto zah. in |
|
|
4 |
(4.9) |
9. |
Zisk pod. |
4 |
(4.5) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
10 |
Zmena st. zá. |
-2 |
(2.10) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
11. |
odpisy |
60 |
(1.14) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
12. |
Deficit, preb. vl. |
|
|
3 |
|
|
5. |
Hrubé investície |
111 |
|
13. |
Hrubé úspory |
111 |
|
||||
Toto je jadro komplexnej starostlivosti o fungovanie ekonomiky. Čitateľ zistil, že na účte vlády je prebytok. My ho po roku 1989 nemáme. Ak by bol deficit, vláda musí stanoviť, aká časť sa uhradí z domácich a aká zo zahraničných zdrojov.
Z tohto vyplýva, že hlboké pochopenie interakcií tokov v ekonomike je umožnené práve uvedenou množinou SNÚ, ktorá teraz umožňuje ekonomickú analýzu.
Totiž, ako som napísal viackrát, HDP nevyčísluje ani všetky toky, ktoré čitateľ zistil v tomto systéme, a tak ani vláda ani ľudia nemajú jasnú predstavu o fungovaní ekonomiky.
Pri tvorbe štátneho rozpočtu je potrebné, aby vláda videla všetky ekonomické aktivity a tak vedela správne zasiahnuť do fungovania a rozvoja ekonomiky. Vidí všetky toky medzi sektormi. Inak vláda iba ignoruje jadro ekonomiky a nevidí explicitne všetky transakcie, ktoré sú dôležité pri riadení a ekonomickej analýze, mimoriadne pri projekciách, prognózach. Hlboký vhľad do tejto sústavy dát pomáha vláde nezostať bezradný. Môžeme prepočítať aj vplyv tzv. rodinného balíčka za 1,2 miliardy z dielne, ako teraz píšu novinári, ministra financií Igora Matoviča. Byť ekonómom nie je jednoduché.
EK žiada konštruovať SNÚ, iba ich nevyužíva na zasahovanie do ekonomík.
Záver
Ekonomické choroby vplývajú na každého občana, ako to vidíme teraz s cenami energií. Práve preto má každý občan nárok, aby mu vláda jednoznačne ukázala ako ona hospodári, ako usmerňuje ekonomiku, ako zlepšuje jej fungovanie, napr. aj v oblasti dodnes nevyriešenej sociálnej starostlivosti. To nevidieť z hodnoty HDP. Aj zato, že sú uvedené iba v tlači. Občania majú právo požadovať, aby minister financií pri nástupe do funkcie tak jasne, ako som ukázal v úvahe „narysoval“ , svoju predstavu, aký bude prehľad a finančných tokoch, a to až v podobe platobnej bilancie, pretože vidíme aké dary dávame na Ukrajinu a občan o tom nemá prehľad. Ide aj o jeho peniaze.
Uvedený systém účtov dokumentuje, že vláda nedáva zúčtovanie občanom v podobe, ktoré už dávno definovala ekonomická veda. Ba dostala za ňu aj dve Nobelove ceny. Bez účtovníctva máme klapky na očiach. EK pasívne vysedáva.
Nemôžem nezakončiť citátom z mailu:
„Kto kontroluje dodávky potravín, kontroluje populáciu. Kto kontroluje energie, môže kontrolovať celé kontinenty. Kto kontroluje peniaze, môže kontrolovať svet (Henry Kissinger, 1973). Kissinger asi dostal výstrahu od židovského kongresu? Značne zľavil z ostrých formulácií prednesených na virtuálnom Davose 2022. Veď, reči sa vedú a chlebom sa človek živí“.
Čarovnú Florenciu preslávil rod Medici a spisovateľ Dante Alighieri. Kto preslávi Slovensko?
Prof. J. Husár
Bratislava 12/7/2022
