Z osudov slovenských geografických názvov (1)
Ako sa dostali Česká dolina a Český štít do slovenských Tatier alebo Ťažká dolina a Ťažký štít
Úvod
Geografický názov jazykovými prostriedkami jednoznačne, stručne a jasne určuje, identifikuje a individualizuje geografický objekt, a tým umožňuje a zľahčuje orientáciu na mape, orientáciu v teréne a z komplexnejšieho pohľadu zľahčuje aj spoločenskú komunikáciu. Štúdium geografických názvov pomáha odpovedať na otázky prečo a ako vznikli tieto názvy, ako sa menili a vyvíjali tieto vlastné mená aj v našom okolí a to pomáha uspokojovať prirodzenú zvedavosť po vlastnom osude, po vlastnej histórii. Navyše toto štúdium pomáha vysvetliť prečo a ako dlho jednotlivý geografický názov trval, ako sa vyvíjal a menil, ako zanikol a to spravidla v súvislosti so skutočnosťou, ktorú názov pomenúval. Geografické názvy vo väčšej miere než apelatívna slovná zásoba sú zložené zo slovného základu a z predpôn a prípon a sú určitým spôsobom ohýbané. Každý geografický názov vznikol v konkrétnom priestore a čase. S geografickým objektom je jeho názov spätý do tej miery, že odráža nie iba vybranú stránku dejín tohto objektu (napr. kultúrnu, hospodársku, politickú), ale aj osvetľuje etnickú a sociálnu príslušnosť ľudí, ktorí ho pomenovali a ktorí tieto názvy používali (je svedectvom o ich jazyku, o ich ideológii, o ich vzťahu k zemepisnému prostrediu, k susednému obyvateľstvu a pod.).
Význam geografických názvov je mnohoraký. Geografické názvy v spojení s mapami pomáhajú pri štúdiu a spoznávaní predchádzajúcich, dávnejších tvárností terénu na základe terénnych povrchových znakov súčasného reliéfu, ktoré sú predmetom poznávania, štúdia, výskumu a mapovania a následne sa stávajú obsahom mapy a širšie obsahom poznatkov celej spoločnosti (zrázy, prírodné terénne stupne, raveny, preliačiny, rokliny, rebrá, strže, zárezy, ryhy, výmole, sutiny, terénne rebrá, jamy, terénne vlny, mŕtve ramená vodných tokov, slaniská, mokrade, močiare s rozmanitým stupňom priechodnosti, občas vysychajúce vodné toky, trvale vyschnuté korytá vodných tokov a ich mŕtvych ramien, plytčiny, brehy, brody, ostrohy, nánosové kužele, mohyly, kurgany a i.). Takéto zmeny tvárnosti terénu sú do istej miery výsledkom ľudskej činnosti. Vo väčšom rozsahu človek ako hospodár mení tvárnosť terénu premenou lesov na trvalé trávne porasty (pasienky a lúky) a dokonca i na ornú pôdu. Štúdium geografických názvov je veľmi dôležité aj z kultúrneho hľadiska, lebo predstavuje neoceniteľný zdroj informácií pre viaceré vedné odbory (história a vývin jazyka, jeho slovnej zásoby, dialektológia, porovnávacia lexikológia, interpretácia slovotvorných postupov, história osídlenia krajiny, história medzietnických presunov a migrácií, história kultivácie poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, história dopravy a pod.). Štúdium geografických názvov a rozmiestnenia objektov nimi pomenúvaných v krajine slúži ako pomocný nástroj aj pre archeológiu, etnografiu, demografiu, antropológiu i geografiu; má význam výchovný a didaktický. Pri výpočte hodnôt geografických názvov nemožno obísť ich národnoreprezentatívnu (štátnoreprezentatívnu) funkciu. V tomto smere môžu byť geografické názvy nositeľom pozitívnych aspektov výchovy k vlastenectvu, k láske k vlastnej krajine, k zdravej hrdosti na domovinu, ale na druhej strane môžu byť aj politicky zneužité na dosahovanie vybraných politických cieľov zviazaných s konkrétnou geografickou lokalitou.
Sériou niekoľkých ukážok vývoja názvov vybraných geografických objektov chceme ilustrovať osobitosti vzniku, zmien a zániku geografických názvov z územia Slovenska, čím sa potvrdí, že podobne ako obyvateľstvo každej krajiny žije svojim životom, tak aj geografické názvy na časovej osi majú svoj život.
Ako sa dostali Česká dolina a Český štít do Tatier alebo Ťažká dolina a Ťažký štít
Na severnej strane centrálnej časti Vysokých Tatier leží ľadovcom vyformovaná Ťažká dolina ako jedna z horných, schodových terás Bielovodskej doliny, do ktorej ústi skalným prahom - jazernou stenou. Ťažká dolina je zo západnej, južnej a juhovýchodnej strany obkolesená vencom vysokohorských hrebeňov: Vyšný Žabí štít (2263 m n. m.), Malé Rysy (2430 m n. m.), Rysy (2500 m n. m.), sedlo Váha (2340 m n. m.), Ťažký štít (2500 m n. m.), Vysoká (2547 m n. m.) a Gánok (2462 m n. m.) a spolu so Spádovou dolinkou má dĺžku cca 2,0 km a plošný rozsah cca 2,5 km². Úsek hrebeňa od Vyšného Žabieho štíta po Rysy je štátnou slovensko-poľskou hranicou. Úsek hrebeňa od Rysov po Gánok je súčasťou hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.
Pôvodne sa dolina v miestnom slovensko-poľskom goralskom nárečí nazývala Čenške alebo Do Čenškiego, v grafike poľštiny Ciężkie alebo Do Ciężkiego s nárečovou nosovkou ę = en. Motiváciou pomenovania pre pastierov v Bielovodskej doline bol ťažký prechod cez strmú 300 m vysokú jazernú stenu v ústí doliny. Tento názov sa neskôr vyvinul do podoby Čenška dolina a v grafike poľštiny Dolina Ciężka. Berlínsky geograf Albert Sydow, ktorý spolu s Heinrichom Wolfom napísal roku 1830 cestopis z cesty po Sliezsku a Uhorsku, bez primeraných znalostí domáceho goralského nárečia i slovanských jazykov „počul“ názov tejto doliny a následne ho zaznačil v svojom alternatívnom nemeckom preklade Böhmischseetal, z čoho neskôr vznikli alternatívne názvy doliny i v ďalších jazykoch: maďarsky Cseh-tavi-völgy, poľsky Dolina Czeska a slovensky Česká dolina. Na nelogičnosť tejto podoby názvu upozornil už Pavol Dobšinský v Karpatskom geografickom zborníku – Karpatských letopisoch v osemdesiatych rokoch 19. storočia. V marginálnom rozsahu sa používali na pomenovanie tejto doliny v nemčine i maďarčine aj ďalšie alternatívne názvy: nemecky Verborgenes Tal (nemecky verborgenes = slovensky skrytý) a maďarsky Rejtett-völgy (maďarsky rejtett = slovensky skrytý), obidva vo význame dolina skrytá pred očami obyvateľa obce, v chotári ktorej sa nachádza, pred zrakom bežného návštevníka, turistu, poľovníka, dolina ležiaca bokom hospodárskeho záujmu, dolina, do ktorej zo spodných častí hlavnej doliny, Bielovodskej doliny, priamo nevidno, lebo je situovaná bokom od pozdĺžnej osi Bielovodskej doliny.
V kartografickej tvorbe a turistickej literatúre sa používali striedavo obidva alternatívne názvy Ťažká dolina i Česká dolina a to v poľskej s prevahou podoby Dolina Ciężka (= slovensky Ťažká dolina) a v slovenskej ako aj v českej kartografickej tvorbe a turistickej literatúre s prevahou podoby Česká dolina. Po skončení Druhej svetovej vojny v dôsledku požiadavky obyvateľov Tatranskej Javoriny sa začala častejšie používať podoba názvu Dolina Ciężka resp. Ťažká dolina, ktorá v poľskej kartografickej tvorbe i turistickej a horolezeckej literatúre nadobudla výraznú prevahu. V slovenskej a v českej kartografickej tvorbe a odbornej literatúre mala prevahu podoba Česká dolina až do záveru osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
Názvoslovná autorita na základe odporúčania svojho poradného orgánu - odbornej komisie v roku 1975 schválila z dvoch diskutovaných podôb názvu plesa v tejto doline, t. j. z podôb názvu České pleso a Ťažké pleso, podobu České pleso. [1, s. 19] Na rokovaní odbornej komisie diskusia o podobe Ťažké pleso s poukázaním na jej politickú nevhodnosť a teda nepriechodnosť bola rýchlo uzavretá. Schvaľovanie názvu samotnej doliny nebolo zaradené do programu. Až 28.10.1987 sa do programu rokovania poradného orgánu názvoslovnej autority, Názvoslovnej komisie pri Slovenskom úrade geodézie a kartografie, dostali aj názvy v podrobnejšom členení, čiže aj názov doliny, štítu a veže. Tu prebehla ostrá diskusia medzi členmi komisie, ktorí odporúčali podobu názvu Česká dolina a členmi komisie, ktorí odporúčali podobou názvu Ťažká dolina.
V prospech alternatívy Ťažká dolina hovorila
- pôvodnosť, autochtónnosť názvu,
- identita súčasnej domácej, nárečovej podoby (resp. jej jemne pospisovnenej podoby) s podobou navrhovanou na štandardizáciu a
- identita tejto podoby so štandardizovanou podobou poľského exonyma – vžitého názvu pre tento geografický objekt, ktorý leží na území Slovenskej republiky tesne pri štátnej hranici a po ktorého západnom obvode po hrebeni od vrcholu Rysov po vrchol Vyšného Žabieho štítu prebieha slovensko-poľská štátne hranica; táto podoba mala absolútnu prevahu v poľskej kartografickej tvorbe, a tiež v poľskej turistickej a horolezeckej literatúre.
V prospech alternatívy Česká dolina hovorila
- skutočnosť, že najväčšie pleso v doline, České pleso, malo v tejto podobe štandardizovaný (presnejšie podľa dobovej terminológie schválený) názov už v roku 1975, čo pôsobilo ako významný precedens, [1, s. 19]
- napriek tomu, že v slovenskej turistickej a horolezeckej literatúre i v kartografickej tvorbe po roku 1918 sa alternatívne vyskytovali obidve podoby názvu, ale predsa prevažujúci výskyt mala podoba Česká dolina oproti podobe Ťažká dolina.,
- osobitným dobovým argumentom názvoslovnej autority v prospech podoby názvu Česká dolina, ktorý v konečnom dôsledku zavážil, bola značná politická „chúlostivosť“ prípadného nahradenia tejto podoby pôvodnou podobou Ťažká dolina a nepredvídateľnosť dobových politických dôsledkov takéhoto prípadného rozhodnutia. Na základe takéhoto odporúčania názvoslovnej komisie názvoslovná autorita štandardizovala podobu názvu Česká dolina. [2, s. XX] Zoznam štandardizovaných názvov sa stal záväzným pre orgány a organizácie v pôsobnosti SÚGK a pre vydavateľov kartografických diel so sídlom na Slovensku a odporúčaným na využitie všetkým používateľom geografických názvov.
Genéza konfliktu predmetných dvoch podôb názvu vyplýva z veľmi blízkej vzájomnej výslovnostnej goralskej nárečovej podoby prídavných mien v slovenskej grafike zapísaných ako ťažký a český, v poľskej grafike zapísaných ako ciężki (vyslov čenški) a czeski (vyslov česki), a je spojená s nekorektným a nevedeckým zachytením počutej podoby kartografom do nemeckého kartografického produktu od domorodého informátora a jej spätným reprodukovaním v neskorších mapách v podobe czeski, rozumej český.
Dôkazom toho, že ani v takej oblasti ako je štandardizácia geografických názvov nemožno úspešne riešiť úlohy, ak sa dostatočne nezohľadnia všetky dôsledky tohto spoločensky citlivého procesu, je i dobová aplikačná prax v slovenských masmédiách. Napriek skutočnosti, že stupeň záväznosti používania iba štandardizovaných podôb názvov sa po roku 1995 zásadne zvýšil, stále tu bol v masmédiách prítomný intenzívny tlak na používanie podoby Ťažká dolina. [3, s. 96] Aplikačná prax v slovenských masmédiách aj v období po roku 1989 bola rozkolísaná ale predsa len s prevažným výskytom podoby Ťažká dolina, čo potvrdil aj štatistický prieskum. Kartografická prax z tohto obdobia dokumentuje rešpektovanie výskytu štandardizovanej podoby Česká dolina.
Predmetný tlak v prospech používania podoby Ťažká dolina postupne kryštalizoval do permanentne silnejúcich odborných diskusií turistov, horolezcov, geografov, kartografov a i. [3], [4] Problematika sa dostala v rokoch 2005-2006 ako diskusný podnet i na fórum poradného orgánu názvoslovnej autority, ktorý smeroval k prehodnoteniu štandardizovanej podoby Česká dolina a k prijatiu novej štandardizovanej podoby Ťažká dolina. Poradný orgán názvoslovnej autority sa týmto podnetom zaoberal a konštatoval, že na pozadí poznania, že všetky argumenty v prospech podoby Ťažká dolina sú stále platné a korešpondujú s ťažiskovými aspektmi procesu štandardizácie geografických názvov, sa návrh na novú štandardizáciu názvu geografického objektu do podoby Ťažká dolina ukázal ako oprávnený a zmysluplný. Názvoslovná komisia po dôslednom a detailnom prerokovaní odporučila novú štandardizáciu predmetných dovtedajších geografických názvov. Názvoslovná autorita si v roku 2006 osvojila toto odporúčanie a štandardizovala názvy Ťažká dolina, Ťažká veža, Ťažké pleso a Ťažký štít [5] a následne v roku 2007 názvy Ťažká štrbina a Štrbina pod Ťažkým štítom [6] i dovtedy neštandardizované názvy dvoch geografických objektov Ťažký potok a Ťažký vodopád [7]. Tento akt štandardizácie geografických názvov vzbudil v spoločnosti diskusiu s pozitívnymi i negatívnymi ohlasmi, ale po vysvetlení motivácie nový stav bol prijatý a zaužíval sa v kartografickej tvorbe i v geografickej, turistickej a horolezeckej literatúre.
LITERATÚRA:
[1] Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. Bratislava 1976. 79-002-76.
[2] Geografické názvy okresu Poprad, A 8. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-42/1988 zo 4.2.1988, Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSSR. 146 s. Bratislava 1988. 079-901-88 GNO.
[3] HORŇANSKÝ, Imrich: Poznámky k článku „Príspevok k otázke geografického názvoslovia v Tatrách“. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 51/93, 2005, č. 5, s. 95 - 96.
[4] GREGOR, Viktor a PACL, Jiří: Príspevok k otázke geografického názvoslovia v Tatrách. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 51/93, 2005, č. 2, s. 39 - 41.
[5] Rozhodnutie predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2185/2006 zo dňa 21.4.2006 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov.
[6] Rozhodnutie predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1913/2007 zo dňa 21.3.2007 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov, Príloha č. 2.
[7] Rozhodnutie predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov – vodných tokov a vodných plôch, Príloha č. 1.
