Z osudov slovenských geografických názvov (3)
Je na Slovensku obec s názvom, ktorý signalizuje nemravné správanie sa svojich obyvateľov?, alebo sloveso smilniť a obec Smilno
Na prvé počutie si nezainteresovaný čitateľ povie, čo za hlúpu nezmyselnú otázku nám tu autor položil. Ale pri pozornejšom skúmaní názvov slovenských obcí si možno povieme, že otázka má zmysel, lebo v hornej časti povodia Ondavy, v severnej časti Nízkych Beskýd, v okrese Bardejov existuje nádherná starobylá obec Smilno. O starobylosti obce svedčí i jej pôvodne ranogotický rímskokatolícky kostol z konca 13. storočia, čiže samotná obec musí byť primerane staršia. Názov obce Smilno podľa laického, naivného, nevedeckého výkladu možno spojiť so slovom smilniť, čiže oddávať sa smilstvu, mať s niekým mimomanželský alebo neprirodzený intímny telesný styk, oddávať sa nelegitímnemu obcovaniu s druhým pohlavím. Tento výklad možno počuť v prípade posmešného úmyslu informátora, ktorý má priamo zlomyseľný zámer posmievať sa, škodoradostne pohaniť obyvateľov Smilna alebo znevažujúco, pohŕdavo sa o nich vyjadrovať.
Hneď na začiatku treba povedať, že názov obce Smilno okrem náhodnej zvukovej podoby nemá nič spoločné so slovesom smilniť, ale je svedectvom o tom, že názov má spojitosť so slovom smola. Podstata neobyčajnej podoby názvu obce Smilno, ktorá zaujme každého vnímavého čitateľa – poslucháča, tkvie v tom, že názov reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Vývoj názvu obce Smilno v dochovaných písomných dokladoch bol nasledovný: 1250 Zemelnye, 1269 Zemeldene, 1277 Scemella, 1347 Scemelnye, 1618 Smilna, 1786 Smilno, 1920 Šmilnô, 1927 Smilno. Na rozdielne podoby názvu obce zachytené v historických písomných dokladoch mal vplyv aj dobový úzus písania latinských listín, do ktorých boli inkorporované lokálne názvy osád, usadlostí (budúcich obcí) a tiež iných geografických objektov, jazyková vybavenosť pisára súvisiaca aj s jeho etnickou príslušnosťou a stupeň znalosti miestneho nárečia. Názov Smilno dnes plní svoju identifikačnú funkciu, ale zároveň ponúka aj nepríjemnú konotáciu spojenú s ľudovou etymológiou názvu. Nárečovej podobe názvu Smilno zodpovedá veľmi blízka spisovná podoba Smolno, z ktorej už na prvé počutie je zrejmá spojitosť so slovným základom smola. Navyše spisovná podoba negeneruje, ale odstraňuje súčasné chúlostivé asociácie so slovom smilniť. Názov obce Smilno po formálnej jazykovej stránke zapadá do veľkej skupiny slovenských geografických názvov v tvare historického menného adjektíva ako blaten, blatna, blatno a podobne Strečno, Brezno, Brodno, Vrátno, Komárno, Rudno, Dubno a i.
V príspevku venujeme pozornosť geografickým názvom so slovným základom celoslovanského pôvodu smola. Historický slovník slovenského jazyka [1, 5. diel, s. 315] zachytáva slovo smola vo význame: prírodná alebo upravená živica, slovo smoliar vo význame: človek pracujúci so smolou a odvodené slová smolka, smolečka, smolenie, smolina, smolnica, smolený, smolnatý, smolnícky, smolný, smolovatý, smolovitý, smolový. Slovník slovenského jazyka [2, 4. diel, s. 128] vysvetľuje slovo smola v dvoch významoch: prirodzená alebo upravená živica a nešťastie, neúspech, slovo smolenica/ smolnica vo význame: fakľa, drevo namočené do smoly používané na svietenie, slovo smoliar vo významoch: človek zamestnaný pri výrobe smoly, človek majúci vždy neúspech, nešťastie a smolenica a odvodené slová smoliak, smoliar, smoliarik, smolienka, smoliť, smolka, smolnička, smolný, smolnatý.
Pod termínom smola, novodobo tiež živica (dnes poznáme prírodnú živicu alebo syntetickú živicu), rozumieme buď drevný decht, alebo najčastejšie čierny tuhý organický zvyšok po destilácii dreva, uhlia, ropy alebo dechtu. Ďalším spracovaním vysokoteplotného kamennouhoľného dechtu (téru) destilačnými postupmi sa získavajú dechtové oleje a tuhý zvyšok – smola, ktorej ďalšie spracovanie môže viesť k cenným látkam potrebným v priemysle farbív a vo farmaceutickom priemysle. Vďaka svojej vysokej horľavosti sa smola v stredoveku používala na výrobu fakieľ a tiež na impregnáciu drevených výrobkov proti nežiaducim účinkom vlhkosti a vody, najmä na impregnáciu člnov a lodí. Vriaca smola sa používala v stredoveku aj na mučenie vypočúvaných osôb. V ranom stredoveku vriacu smolu používali útočníci namiesto kameňov, keď ju hádzali katapultom na dobýjané nepriateľské stavebné objekty v snahe spôsobiť škodu zapálením cieľa i zranením obrancov. Bola používaná tiež obrancami pri bránení sa vylievaním vriacej smoly z hradieb proti útočníkom snažiacim sa prekonať hradby bráneného stavebného objektu v snahe popáliť útočníka. Z prísne terminologického hľadiska nemožno položiť znamienko rovnosti medzi slovo smola a slovo decht, aj keď sú obidva pojmy obsahovo značne blízke.
Motivačným prvkom v procese vzniku toponým, v ktorých slovnom základe sa vyskytuje slovo smola, bolo miesto, lokalita, v ktorej sa získavala, zbierala zo stromov smola, alebo sa vyrábala smola ďalším spracovaním dechtu, alebo priamo lokalita, kde bývali, sídlili ľudia zaoberajúci sa zberom smoly zo stromov alebo výrobou smoly z dechtu; sekundárne mohli tieto toponymá tvoriť motivačný základ pre pomenovací proces ďalších geografických objektov [3]. Podľa M. Majtána [4, s. 277] názvy obce Smolenice, obce Smolinské, obce Smolník (GE) a bývalej obce Smolník (SV) majú motiváciu v pomenovaní osady ľudí zbierajúcich smolu alebo skôr v pomenovaní osady ľudí bývajúcich v lese, kde sa zbierala smola. Podľa Krajčoviča [5, s. 171] názov obce Smolenice sa vyvinul z menného adjektíva smoľa, zrejme zo spojenia smoľa osada, čiže usadlosť ľudí, kde sa obyvatelia venujú výrobe smoly, názvy obcí Smolmík a Smolník nad Cirochou boli pomenovaním miesta, kde sa vyrábala smola a názov obce Smolnícka Huta je sekundárnym názvom podľa obce Smolník. Podľa M. Majtána názov vodného toku Smoleňovský potok (DK) i lúky Smoleňová (DK) je z osobného mena, ktoré je derivátom apelatíva smola. [6, s. 117].
Z územia Slovenska [7] a [8] boli vyexcerpované nasledujúce ďalšie geografické názvy so slovným základom smola: Smola (pole v Seliciach, SA), Smola (sad v Seliciach, SA), Smola (samota vo Vlčanoch, SA), Stará Smola (les v Sedliciach, PO), Smolák (vrch v Trstenom pri Hornáde, KS), Smolej (vrch vo Veľkom Folkmare, GE), Smolej (lúka v Kojšove, GE), Smolenica (samota vo Valaskej Belej, PD), Smolenice (obec a katastrálne územie, TT), Smolenická Červená skala (les v Lošonci, TT), Smolenická Nová Ves (časť obce a katastrálne územie, TT), Smolenický potok (vodný tok v Boleráze a Lošonci, TT), Smolenický zámok (hrad v Smoleniciach, TT), Smoleňová (lúka v Krivej, DK), Smoleňovský potok (vodný tok ľavostranný prítok Krivského potoka, DK), Smoliareň (les aj pasienok v Tisovci, RS), Smoliarka (lúka v Pohorelej, BR), Smoliarov háj (les v Plaveckom Mikuláši, MA), Smoliarovo (les v Plaveckom Mikuláši, MA), Smolíkovci (samota v Brestovci, MY), Smolinské (obec a katastrálne územie, SE), Smolinské (vodná nádrž, SE), Pri smolinskej ceste (výšková kóta v Brodskom, SE), Pri smolinskom chotári (pole v Strážach nad Myjavou, SE), Smolinský les (les v Smolinskom, SE), Smolinský potok (vodný tok v Čároch a Smolinskom, SE), Pod Smoliskom (vrch vo Veľkej nad Ipľom, LC), Smolkovská (les v Podhradí, TO), Smolky (pole v Koválove, SE), Smolná (vodný tok v Málinci, PT a v Látkach, DT), Smolné pece (les v Záhorí, MA), Smolnícka dolina (dolina v Mníšku nad Hnilcom, GE), Smolnícka Huta (obec a katastrálne územie, GE), Smolnícka píla (samota v Smolníckej Hute, GE), Smolnícky potok (vodný tok v Smolníckej Hute, GE), Smolníček (les v Smolníku nad Cirochou, SV), Smolník (obec a katastrálne územie, GE), Smolník (vodný tok v Smolníckej Hute a v Smolníku, GE), Smolník (vodný tok v Smolníku nad Cirochou a vo Veľkej Poľane, SV), Smolník nad Cirochou (katastrálne územie, SV), Malý Smolník (vrch v Spišskej Teplici, PP), Malý Smolník (les v Spišskej Teplici, PP), Nad Smolnou (vrch v Málinci, PT), Za smolnou pecou (les vo Veľkých Levároch, MA), Smolný bok (les v Ruskej, SNINA), Smolný kút (les v Brezolupoch, BN), Smolová (vrch v Osrblí, BN), Smolová (les v Hronci, BR), Malá Smolová (dolina v Hronci, BR), Veľká smolová (dolina v Hronci, BR), Smolová hora (vrch v Diviackej Novej Vsi, PD), Zásmolištie (pole vo Vrchteplej, PB) [3]. Podľa J. Stanislava [9, s. 251] medzi Váhom a Nitrou bola samota Szmolka z pôvodného ← smola. Analýza geografických názvov zo slovného základu smola ponúka úvahu o možnej novej štandardizácii dvoch geografických názvov, ktoré majú pôvodný slovný základ smol- modifikovaný do podoby somol-/ somoľ-: Somoľ [vo význame Smola] (pole v Úľanoch nad Žitavou) a Somolický potok [Smolický potok] (vodný tok v Turčianskom Michale a Háji, TR), čo poukazuje zrejme na vplyv maďarčiny na vývoj názvu a na spätné prevzatie čiastočne modifikovaného názvu do slovenčiny. V procese preberania slovenských slov typu Smola do maďarčiny podľa zákonitostí maďarčiny systematicky, aj v apelatívach, aj v propriách sa vsúvala do spoluhláskovej skupiny na začiatku slova samohláska, napr.: slovensky Klas → maďarsky Kalász, a podobne Blato → Balát/Balata, Blaten → Balaton, Plášť(ovce) → Palást, Plaveč → Palocsa, Plavnica → Palonca, Plešivec → Pelsőc, Plevník → Pelyvás, Ploské → Poloszkó, Bles(ovce) → Belesz, Breznica → Berzence, Slatina → Szalatna, Bradlo → Baradla, Trebeľa → Tereblye, Krupina → Korpona,, Čremošná → Csermosnya,, Pleš → Pilis, Knäža → Kanizsa/Kinizsi,, Brod → Borod, Branč → Barancs/ Berencs, Psota → Peszéte, Psiar(i) → Peszér a i.; podobne aj v apelatívach planta → palanta, plienka → pelenka. Možno uvažovať o novej štandardizácii týchto dvoch geografických názvov, ktorá by zohľadňovala pôvodnú podobu slovného základu smol- do podoby Smola a Smolický potok [10, § 18].
Vo vyexcerpovanej skupine 52 geografických názvov zo Slovenska budovaných zo slovného základu smola je nasledujúce druhové zloženie: obec 4x, časť obce 1x, katastrálne územie 1x, samota 4x, vrch 7x, výšková kóta 1x, dolina 3x, vodný tok 7x, vodná nádrž 1x, les 14x, lúka 3x, sad 1x, pole 4x a hrad 1x.
Na území niekdajšieho Uhorska okrem Slovenska je značný počet geografických objektov s názvami zo slovného základu smola prípadne z niektorého jeho derivátu po prevzatí maďarčinou szomola/ szomolya, ktoré svedčia o slovenskom pôvode názvov, napr.: Szomolyapuszta (osada obce Borsosberény v Novohradskej župe v severnom Maďarsku), Szomolya (obec v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe v severnom Maďarsku), Szomollótanya (samota pri Mezőcsáte v rovnakej župe). V Rumunsku v Sedmohradsku je samota Szomold pri Tasnáde a samota Szomolyom pri Berettyószentmártone.
Aj v celom slovanskom priestore je značný počet geografických názvov zo slovného základu smol-, z ktorých na ukážku uvádzame vybrané geografické názvy: v Česku je Smolín (katastrálne územie), Smolina (katastrálne územie), Smolkov (katastrálne územie), Smolná (katastrálne územie), Smolná u Jevíčka (katastrálne územie), Smolné Pece (obec aj katastrálne územie), Smolnice (obec), Smolnice u Loun (katastrálne územie), Smolotely (obec), Smolov (katastrálne územie), Smolov u Domažlic (katastrálne územie), Smola, Smolánka, Smolárna, Smolárny, Smoleč, Smolečská Havlejka a 93 toponým v kategórii názvov neadministratívnych objektov: Smolařovský potok a i. V Slovinsku sú obce Smoldno, Smolenja Vas, Smoleva, Smolinci, Smolnik (Polhov Gradec), Smolnik (Ruše). V Chorvátsku sú obce Smoljanci, Smoljanac, Smoljanovci, Smolonje (pri Omiši), osady Smoličić pri obci Ledenice, Smoličić pri obci Lipice, Smoljanovci pri obci Bratuljevci i sídlisko Smoljanović pri obci Zbjeg. V Bulharsku je mesto Smoljan, na Ukrajine sú obce Smila, Smile (5 x), Smilive, Smiľna, Smiľne, Smiľčinci, v Rusku Smolensk. Aj z týchto príkladov je zrejmé, že charakteristický príznak nárečia v hornej časti povodia Ondavy, v severnej časti Nízkych Beskýd, kde leží aj obec Smilno, a podľa ktorého sa celoslovanské slovo smola vyslovuje ako smila je rovnako prítomný aj v ukrajinčine.
Detailné štúdium geografických názvov môže o. i. priniesť zaujímavé poznatky pri skúmaní pôvodu toponým a pri skúmaní pôvodného významu slov apelatívnej časti historickej slovnej zásoby a tým aj pri osvetľovaní samotného pomenovacieho procesu dotknutého geografického objektu.
Analýza názvu obce Smilno (obec a katastrálne územie, okres BJ) ponúka úvahu o možnej úprave tohto názvu do podoby Smolno, ktorou by sa síce opustila súčasná nárečová podoba názvu, ale odstránila by sa súčasná nepríjemná konotácia so slovesom smilniť. Takáto zmena je plne v rukách obyvateľov obce a predpokladá zdôvodnenú písomnú žiadosť obyvateľov obce. Názvy obcí určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením so súhlasom obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení [11, § 1a].
Imrich Horňanský
LITERATÚRA
[1] Historický slovník slovenského jazyka I - VI. Bratislava: Veda vydavateľstvo SAV 1991 - 2005. ISBN 80-224-0378.4.
[2] Slovník slovenského jazyka I - VI. Hlavný redaktor Štefan Peciar. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1959 – 1968. 71-077-64.
[3] HORŇANSKÝ, Imrich: O geografických názvoch so slovným základom decht a smola. In: Kultúra slova, 2014, roč. 48, č. 4, s. 208 – 216. ISSN 0023-5202.
[4] LUTTERER, Ivan, MAJTÁN, Milan a ŠRÁMEK, Rudolf: Zeměpisná jména Československa. Praha: Mladá fronta 1982. 373 s. 23-042-82.
[5] KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava. Literárne informačné centrum. 2005. 230 s. ISBN 80-88878.99.3. EAN 9788088878995.
[6] MAJTÁN, Milan a RYMUT, Kazimierz : Hydronymia povodia Oravy. Bratislava, Veda, vydavateľstvo SAV, 2006. 205 s. ISBN 80-224-0906-5.
[7] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.
[8] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In: Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISBN 0023-5202.
[9] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava, Národné literárne centrum, 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.
[10] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.
[11] Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
