Kto potrebuje ukazovateľ HDP

v minulej úvahe v Reminiscenciách som skonštruoval šesť rovnicový model a vypočítal riešenie šiestich najvýznamnejších makroekonomických premenných, teda ich číselné hodnoty.

Uvažoval som s daňovou sadzbou t = 0,20. Čo sa stane ak vláda v domnení, že zlepší hospodárske podmienky a zníži daňovú sadzbu na t = 0,18?  Vôbec si neuvedomuje, že nastanú veľké zmeny v ekonomike a riešenie bude 691.25;  615; 750; 135; -311; 100. To teda vie vláda vopred.  Riešenie pri sadzbe t = 0,20 bolo

 

Čitateľ ich môže porovnať. Celkom iné číselné hodnoty. Ale hlavne G = mínus 311! Nezmysel, teda nielen HDP nemá zmysel. Zníženie sadzby bolo nepriaznivé. Predseda vlády by mal prezentovať ŠR v NR SR pomocou počítača, v ktorom by mal ekonometrický model aspoň o 100 rovniciach a nerovniciach a pripomienky poslancov by hneď zapracoval do modelu a získal by nové riešenie, a zistili by dôsledok.

Vláda a parlament nemôžu s daňovými sadzbami, či aj s inými makroekonomickými veličinami,  narábať ako s habarkou.

Potrebujeme, vláda aj parlament, vierohodne poznať jadro ekonomiky, vzťahy medzi odvetviami, čiže bázu ekonomiky. Pivovary potrebujú pivovarnícky jačmeň, ktorý sa pestuje na poliach.

Pozrime si to hlbšie a obrazotvornejšie

Janko Vranka zvyčajne berie svoju rodinu na týždennú dovolenku k moru, každý rok. Tento rok sa však rozhodol kúpiť rodine farebný televízor. V cene nie je rozdiel, teda vo výške výdavkov Janka Vranku sa nič nezmenilo. Iba presúva svoje výdavky  na dovolenku na iné, nákup televízora. Ale pozrime sa čo všetko sa v ekonomike udialo.  J. Vranka je iba jedna osoba a tak jeho vplyv nie je taký veľký. Od toho abstrahujeme.

Analogické rozhodnutia mohlo urobiť veľa ľudí. Ak by sme mali „ekonomický mikroskop“ mohli by sme v ekonomike vidieť takéto zmeny.

Podniky sú totiž iste citlivé na fluktuácie (pokles či rast) v ich odbore a tak musia prispôsobiť predovšetkým úroveň zamestnanosti a nákupy surovín a materiálu a urobiť objednávky na nákup nového kapitálu vzhľadom na vzniklé zmeny, presun dopytu na iné produkty či služby.

• V odvetví osobnej dopravy a aj v odvetví cestovného ruchu sú prepustení ľudia, zrušené sú niektoré objednávky nových osobných dopravných prostriedkov a stavba nových hotelov sa spomalí lebo ich odvetvie upadá.
• Naopak, odvetvie výroby televízorov bude najímať viac pracovníkov, nakupuje príslušné dodatočné potrebné suroviny a materiál, a možno si objedná nové stroje, aby zvýšil kapacitu výroby, pretože jeho odvetvie sa vzmáha, zvyšuje produkciu.

Toto sú však iba priame efekty rozhodnutia J. Vranku. Musíme čakať sériu nepriamych efektov, a to v dôsledku tých priamych. Iste budú negatívne ovplyvnené odvetvie výroby  dopravných prostriedkov a odvetvie stavebníctva lebo sa znížila výroba  odvetvia osobných dopravných prostriedkov a znížili sa služby odvetvia cestovného ruchu.  Musí sa prispôsobiť aj štruktúra pracovných síl a zníži sa aj nákup rôznych inputov do týchto odvetví. Zmien je veľa.

Tieto zmeny nič nehovoria o ukazovateli HDP.

Rozsah efektov v dôsledku rozhodnutia J. Vranku, ako sme videli,  ovplyvňuje iné odvetvia a závisí aj od stupňa, sily interdependencií medzi rôznymi odvetviami ekonomiky.

Ak odvetvie dopravy  nosí zákazníkov na koňoch, ktoré nachytali jeho zamestnanci v horách  a odvetvie cestovného ruchu ubytováva svojich zákazníkov v bunkroch vykopaných ich zamestnancami, a ak zaklínanie hadov a nie televízne programy sú populárnou zábavou, potom ekonomický dôsledok rozhodnutia J. Vranku bude malý, jednoduchý. Odvetvie osobnej dopravy a odvetvie cestovného ruchu budú prepúšťať ľudí a viac ľudí sa bude venovať zaklínaniu hadov.

Avšak, ako vieme, moderné hospodárstvo nie je izolovaný ostrov. Produkcia je vysoko špecializovaná a odvetvia v ekonomike sú závislé jedno na druhom. Sú v interdependencii.  Zmeny, hoc iba v jednom odvetví, budú generovať sériu dôsledkov a premien v celej ekonomike.

Zmeny v ktoromkoľvek odvetví, samozrejme budú malé, ale sa šíria z jedného do druhého odvetvia v celej ekonomike čo znamená, že ich kumulatívny celkový dôsledok môže byť značný.

Je dôležité, aby ekonómovia boli schopní vyčísliť celkový efekt a aj oba priamy aj nepriamy a zachytili zmeny v správaní sa ekonomiky. To potrebuje tvorca hospodárskej politiky. Ako však vyčísliť tento celkový efekt nejakej zmeny  vedecky systematickým spôsobom, hoc pokračovaní tých  efektov po odvetviach sa zdá nekonečný? Máme takú metódu, môže sa spýtať čitateľ? Ona by nám mala povedať, aké inputy, vstupy potrebuje každé odvetvie, aby vyrobilo svoju produkciu, output.

Toto je principiálny problém a nie HDP, či podiel dlhu na HDP. V ukazovateli HDP sa stratili podstatné informácie o ekonomike, nevieme čo sa v nej deje, v jej odvetviach.

Metódu máme vďaka rusko-americkému ekonómovi V. V. Leontiefovi. Tou metódou je jeho input/output analýza. Ekonomiku zobrazil cez odvetvia a okrem toho toky tovarov a služieb v peniazoch medzi odvetviami sú zaznamenané v tabuľke, systematickým spôsobom. Jeho input/output tabuľka spolu s leontievovským modelom umožňuje eknomickú analýzu a zároveň vyčísliť produkciu všetkých odvetví ba aj čo všetko sa stane v ekonomike, ak napríklad poľnohospodárstvo zvýši jeho produkciu o 10 jednotiek. Dôsledky budú iste iné, ako keby sa zvýšila výroba piva o 10 jednotiek. To v zložkách HDP nezistíme.

Ekonómovia potrebujú naviac vedieť vyčísliť aj  všeobecnú ekonomickú rovnováhu ekonomiky, teda všetkých jej odvetví nie iba rovnováhu jednotlivých odvetví a na všetkých trhoch, o čom vôbec HDP nehovorí. Nerovnováha medzi inputom a outputom v jednom odvetví vyvolá nerovnováhu v inom odvetví. Veličina HDP (jeho agregované premenné výdavky na spotrebu (C), investície, výdavky vlády a bilancia zahraničného obchodu) zostane nezmenená ak J. Vanka si kúpi televízor a s rodinou nepôjde na dovolenku k moru, lebo peňažná čiastka bola rovnaká, prejaví sa iba presunom v rámci zložky C výdavky obyvateľstva na spotrebu. Ale sa budú využívať celkom iné zdroje, dotklo sa to rôznych odvetví.

Iste aj čitateľ cíti v ukazovateli HDP stratu dôležitých ekonomických informácií potrebných pre tvorbu hospodárskej politiky, či jej časti tvorbu štátneho rozpočtu. Veď aj pri zostavovaní ŠR sú do jeho tvorby zainteresované všetky odvetvia, ministerstvá. V HDP sa stratili podstatné informácie o ekonomike, nevieme čo sa v nej deje. či udialo.

 

Záver

Pojem HDP potrebuje iba ten, kto vie z ekonomických vied málo. Hoc som sa v úvahe vyjadril ľahším štýlom, verím, že práve tým som uľahčil osvojenie a pochopenie podstaty tvorby hospodárskej politiky, vnímať hĺbku a vážnosť problému.

Čitateľ zistil, že zmena iba daňovej sadzby znamená veľké zmeny v číselných hodnotách makroekonomických veličín. Input/output tabuľka a jej model umožňujú vypočítať veľkosť produkcie každého odvetvia. Tvorca môže zmeniť iba produkciu jedného odvetvia a zistí zmenu produkcie všetkých odvetví v dôsledku interdependencií.

Tabuľka je nástrojom pre rozhodovanie. Ale mimoriadny význam má aj preto, že môžeme analyzovať vzájomné závislosti medzi odvetviami. Za najväčší jej význam pokladám, že tabuľka vyjadruje všeobecnú rovnováhu ekonomiky, nie iba rovnováhu odvetvia.

Input/output analýza je metóda, ktorá využíva odvetvia (sektory) ekonomiky a toky tovarov a služieb medzi nimi, ktoré sú systematicky zachytené a tak indikujú vzťahy medzi nimi. Tieto vzťahy, relácie sa volajú  input/output relácie, pretože  nám hovoria aké inputy, vstupy odvetvie potrebuje (suroviny, materiál), aby vyrobilo svoju produkciu, output (elektromotor).

 

Prof. J. Husár

Rohovce, 4/9/2026