Trendy a aktuality z hospodárskeho sveta

Jeden z dnešných mailov, ktorý som dostal, mal taký názov. Zaujal ma. Verím, že aj čitateľa. Preto som si potom v ňom ozaj popozeral dosť údajov o svetových ekonomikách.


Môj záver bol jednoduchý, vyjadrím ho takto: ak účastník služobnej cesty počas nej zomrie, služobná cesta sa tým končí.

Čitateľ možno nevie, čo tým myslím. Pochádza od nemeckých zákonodarcov. Aj mne tento výrok pomôže. V štatistkách OECD som našiel údaje o zárobkoch najchudobnejších, a to vo všetkých krajinách OECD. Tam som sa dočítal, že v SR 20% najchudobnejších domácností zarába 9,4 % celkového príjmu (total income). Česi sú na tom trochu lepšie. Tam 20 % najchudobnejších domácností zarába 9,9 % celkového príjmu. Poprezeral som si aj bohaté krajiny. Uvediem iba Nemecko, kde 20 % najchudobnejších domácností zarába iba 8,4 % celkového príjmu. Teda Slováci sú na tom lepšie ako Nemci! Neuveriteľné. Ale verím, že aj čitateľ cíti problémy porovnávania. Zistil to už americký ekonóm M. O. Lorenz a to veľmi dávno. Po ňom ekonómovia pomenovali krivku, ktorá dáva do pomeru percento nositeľov príjmu a percento celkového príjmu Lorenzovou krivkou. Snažil som sa ju v tých štatistikách zistiť. Nenašiel som ju. Totiž spomenuté údaje o SR, ČR a Nemecku sú iba jediným bodom na tej krivke. Pred 50 rokmi sme ju v SR pravidelne publikovali. Lorenz ako prvý v roku 1905 graficky znázornil nerovnomerné rozdelenie príjmu v populácií. Jedná sa o jedno z najpoužívanejších grafických zobrazení príjmovej nerovnosti (nie iba minimálna mzda), ale aj číselných.
Ak by bolo rozdelenie príjmu v spoločnosti dokonalé (t. j. neexistovala by žiadna nerovnosť a všetci by mali príslušné príjmy) krivka by bola priamka a mala uhol presne 45° vo štvorci. Naopak v prípade absolútnej nerovnosti, kedy by jedna osoba mala celý príjem. V realite sa Lorenzova krivka pohybuje v rozmedzí pod priamkou so 45°a nad osou x grafu. Ak by 70% populácie malo iba 30% celkového príjmu krajiny, aj čitateľ má jasný obraz o veľkom probléme krajiny. Preto ma zaujímali Lorenzove krivky v EÚ, pre ich výpovednú hodnotu.
Čím viac sa krivka vzďaľuje od priamky absolútnej rovnosti tým väčšia je v spoločnosti príjmová nerovnosť. Je to celkom iná obsahová, ekonomická bohatosť informácie pre každého občana ako iba znalosť aká je minimálna mzda, obľuba politikov! Teda, vláda by nám mala túto informáciu publikovať. Od publikovania Lorenzovej krivky už uplynulo 115 rokov.

Minister Krajniak iba omieľa frázy o mzdách v SR, hlavne jej minimálnej hodnoty. Pripomína mi to obyčajný vrtoch (či neznalosť?), keď vláda nechce hovoriť o podstate problémov a ich riešení. Dnešní vládni ekonómovia nepožadujú príslušnú (dobrú a nutnú) aplikáciu vedy v ekonomike. Nezaujíma ich hlboký vľad do ekonomiky. Žiada viac.

Tým viac je tzv. Paretovo optimum. Poviem iba jeho podstatu, lebo nadväzuje na Lorenzovu krivku, a občanom musí ísť práve o tú podstatu, tú by mala vláda publikovať. Keď sú zdroje a output ekonomiky alokované tak, že neexistuje realokácia, ktorá môže  zlepšiť pozíciu jednotlivca tak, aby sa nezhoršila pozícia iného jednotlivca, vtedy hovoríme, že ekonomika vykazuje Paretovo optimum. Verím, že som to povedal dosť zreteľne. Písal som o tom už viackrát. Alebo ešte zrozumiteľnejšie, keďže ekonomika je neustále v pohybe.  Realokácia zdrojov, ktorá spôsobí, že aspoň jeden jednotlivec je na tom lepšie a ani jeden člen spoločnosti sa nedostane do horšej pozície, hovoríme o Paretovom pohybe ekonomiky.
A ako som už napísal, veľká časť ekonómie blahobytu  sa zaujíma o analýzu podmienok, za ktorých sa dosiahne Paretovo optimum.

Ak sa mi podarilo čitateľovi ukázať podstatu ekonomickej politiky, ktorú máme požadovať od vlády, poteší ma to. Sme už v 21. storočí a ekonomiku nemôžeme riadiť nevedecky, čo, bohužiaľ, robia všetky vlády po roku 1989. Tvorba hospodárskej politiky na báze HDP nemá zmysel. To sa dnes deje aj v EÚ. Teda musím svoju úvahu povedať aj širšie, a to zvlášť vzhľadom na náš výmenný kurz 1 euro: 30,1260 Sk. Myslím na Paretovu nonkomparabilitu. Čitateľa upozorním na jej jadro. Štát A bude preferovaný pred štátom B ak tí, čo získajú tým, že sa presťahujú do A môžu kompenzovať tých čo stratili, a ešte budú stále na tom lepšie. Tento problém sa rieši Kaldorovým – Hicksovým testom.
To sa žiada, ba musia vedieť vládni ekonómovia a ľuďom optimalizovať životné podmienky.

Aby som čitateľovi uviedol aj príklad ako naša veda behá iba po povrchu, uvediem, čo som ešte našiel. Na potvrdenie mojich úvah uvediem citát zo štúdie SRI Priebežná správa II, Sektorovo riadenými inováciami k efektívnosti trhu práce v SR:

Európska komisia v oznámení s názvom Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou predstavuje víziu európskeho vzdelávacieho priestoru, v ktorom kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu nebránia štátne hranice, kde sa študovať, učiť sa alebo pracovať v inom členskom štáte stalo normou, kde je oveľa bežnejšie hovoriť okrem materinského jazyka ďalšími dvoma jazykmi a kde ľudia silno pociťujú svoju európsku identitu a sú si vedomí spoločného európskeho kultúrneho a jazykového dedičstva a jeho rozmanitosti“.

Každému čitateľovi je zrejmá plytkosť, bezobsažnosť prieniku do problému. Veda skúma podstatu ekonomickej reality. Nedá sa to bez porozumenia pojmov; v našom prípade dávno známych. Ale odmena tvorcov pochádza z našich daní. Toto je trend a aktualita z hospodárstva SR. Odbočil som?

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 17/5/2021






COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Andrejovi Bánovi sa nepáči “kriminalizácia moslimov”

Má nepopierateľný talent a jeho fotografie sú výborné. Inak je to však konjunkturalista, ktorý svoju umeleckú zručnosť vložil do služieb svetoobčianskej ideológie a najtvrdšej proamerickej a protislovenskej propagande.

Pripomíname si: Deklarácia zvrchovanosti Slovenska zo 17. júla 1992

Deklarácia zvrchovanosti Slovenska predchádzala vyhláseniu samostatnosti Slovenskej republiky 1. januára 1993, po formálnom rozpustení vtedajšej federácie federálnym zhromaždením v Prahe.

Pocta generálovi Milanovi Lučanskému

Spomienka na bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského.

 
Odber noviniek na stránke