Slovutní ekonomickí alchymisti

Začal sa nový rok, rok 2021. Zaslúži si zamyslenie. Rok 2020 sa skončil tak, ako hádam nikto nečakal. Smútkom.


Dnešnú úvahu začnem slovami krásnej slovenskej piesne:

Daj Boh šťastia tejto zemi,
všetkým národom.
Nech im svetlo hviezdy lásky
ožiaruje dom.
Hladným chleba dobrého,
chorým zdravia pevného.
Daj Boh šťastia tejto zemi,
všetkým národom.


Ak sa ktokoľvek nad jej slovami, či celým jej posolstvom zamyslí, musí byť na ňu hrdý, na jej autora. U mňa doslova  odkryla nový zdroj hrdosti – naša krajina, Slovensko, vždy bola významnou súčasťou vzdelaného sveta a myslela aj na iné národy. Ba sme všetkým národom priali šťastie. Bohužiaľ, politici rozdeľujú a vyvolávajú napätie. Stačí si otvoriť ktorýkoľvek denník, či aj internet a toľko nadávok a vulgarizmov si nepamätám, hoc už mám svoj vek.

Začíname nový rok a vláda zostavila ŠR a práve zato musím pripomenúť veľkých slovutných slovenských ekonómov. Tiež ho zostavovali. Profesor Briška, ktorému som požičal závažné ekonometrické dielo, a žiaľ, pred vrátením umrel, napísal v roku 1943 660 stranové významné dielo Národné hospodárstvo a hneď v Predslove napísal:

Predkladám tento spis slovenskej verejnosti, aby mohla cápať hospodárske problémy podľa posledného stavu hospodárskeho bádania. Táto kniha má byť pomôckou k pochopeniu zložitých hospodárskych javov a orientácie v nich a nechce ostať dlžná odpoveďou na to, ako sa hospodársky život uberá a má upravovať, aby hospodárstvo poskytlo čo najviac prostriedkov pre našu existenciu“


Verím, že čitateľ pochopí, že sa musím spýtať, ktorý z ministrov financií, či ministrov hospodárstva a či ktorý súčasný profesor na ekonomických fakultách má takúto požiadavku na dnešnú ekonomickú vedu. Dnes máme ekonomických alchymistov.

Briška už v roku 1943 píše, že cudzojazyčné učebnice sú zastaralé. Jeho prvé analogické dielo vyšlo už v roku 1941, teda dva iba roky po vzniku Slovenského štátu, ktorý mal ekonomických velikánov – Karvaš, Zaťko, Fundárek, Pružinský. A tak nám Česi platili za 1 slovenskú korunu 7 a na čiernom trhu až 10 českých korún. Vzhľadom na dnešnú ekonomickú neujasnenosť poznatkov musím čitateľovi uviesť aj takýto vážny poznatok Brišku?

Národohospodárska politika ustanoví zásady – na základe poznatkov hospodárskej teórie, vedy -, s akými prostriedkami sa má do hospodárstva zasahovať, aby sa stanovené ciele čo najlepšie , najrýchlejšie a čo najlacnejšie dosiahli ....Praktici a politici potrebujú teóriu, vedu a jej výsledky, aby sa mohli vyznať v zložitých hospodárskych javoch a mohli ich úspešne  utvárať a vyskytnuvšie sa problémy riešiť“.

Hoc by som mohol citovať ešte viac, pre môj zámer a účel to postačuje.

Začíname rok, pre ktorý vláda a parlament schválili štátny (verejný) rozpočet. Žiada sa k nemu vyjadriť. Je k dispozícii na internete, jeho textová verzia aj so sprievodným slovom. V sprievodnom videu sa čitateľovi pripomenie, že výdavky idú aj na diaľnice.Pomerne ľahko som zistil celkové príjmy a celkové výdavky štátneho aj verejného rozpočtu. Ukázali aj kuchynské váhy, jeden tanier príjmy jeden tanier výdaje. Hlbší analytický pohľad sa mi nepodarilo získať. Pozrel som si kapitolu Všeobecná pokladničná správa a odpoveď bola: Údaje sa vyhľadávajú alebo nie sú dostupné. Ťukol som na Ministerstvo práce a sociálnych vecí a odpoveď sa zopakovala. K dispozícii sú aj údaje po okresoch, či krajoch.
Podotýkam, iba v peňažných jednotkách. Práve to ma neuspokojilo. Neuspokojili ma ani prezentované grafy, lebo za celkový graf ako funguje ekonomika bola daná Nobelova cena, nebol tam. Tvorcovia mali ukázať, či sú tie toky optimálnymi veličinami. O tom už písal v roku 1932 A. Pigou v diele Economics of Wellfare. Ukázané váhy mali mať 3 taniere: (úspory – investície) + (príjmy vlády – výdaje vlády) = (export – import). Naznačuje hlboké spojitosti veličín. Plynú z nej podložené tvrdenia. To je ten problém, to sú tie problémy, ktoré mi v súčasnej dobe, v dobe vyspelých IT v rozpočte chýbajú; nielen mne, ale vzdelanému ekonómovi.

Zato som si zvolil nadpis slovutni ekonomickí alchymisti. Peniaze všetko deformujú a zakryjú. Je rozdiel, či sa výdaje týkajú výstavby diaľnic a či sú to výdavky na cigarety. Alebo výdavky obyvateľstva na mäso kúpené z domáceho chovu započítané do HDP,  alebo mäso dovezené z Brazílie, teda peňažná hodnota nepostrehne rozdiel v zdroji a kvalite mäsa. Rôzne porovnávania, ktoré robia spomenutí alchymisti v pomere k HDP, ktoré neobsahuje tovary a služby, ktoré nie sú určené na predaj, napríklad sobotné a nedeľné obedy, sú dosť pochybné. Zásadným nedostatkom HDP je, že nie je vo fyzických jednotkách. To vyriešili slovenskí ekonómovia v rokoch 1963-70, kedy bol hlavný ekonomický problém vyrovnávanie ekonomiky SR a českých zemí. Aj dnes ak si pozrieme Bratislavu a jej obvody tak ľahko zistíme veľké rozdiely.

Napríklad v prvom obvode máme budovu prezidentského paláca a v Petržalke také dielo nemáme. V prvom obvode máme budovu Úradu vlády atakú nemáme v Petržalke.  V okrese Poprad máme Lomnický štít a v okrese Levice ho nemajú. Ale v levickom okrese mám kvalitné černozeme, ktoré v okrese Poprad nemajú.  V Košiciach majú Dóm Sv. Alžbety, Prešov ho nemá. Teda ekonomický pojem bohatstvo má inú peňažnú hodnotu v každom okrese, aj materiálne hodnoty. Celkom iná je aj štruktúra kapitálu každého okresu. Ba aj štruktúra produkcie. Bratislava vyrába autá a v okrese Levice sa autá nevyrábajú.  Rodinné domy môžu byť prízemné, jedno, dvoj, či viacposchodové. Na dedinách je viac prízemných domov a v mestách jednoposchodových. Veľká rozmanitosť. Trnava je slovenský Rím a toľko sakrálnych stavieb nemá na Slovensku žiadne mesto. Pred 40 rokmi mali ZSMK Tlače viac ako 7 000 zamestnancov a dnes tam pracuje 300 ľudí. Iný je počet km diaľnic v okrese Žilina, ako v okrese Štúrovo. Iný je počet mostov v okrese Zvolen a iný v okrese Krupina. Ale iné je postaviť most cez Dunaj ako cez Velecký potok.

Teda pre každý okres môžeme vyčísliť koľko má km diaľnic (X1), koľko má ciest prvej triedy (X2), akú výmeru v ha má černozem (X3), hnedozem (X4), .... až aká je veľkosť bytu starostu obce (X233). Iba fyzikálne údaje nás informujú o jadre ekonomiky, zobrazujú ju v konkrétnej podobe, iba vďaka nim sa nám v hlave vytvára konkrétny obraz o určitej oblasti. Práve očakávané budúce zmeny v týchto oblastiach vďaka budúcim výdavkom vlády, teda ŠR musí vidieť občan. Tam sa dá zistiť vyrovnávanie.

Ako porovnať stupeň ekonomického rozvoja spomenutých oblastí? Zaujíma tento pojem našich zostavovateľov ŠR?

Obsah pojmu HDP a obsah pojmu stupeň ekonomického rozvoja je úplne rozdielny. Teda ako povedal prof. Briška: Praktici a politici potrebujú teóriu, vedu a jej výsledky, aby sa mohli vyznať v zložitých hospodárskych javoch a mohli ich úspešne  utvárať a vyskytnuvšie sa problémy riešiť. A za najväčší výsledok ekonomickej vedy na Slovensku pokladám práve pojem stupeň ekonomického rozvoja. Dôkladne ho rozoberám v mojom diele Aj ekonómia je veda.
Tam som ukázal, že veda je vždy objektívna a neutrálna. Objasní situáciu a tým umožní politikom použiť príslušné, vhodné prostriedky na docielenie výsledkov, ktoré musia byť objektívne v ekonomike zmerané.

Ako od iných aj od národohospodárskej vedy sa žiada, aby bola aktuálna, časová, aby riešila predovšetkým prítomné hospodárske problémy. To sa nám, bohužiaľ, nedarí, pretože aj vláda, aj EÚ neustále konštatuje iba, že SR zaostáva. Zaostávanie treba odmeraťlikvidovať. To musia vyriešiť dnešní ekonómovia.
Prečo EÚ a aj naša vláda nemá atribúty medzištátneho a aj medzioblastného ekonomického vyrovnávania? HDP tým nie je, aj z dôvodu inflácie, ktorú vyvolala politika ECB a to vtláčaním eur do ekonomík EÚ.

Vidíte čo Vás čaká slovutní ekonomickí alchymisti? Politika je vždy, mala by byť vedomým úsilím utvárať skutočnosti podľa sledovaných cieľov.


Prof. J. Husár

Bratislava 3/1/2021





 

 

COVID-19 - Slovensko - aktuálny stav

Informáciu o mieste a počte chorých získate pohybom kurzoru myši.


najnovšie v poradí

ukradnuté kosovo


európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Ku koreňom ekonómie

 Rana, ktorú dnes ľudstvo dostalo od prírody by sa mala stať príležitosťou, aby sa ľudstvo nad sebou zamyslelo a hlavne zmúdrelo. 

Z osudov slovenských geografických názvov (4)

Bola na okolí Komárno vysoká koncentrácia hadov,  alebo Hadovce a či Hodovce?

Prevažná väčšina názvov geografických objektov z územia Slovenska má slovenský, resp. západoslovanský charakter a pôvod.

Chceme protištátny nenávistnícky liberálny teror?

Výhra politického amaterizmu liberálnych extrémistov v niekoľkých gigantickými cudzími peniazmi platených pseudo-voľbách, s voličskou účasťou hlboko pod kvórum na platnosť referenda, má už teraz devastačný efekt nielen na prosperitu nášho štátu.

Bratislava je od Slovenska izolovaná?

Videl som tú mapu po voľbách viackrát, kde Bratislava a Košice zvýraznené inou (modrou) farbou, volili úplne inak ako celé Slovensko.

 
Odber noviniek na stránke