Inflácia je stále problémom

 

Úvaha bude náročnejšia, lebo problém inflácie je aj ekonometricky náročný a musím ju začať vetou: Inflácia aj vďaka lacnejšiemu tankovaniu prekvapujúco spomalila, podľa jarnej predikcie NBS.

A ďalej:

„Inflácia po predošlom náraste v apríli poľavila. Spotrebiteľské ceny boli nižšie ako očakávania jarnej predikcie NBS. Pomohlo najmä miernejšie tempo zdražovania bežných tovarov a lacnejšie tankovanie. Medziročne ceny v apríli narástli o 3,7 %, čo bolo najpomalšie v tomto roku (Graf 1). Infláciu od začiatku roka ťahajú hlavne služby. Paradoxne najmä tie, pri ktorých bola zavedená nižšia DPH.“

Kone ťahajú voz, infláciu niečo spôsobuje! Infláciu nie je možné hlboko pochopiť a objasniť bez znalostí až diferenčných a diferenciálnych rovníc. Čitateľovi načrtnem problematiku v tejto úvahe. Od odborníka čakám odbornú odpoveď. Príčinu musí analytik odhaliť, musí predpokladať, aké faktory spôsobujú infláciu a zistiť, ktorý z faktorov sa a ako správa. Ba povedať čo treba robiť. Zároveň si to žiada robiť takú hospodársku politiku Veď to má povedať makroekonóm analytik, nie predseda vlády.

Svet ekonomiky je svet dynamiky. Čitateľa si dovolím informovať, že opis dynamiky v hospodárstve si vyžaduje príslušne nástroje. Po roku 1970 mnohé krajiny zažili turbulencie hospodárskeho vývoja. Vo viacerých západných krajinách sa objavil ekonomický jav, ktorý dostal zvláštne meno, stagflácia. Teórie, zvlášť makroekonomická teória, neposkytla potrebné riešenia, resp. stala sa zlým prediktorom ekonomických zmien.

Najprekvapivejšie zmeny sa týkali rýchleho (akcelerujúceho) rastu inflácie, ktorá sa spojila s rastúcou nezamestnanosťou. Bola to budúcnosť viacerých vyspelých ekonomík. Viacero ekonómov začalo hlbšie študovať  tzv. Phillipsovu krivku s úsilím, aby získali tvar, ktorý objasní fenomén stagflácie. Jednotlivci a podniky začali očakávať rast cien, infláciu, a zabudovávali to do svojich očakávaní a rozhodnutí. Takéto správanie sa muselo začať modelovať, aby sa lepšie vysvetlil pohyb hospodárstva.

Ukázalo sa, že modely musia byť dynamické. Nielen dynamické, ale musia obsahovať aj prvok stochastiky. Neočakávaná bola situácia s ropou po roku 1972. OPEC spôsobil veľkú nerovnováhu na viacerých trhoch, zvlášť trhoch s energiou.

Totiž, infláciou sa rozumie trvalá tendencia rastu všeobecnej úrovne cien. V tomto pojme je dôležité slovo trvalá. Naznačuje dynamiku tohto ekonomického fenoménu. O inflácii má zmysel hovoriť iba vzhľadom na čas. Všeobecná úroveň cien zasa indikuje, že máme merať priemernú úroveň cien v hospodárstve ako celku. A tu vznikajú problémy.

Prax aj teória ponúkajú ako mieru index cien spotrebiteľa alebo HDP deflátor. Je ich však viac. Ktorú z mier agregovaných cien použiť závisí od účelu. Keď porovnáme časové rady rôznych mier zistíme, že sa pohybujú v akejsi korelácii (napr. ICS a deflátor HDP). V praxi sa najčastejšie meria inflácia na ročnej báze, teda vypočítavame ročnú mieru inflácie.

Môžeme povedať, že doposiaľ nie je teoreticky úplne prebádaná problematika merania dlhodobého rastu cenovej hladiny a jej dôsledkov na ekonomickú aktivitu hospodárstva. Pri inflácii nás zaujímajú tieto tri fakty: príčiny, dôsledky a jej „liečenie“.

Analýza príčin inflácie sa začala štúdiom kvantitatívnej teórie peňazí, ktorá sa pokladá za najstaršiu teóriu dopytom spôsobenej inflácie.

V mojej knihe Makroekonomická analýza mám kapitolu Dynamická analýza inflácie a nezamestnanosti. Rozoberám a vysvetľujem v nej infláciu vo viacerých vzťahoch:

• podstatu a obsah pojmu, stabilitu inflačného procesu,
• model inflácie na báze kvantitatívnej teórie,
• budúce očakávania a stabilita hospodárstva,
• Phillipsova krivka a jej dynamický tvar a experimentálny jednoduchý model inflácie.

Aby som čitateľa uviedol do šírky a hĺbky náročných problémov uvediem iba niekoľko tvrdení. Knihu som napísal v r. 2007 a teda komentátori by si mohli všimnúť aj súčasné publikácie a poznatky, hoc tie, ktoré uvádzam a matematicky vyjadrujem sú platné. Neviem, či vyššie citovaná časť materiálu NBS sa opiera o najnovšie poznatky. Odbornejší pohľad si priam vynucuje povrchný citovaný článok a čo sa snažím robiť v Reminiscenciách. Musím využiť aj odbornejší slovník, aj ekonómia je veda a preto je úvaha náročnejšia.

Aj čitateľ možno vie, že najstaršou a najpopulárnejšou príčinou inflácie je expanzia ponuky peňazí. Pramení z ídei kvantitatívnej teórie peňazí. Populárnou ju urobil M. Friedman po roku 1960.

Teória tvrdí, že nominálna hodnota HDP je objem outputu Y prenásobená priemernou cenou P, ktorá sa musí rovnať ponuke peňazí Ms, prenásobenej rýchlosťou obehu V. Táto verbálna definícia sa vyjadruje týmto vzťahom:

MsV = PY 

Z uvedeného vzťahu kvantitatívnej teórie peňazí vlastne vyplýva, že aby vznikla inflácia, ponuka peňazí (Ms) musí rásť rýchlejšie ako úroveň reálneho outputu, rozdiel musí byť pozitívny. Ak ponuka peňazí rastie pomalšie ako reálny HDP, v hospodárstve bude negatívna miera inflácie, teda všeobecný pokles úrovne cien.

V časti stabilita inflačného procesu využívam Caganov model, ktorý dôkladne rozoberá stabilitu ekonomiky vzhľadom na infláciu. Konkrétne:

Cagan’s model consists of two equations, one which describes individuals’ demand for money and another which describes the evolution of inflation expectations over time.

 

V knihe v časti Model inflácie na báze kvantitatívnej teórie uvádzam, vďaka diferenciálnej rovnici, takýto záver: miera zmeny cien je proporcionálna miere rastu ponuky peňazí mínus miera rastu reálneho príjmu.

Podobný záver som očakával v článku, z ktorého citujem.

Aby si čitateľ uvedomil nutnú vedeckú precíznosť, dovolím si uviesť z knihy z časti budúce očakávania a stabilita hospodárstva toto tvrdenie:

…“zistili sme, že systém bude stabilný ak súčin α (koeficient reakcie tovarov), β (koeficient expektácie) a ψ (koeficient odtoku) bude menší ako 1 (jedna)“ …

Toto je vážny poznatok vedy, ignorovaný v citáte. Ekonometrické vyjadrenie nájde záujemca v mojej knihe. Verbálne sa k takému záveru nemôžeme dopracovať. Ale čitateľ vidí, aká náročná je ekonómia, veda; ba aj na požiadavky analytikov NBS.

Iba z modelu sa dá odvodiť taký záver.

Ozaj náročný je problém v časti kapitoly Phillipsova krivka a jej dynamický tvar. Dôležitosť vzťahu “inflácia – nezamestnanosť“ v ekonomike ako prvý odhalil W. Phillips. A treba povedať, že jadrom vedeckých diskusií o inflácii je práve Phillipsova krivka, ktorá v jej modernej formulácii špecifikuje reláciu medzi infláciou π a nezamestnanosťou u, obohatenú o inflačné očakávania π^e takto:

Túto reláciu nazýva makroekonomická teória Phillipssovou krivkou, ale obohatenou o očakávania. Jej porovnaním so štandardným tvarom, ktoré uvádzajú knihy je to, že obsahuje parameter ξ, ktorý sa má nachádzať medzi nulou a jednotkou. Veda objasňuje dôvod jeho zavedenia do vzťahu. Jej dynamický tvar je zložitejší a náročný na analýzu preto záujemcu odporúčam na literatúru.

Snahou vlád je, aby udržovali nezamestnanosť na určitej konštantnej úrovni u*.  Aby sme odvodili implikácie takej ekonomickej politiky, treba využiť operáciu diferencovania a získať príslušný vzťah.

V úvahe sa ešte zastavím aj pri časti kapitoly experimentálny jednoduchý model inflácie. Ten pozostáva z troch rovníc na trhu tovarov a z troch rovníc na trhu peňazí. V rovniciach modelu, odzrkadľujúcemu správanie ekonomiky, sú vyjadrené vzťahy medzi týmito ekonomickými veličinami:

• c sú výdavky obyvateľstva na spotrebu v reálnom vyjadrení
• y je reálny HDP
• i sú výdavky na investície v reálnom vyjadrení
• r je nominálna úroková miera
• π^e je očakávaná inflácia
• g sú výdavky vlády v reálnom vyjadrení
• m_d je dopyt po peniazoch v reálnom vyjadrení
• m_s je ponuka peňazí v reálnom vyjadrení
• m je nominálna zásoba peňazí (M2)
• p je cenová úroveň

Aj čitateľ vidí, že sú to najzávažnejšie makroekonomické veličiny, ktoré každý tvorca ekonomickej politiky musí projektovať. Tento model slúži komukoľvek, aby s ním experimentoval, modifikoval ho, pridával vzťahy, rovnice a premenné.

Aj kosec, ak kosí lúku, tak mu stačí iba obyčajná kosa, ak chce kosiť pšenicu, musí si pridať hrabličky.

 

Záver

Nespomenul som ešte mimoriadne závažný problém a to úlohu peňažného multiplikátora vo vzťahu ponuka peňazí a monetárna báza. Ten hovorí, že zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe,  keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach.

A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba.

Ale rovnakú chybu robí aj ECB (píšem o tom v diele Aj ekonómia je veda, 2018). A píšem (s. 212):

„Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu. To je obozretná politika, o ktorej nám hovorili (učili) experti, ktorí chodili do NBS a na ministerstvo financií? Aj v EÚ sme mali aplikovanú amputovanú ekonómiu? I napriek mojim článkom a diskusiám na rôznych úrovniach, nepodarilo sa mi presadiť, aby tieto výpočty boli súčasťou podkladov prípravy ŠR, či obsahom Výročnej správy NBS.“

Dnes nás mimoriadne ťaží vojna na Ukrajine a Trumpove vystrájanie s clami. Čo to urobí s masou peňazí?

 

Prof. J. Husár

Bratislava 17/5/2025