nedeľa, 10 novembra, 2024
EkonomikaNové

Ako funguje ekonomika musí vedieť aj občan

 

Aby som logicky zdôvodnil nadpis mojej úvahy, nemôžem necitovať:

Hoci po tlačovej konferencii Slovenskej národnej strany sa zdá, že koalícia zďaleka nemá ešte na konečnej podobe konsolidačného balíčka dohodu, s jedným opatrením žiadna z troch vládnych strán problém nemá. Je ním nová daň z bezhotovostných transakcií, ktorá je podľa mnohých expertov najškodlivejším zo 17 častí balíčka“.

Z tohto citátu, žiaľ, priam srší neznalosť vedeckých ekonomických poznatkovdaňových systémoch a o makroekonomických vzťahoch v ekonomike, ktorých môžu byť desiatky nielen tie, ktoré sú nižšie uvedené v mojom texte. Nuž, ale  analogických tvrdení by som mol citovať veľa. Žiaľ, takéto tvrdenia prenikajú všetkým pórmi do života ľudí od neznalcov problémov komentujúcich fungovanie ekonomiky SR, bez hlbokého poznania ekonómie. Ale dane aj zvyšujú výdavky obyvateľstva, a preto je potrebná optimalizácia daňového systému, druhov daní.

Baumol a A. Blinder majú vo svojej 900 stranovej knihe Ekonómia nadpis Rovnosť, efektívnosť a optimálna daň.Vzhľadom na citát vyššie,  problém optimalizácie sa pokúsim objasniť hlbšie. Ide totiž aj o alokáciu zdrojov ekonomiky, pôdy práce a kapitálu. Sú obmedzené (v Nemecku pracujú Turci, Poliaci aj Slováci). Produkcia každého výrobku ich žiada, či už je to práca, palivá, suroviny a materiál, alebo strojné vybavenia. Ak použijeme zdroje na väčšiu produkciu vína, musíme ich vziať  inému produktu, napr. prádlu do nemocníc. Je efektívne zvýšiť produkciu vína? Rozhodnúť sa pre zvýšenie produkcie vína, teda re alokovať zdroje, je náročné; veda to rieši výpočtom utility vína a utility prádla do nemocníc, čo rieši marginálnou analýzou. Nástrojom na re alokáciu zdrojov je daňový systém.

Alokácia zdrojov znamená rozhodovanie o rozdelení obmedzených zdrojov inputov medzi rôzne vyrábané produkty a medzi rôzne podniky, ktoré produkujú tie produkty (Baumol, s. 36). Podstatu optimalizácie daňového systému objasním schémou:

 

 

Keď čitateľ počuje slovo ekonomika, pred očami by sa mu mala zjaviť táto schém a 4 sektory ekonomiky (podniky, vláda, domácnosti a zahraničie), ktoré vidieť zvýraznene na schéme,  a finančné toky medzi nimi. Schéma je dosť agregovaná, ale aj dosť podrobná na to, aby som vysvetlil čitateľovi podstatu daňového systému a hospodárskej politiky. To sa nedá určiť z hlavy, bez pomoci nástroja.

Neodborné vyjadrovania skrývajú v sebe nebývalé hrozby a rizika ovplyvnenia občana. Aj občan musí poznať hlbšie príčinné súvislosti daňového systému (iný majú USA, VB a Francúzsko).

Ilúzie a mýty neriešia problém.. Čitateľ by si na grafe mal dobre všimnúť aj šípky, spojnice, kde začínajú a kde končia, teda finančné toky, ktoré sa realizujú medzi 4 sektormi ekonomiky. Ako vidno, v prvom geometrickom útvare po obdĺžniku HDP, uvádzam finančné toky počínajúc mzdami a končiac odpismi.

Čitateľ a teda aj novinári a komentátori by si mali všimnúť, kde smerujú šípky, spojnice a ako vznikajú jednotlivé makroekonomické veličiny netto národný produkt, národný dôchodok, príjmy domácnostídisponibilný príjem domácností. Avšak dôležitá je hrúbka tých spojníc, tú treba optimalizovať. Napríklad, finančný tok mzdy, platy iné pôžitky a dividendy je iste aspoň 10 krát väčší ako finančný tok odpisy.

Čitateľ by sa mal zahĺbiť do tokov troch sektorov, teda príjmov a výdavkov  podnikov, príjmov a výdavkov  vládypríjmov  a výdavkov  domácností. Sektor vláda má, ako na schéme vidieť, v agregovanej podobe, štyri druhy príjmov. Ani tie spojnice iste nie sú rovnako hrubé. Tieto finančné toky si autor citátu, ktorý som uviedol v úvode úvahy, iste neuvedomoval.

Povedal som, že veda musí tieto vzťahy optimalizovať, a za tým účelom vyjadriť ich aj v ekonometrickej podobe, napr., vo veľmi agregovanej podobe, ak vyjdem z definície HDP, ktorú vidieť na schéme dolu vľavo (C, G, I, X- M), potom má model tvar (iný model konštruujú Peacock a Shaw v diele The Economic Theory of Fiscal policy):

Y = C+I+G+(X-M)

C = C+bY

I = c + dY – er

G = const.

X = f + gY (zahr.)

M = mm x H

 

Ak poznám uvedené koeficienty v rovniciach, riešením tej sústavy získam všetky veličiny na ľavej strane rovníc. Tento model,  vhľad do príčin a dôsledkov, teda tú sústavu vzťahov, by som mohol obohatiť o rovnicu daní. Ak by som všetky 4 druhy daní agregoval, potom rovnica by bola

T = t0 + t1Y

Opäť iba agregovane. Ale v reálnom modely za ekonomiku by sa žiadalo naformulovať vzťah za každý druh dane a získať ich optimálne hodnoty v danom súbore ekonomických vzťahov.

Reálnejší makroekonometrický model uvedený vyššie by musel obsahovať aspoň 4 rovnice o príjmoch z dani. O ich štruktúre rozhoduje vláda.

Ale to znamená, že realokuje zdroje ekonomiky.  To je veľký optimalizačný problém. Ekonomika nie je auto, že pootočím volantom vľavo auto ide vľavo. Otáčanie ekonomiky je ako otáčanie lode. Kapitán lode nezvládol sústavu kormidlo a lodnú skrutku (vrtuľu) a na Dunaji narazila loď do steny plavebnej komory na Dunaji, a teda havaroval. Práve aj naša ekonomika za 3 vlád pred voľbami riadili ekonomiku ako auto.

Veľký ekonomický význam má ešte iný problém spojený s daňami, ktorý mi podmienil úvahu. Dostal som mail (25/9/24), možno aj čitateľ, a zoznam, v ktorom je uvedených 138 podnikov.

Autor píše:

Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky priemyselné podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia.“

Iste to znamenalo veľké zmeny vo veľkosti finančných tokov uvedených v schéme, druhoch príjmov a výdavkov. Keď sa to dialo nepamätám si nadpisy ako „Vyššie ceny aj pomalší rast platov“; či analogický nadpis Konsolidačný balíček spomalí ekonomiku. Ako na to doplatia ľudia?“  Čítal som, iste aj čitateľ, aj nadpis „S rozpočtom sme na trestnej lavici. DPH ľudí zabolí. Koľko ľudí v tej dobe stratilo zamestnanie? Iba v Tlmačoch, u môjho prvého zamestnávateľa, to bolo 8000. Ak si Tlmače premietneme do schémy, vidíme, že Tlmače neplatia mzdy, úroky, dividendy, či nevytvárajú odpisy. Ale hlavne nebudú platiť dane.

 

Záver

V úvahe som čitateľovi poskytol obraz o fungovaní ekonomiky a to pomocou schémy ekonomiky, čím sa mu uľahčilo vnímanie sektorov ekonomiky a finančných tokov medzi nimi. Jasne vidieť hlavne smerovanie finančných tokov a teda aj úlohu daňového systému.

To sa nedá riešiť bez ekonometrického modelu, iba z hlavy, čo robia novinári a komentátori.

Priam to zračí z názvu diela veľkého české ekonóma prof. K. Engliša, ktorý napísal  900 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom  Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb.

Dnes sme na to zabudli a máme chaos, či daňové raje. Občan nepotrebuje ani makroprudenciálny komentár.

Daňový systém pôsobí aj na alokáciu a re alokáciu zdrojov ekonomiky, čo ľudia nevedia.

Teda iba vedecká analýza nám povie ako budú efekty rôznych druhov daní pôsobiť na ekonomiku, jej pohyb. Ako môžu zvýšiť aj výdavky občanov. Milión euro ako výdavky vlády na výchovu a vzdelanie a milión euro na nákup cigariet znamená rovnaký rast HDP, ale ide o rozdielny účel a jeho zmysel.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 29/9/2024