Ako je to s volatilitou HDP
Chcem sa hlbšie zamyslieť nad problémom, ktorý uvádza graf a článok v Denníku N: „Svetová ekonomika je podľa MMF stabilná, no rozdiely medzi krajinami sú hlboké.“ Neviem ako Medzinárodný monetárny fond meria stabilitu či hĺbku rozdielov. Ak by pilot hlásil, že letím veľmi vysoko, letím veľmi rýchlo a je tu veľká zima, o fakoch by sme nevedeli nič, aká je výška, aká je rýchlosť a aká je zima, ale všetky 3 faktory vieme odmerať.
Aj pojem svetová ekonomika je veľmi všeobecný. Dôležité sú regióny a hlavne štáty.
Nepresná, vágna je odpoveď, že rozdiely medzi krajinami sú hlboké. MMF predpovedá, že globálny hrubý domáci produkt v tomto a budúcom roku vzrastie o 3,2 percenta. V porovnaní s vlaňajškom ide o spomalenie o 0,1 percentného bodu. To by povedala aj Anka z Peseku. Nato ozaj nepotrebujeme analytikov MMF. HDP si žiada dôkladnú analýzu, ekonometrickú.
Fond upozorňuje, píše sa v článku, že neistota je vysoká. Rizikom pre globálny rast je vraj napríklad návrat volalitity, ako sa hovorí prudkým výkyvom cien na finančných trhoch. Ďalším faktorom je narastajúce geopolitické napätie, ktoré by mohlo obmedziť obchod a investície. Opäť nič!
Neviem čo tieto informácie hovoria čitateľovi. Ale zásadné je, kto to všetko zapríčinil? Pritom o volatilite sa píšu prognostické vedecké články. Práve MMF by ich mal rešpektovať a ekonomiky predovšetkým zveľaďovať.
Problém skúmania regionálnych aspektov ekonomického rozvoja je náročný a žiada si mať objektívne miery a teda aj nástroj. Identifikácia napr. nerozvinutých oblastí má zásadný význam. Pri obrovskom rozvoji ekonometrie musí byť dnes samozrejmé využitie jej poznatkov, aj v MFF. Vedecké riešenie vyššie spomenutých faktov si žiadalo predovšetkým využiť niektorú z metód diskriminačnej analýzy, napr. Mahalanobisovu, či Ivanovičovu vzdialenosť. Oni umožňujú posudzovať, zhodnotiť a stanoviť významnú mieru, známu ako stupeň ekonomického rozvoja, ktorá má slúžiť na rozhodovanie aj MMF a zistiť pre MMF potrebnú klasifikáciu krajín.
Ekonomiky EÚ si nutne žiadajú podniknutie efektívnych opatrení, prostredníctvom ktorých by MMF zabezpečil zníženie rozdielov, zabezpečil zbližovanie ekonomík, čo by sa odrazilo práve v stupni ekonomického rozvoja. Totiž MMF-om zbožňovaný HDP je v peňažných jednotkách a tak podstatu nemôže vyjadriť. Problém vyvoláva aj pojem volatilný. Ako ho číselne vyjadriť? Ide o mieru kolísania. Analytici MMF by mali byť schopný kvantitatívne rozlíšiť, diskriminovať, diferencovať jednotlivé regióny, či priamo štáty práve z hľadiska ich ekonomického rozvoja. Čitateľ mohol čítať článok: Medzinárodný menový fond varuje, že sankcie voči Rusku môžu oslabiť dominanciu dolára.
Trestanie štátov nie je vedecké riadenie a vôbec nie rozhodovanie.
Čitateľovi zjednoznačním problém volatility, objasním tento pojem na spomínanej volatilite HDP, volatilite jeho zložiek, keďže aj MMF robil práve jeho predpoveď. Volatilitu spôsobuje fiskálna a aj hospodárska politika. Analytik nemôže tak povrchne posudzovať bázickú podstatu ekonomiky, jej fungovanie, ako som uviedol v prvom odstavci.
Aby čitateľ vedel posúdiť čo je poslanie MMF, tak uvediem že Medzinárodný monetárny fond je zodpovedný za globálny finančný systém a výpomoc jej členom na udržanie finančnej rovnováhy. Cieľom je podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a uľahčovať rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu, rovnako aj podporovať stabilitu výmenných kurzov. To sú ozaj vážne úlohy, funkcie. Ako čitateľ zistil, nehovoria o HDP!
Pozrime sa na ukazovateľ, makroekonomickú veličinu HDP, ktorý je tiež volatilný, a to cez jeho pohyb, správanie sa, predovšetkým jeho zložiek. Definícia HDP je
Y = C + I + G + X – M (1.32)
kde C sú výdavky obyvateľstva, I sú výdavky na investície, G výdavky vlády, X je výška exportu a M výška dovozu. Po niekoľkých krokoch, počtových úkonoch, ktoré nájde čitateľ v mojej knihe Makroekonomická analýza, získame tento vzťah:
(1.34)
Nový tvar, vnímanie HDP. Aby som ukázal volatilitu HDP krajiny, čitateľovi to sprístupním pomocou zvolených konkrétnych údajov. Predpokladajme, že ekonometricky sme odhadli funkciu výdavkov obyvateľstva, funkciu dovozu a funkciu príjmov z daní (T). Veľkosť investícií a exportu sú vopred známe. Konkrétne funkčné vzťahy a hodnoty o danom hospodárstve nech máme takéto:
C = 0,8Yd, Md = 0,2Y, X = 80, I = 120 a T = 0,2Y
Tvorca hospodárskej politiky rieši úlohy, ktoré pre čitateľa naformulujem v týchto otázkach, ktoré zodpovieme pomocou modelu:
1) Aká je rovnovážna úroveň Y, ak G = 99?
2) Aká hodnota G zabezpečí vyrovnaný rozpočet?
3) Aká hodnota G bude mať za následok rovnováhu platobnej bilancie?
4) Ak je HDP plnej zamestnanosti 700 mld. Sk, aká hodnota výdavkov vlády G je potrebná na dosiahnutie plnej zamestnanosti?
5) Aký bude prebytok alebo deficit platobnej bilancie pri plnej zamestnanosti? Uvedený ekonometricky opis hospodárstva (1.34) nám poskytuje veľmi jasný obraz o hospodárstve a vieme pomocou neho vyriešiť spomenuté závažné problémy tohto hospodárstva.
Ako prvú si zodpovedajme otázku, aká je rovnovážna úroveň HDP, ak by výdavky vlády dosiahli hodnotu 99 mld. jednotiek. Vzhľadom na to, že poznáme všetky veličiny v zátvorke z výrazu (1.34) na pravej strane, ale pre získane rovnovážneho HDP potrebujeme vypočítať multiplikátor, zlomok na pravej strane vzťahu (1.34). Označme si ho ako k. Po dosadení známych hodnôt zistíme, že k = 25/13. Súčet známych I, G a X veličín je 299 mld. jednotiek. Po prenásobení tejto hodnoty koeficientom k získame požadovanú rovnovážnu hodnotu Y rovnú 575 mld. jednotiek. Druhou vážnou otázkou tvorcov hospodárskej politiky v našom príklade bolo, aké má byť G, ak má byť vyrovnaný rozpočet? Vyrovnaný rozpočet znamená, že
G = T, ale T = tY = tk(I + G + X)
Teda vyrovnaný rozpočet žiada, aby
G = tkG + tk(I+X)
z čoho vyplýva, že
(1.37)
Získali sme veľmi dôležitý vzťah – závislosť výdavkov vlády od multiplikátora, daňovej sadzby a exogénnych premenných I a X. Vzťah 1 – tk = 8/13.
Po dosadení do G = (5/13)*(13/8)*200 = 125.
Výdavky vlády musia dosiahnuť hodnotu 125 mld. jednotiek. Riešenie ostatných otázok čitateľ nájde v mojej spomenutej knihe.
Vďaka modelu vieme vypočítať všetky makroekonomické veličiny, charakterizujúce správanie sa hospodárstva pre požadované ciele, ktoré sú v prvom stĺpci tabuľky:
Tabuľka 1: Volatilita všetkých zložiek HDP
cieľ | Y | C | I | G | X | M |
G=99 | 575 | 368 | 120 | 99 | 80 | 92 |
G=T | 625 | 400 | 120 | 125 | 80 | 100 |
X=M | 500 | 320 | 120 | 60 | 80 | 80 |
Yp=700 | 700 | 448 | 120 | 164 | 80 | 112 |
V tabuľke vidíme volatilitu všetkých veličín uvedených v záhlaví. Čitateľ si môže konkrétne pozrieť volatilitu Y a G; je veľká!
Takéto výpočty mal urobiť MMF pre všetky krajiny a skomentoval by to veľmi konkrétne, nie povrchne. Model nám dal odpovede. Predovšetkým vidíme, ako významne sa menili makroekonomické veličiny Y, C a M a to v závislosti od cieľa a dvoch behaviorálnych zákonov: funkcie výdavkov a funkcie dovozu. Ak bol cieľ, aby výdavky vlády dosiahli hodnotu 99 mld. jednotiek, HDP dosiahol hodnotu 575 mld. jednotiek. Deficit obchodnej bilancie dosiahol hodnotu 12 mld. jednotiek.
Ak by si vláda stanovila ako cieľ vyrovnaný rozpočet, výdavky vlády G by museli byť 125 mld. jednotiek a deficit obchodnej bilancie by bol 20 mld. jednotiek. Volatilné sú všetky zložky HDP.
Verím, že aj v MMF aj v EÚ vedia a ctia si ekonomickú vedu.
Záver
Profesor J. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny hodnotí ekonomickú pozíciu Európy inak ako MMF a iste viacero čitateľov dostalo mail, ktorý uvádzal jeho hodnotenie situácie v Európe :
Oznámil, že:
„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu.„Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“
V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej.
Ak východná Európa vystúpi z EÚ a zastaví túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západ, mohla by byť dvakrát bohatšia. Minimálne!
Tým by sa spoločnosť upokojila a výrazne by sa znížil aj tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvom vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov východu, a tým zväčšuje rozdiely.“
uzavrel nositeľ Nobelovej ceny.
Kde je pravda?
Chudoba postihuje až štvrtinu detí a viac ako tretinu rodín na Slovensku. To HDP nevyjadruje.
Prof. J. Husár
Bratislava, 27/10/2024