Ako robiť hospodársku politiku
Zaujal ma Makroprudenciálny komentár NBS – jún 2026:
„Finančný cyklus sa ochladil už druhý štvrťrok po sebe. Oslabilo ho spomalenie podnikových úverov, ako aj pribrzdenie rastu ekonomiky. V ďalšom období sa dá očakávať skôr jeho stagnácia, prípadne mierny pokles.“
Aký ekonomický zmysel má ochladil, či pribrzdil? Čo má robiť predseda vlády, či minister financií?
Neviem, či NBS, jej ekonómovia, využili nejaký konkrétny makroekonomický model, z ktorého vyplynulo ochladiť, či pribrzdiť, čo sú veľmi amatérske ekonomické pojmy. Už pojem makroprudenciálny je akousi náplasťou asi pre makroekonomický model, či ide iba o obozretnosť? Aby ekonómovia zistili ako funguje ekonomika aj na národohospodárskej úrovni, ekonómovia využívajú veľké makroekonomické modely.
Podstatu, jadro ukážem na tomto šesťrovnicovom ekonometrickom modeli:
C – 0,75Yd = 50 rovnica výdavkov na spotrebu
Yd – Y + T = 0 rovnica výpočtu disponibilného príjmu
-0,2Y +T = 0 rovnica daní (2.20)
C + I + G = 750 rovnica agregovaného dopytu
I = 100 investičná rovnica
-C + Y – G – I = 0 rovnica národného príjmu
Model jasne definuje vzťahy, funkcie medzi premenný, treba ich logicky či s pozorovania odvodiť.
Čitateľ by si mal všimnúť, že všetky premenné tohto modelu C (výdavky obyvateľstva), Yd (disponibilný príjem), Y(národný príjem), T (dane), G (výdavky vlády), a I (investície) sú najdôležitejšie makroekonomické veličiny ekonomiky, premenné, ktorých číselné hodnoty musí vidieť predseda vlády, aby sa vedel rozhodnúť, čo urobiť.
Štvrtá rovnica v modely vyjadruje požiadavku, aby sa agregovaný dopyt rovnal 750 (cieľ hospodárskej politiky). Pre lepšiu prehľadnosť sústavy rovníc môžeme dať čísla do tabuľky, aby čitateľ mal jasný prehľad o číselných hodnotách, ktoré mi budú slúžiť na získanie riešenia, teda konkrétnych číselných hodnôt použitých makroekonomických veličín.
V prvom riadku vidíme symboly, označenia ekonomických premenných. V ďalších riadkoch sú čísla, ktoré sú v modely pri premenných a v poslednom stĺpci sú hodnoty, čomu sa rovnice majú rovnať:
C |
Yd |
Y |
T |
G |
I |
PS |
| 1 | -0,75 | 0 | 0 | 0 | 0 | 50 |
| 0 | 1 | -1 | 1 | 0 | 0 | 0 |
| 0 | 0 | -0,2 | 1 | 0 | 0 | 0 |
| 1 | 0 | 0 | 0 | 1 | 1 | 750 |
| 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 1 | 100 |
| -1 | 0 | 1 | 0 | -1 | -1 | 0 |
PS = pravá strana sústavy rovníc.
Hodnoty v 6 riadkoch a 6 stĺpcoch tvoria maticu. Aby sme získali riešenie, potrebujeme z tejto matice získať jej inverznú maticu, ktorá má mimoriadny význam pre ekonomickú analýzu. V našej praxi sa, žiaľ, nevyužíva.
Naši analytici sa uspokojujú, či opierajú iba o percentuálny počet a výpočet percenta o koľko sa zvýšil HDP, či o koľko sa zvýšili investície. Taká informácia nemá zmysel.
HDP nebol prínosom, do ekonomických poznatkov.
Ak inverznú maticu prenásobíme posledným stĺpcom tabuľky (PS) , získame toto riešenie:
| C | Yd | Y | T | G | I |
| 500 | 600 | 750 | 150 | 150 | 100 |
Jednoznačne vidíme, aké číselné hodnoty nadobudli premenné modelu. Máme jasnú predstavu ako funguje ekonomika, koľko je C, či koľko je I.
Nepotrebujeme percento HDP, máme usporiadanú a vzájomne zviazanú množinu hodnôt.
Predseda vlády sa môže s nimi hlbšie zoznámiť. Splnený je požadovaný cieľ, agregovaný dopyt Y je 750 jednotiek.. Vidíme, aké sú príjmy vlády T a rovnajú sa výdavkom vlády G. Rozpočet je vyrovnaný.
Predseda vlády sa môže spýtať, čo sa stane ak zvýšim dňovú sadzbu z t = 0,2 na t = 0,22, alebo čo sa stane ak zníži daňovú sadzbu na t = 0,18.
A vopred vie aj čo sa stane, ak bude požadovať zníženie daňovej sadzbu na t = 0,18 a súčasne G zvýši na 160. Nepotrebujeme makroprudenciálny komentár. Naopak, predseda vlády môže robiť experimenty a študovať správanie sa ekonomiky, ak autor modelu ho doplní aj o programové zabezpečenie tak, aby ho používal predseda vlády.
Hlboký vhľad do ekonomiky a možnosti analýzy by sa zvýšili, ak by matica mala 100 rovníc a 120 premenných. Na VÚZH sme pre PKZ (4 JRD) skonštruovali model, ktorý mal 2200 rovníc a 2500 premenných (maticu mám).
Z napísaného vyplýva, že s modelom môžeme robiť prepočty a analýzy alternatív, ktoré požaduje vláda či parlament a tvorca hospodárskej politiky zabezpečí ich realizáciu.. Konštrukcia modelu je taká, aby bola zabezpečená rovnováha na trhu tovarov. Model v (2.20) je možné upraviť aj tak, aby bol optimalizačným tak, že definujeme cieľovú funkciu.
Vláda a NR SR nepotrebujú HDP, potrebujú maximalizovať účelovú funkciu ekonomiky, napríklad maximalizovať výdavky obyvateľstva na spotrebu plus investície pri určitých obmedzeniach, či minimalizovať výdavky vlády pri zadaných podmienkach.
Vidíme, že riešenie modelu je úzko viazané na špecifikáciu podmienok modelu, ktoré vyjadrujú funkcie. Ekonomiku máme ako na dlani (viď tabuľku).
Model voči verbálnemu popisu (ochladil) zjednoznačňuje poznanie vlastností ekonomiky. Makroprudenciálny neznamená reálny pokrok v poznávaní, poznatkoch.
Riadenie zložitých ekonomických systémov, teda národného hospodárstva, ako som vyššie ukázal, musí vždy smerovať k optimalizácii riadenia týchto systémov a nie sledovať nič nehovoriaci rast HDP.
Musím zvýrazniť, že zobrazenie ekonomiky v modeli nie je záľubou vedcov, ale priam nevyhnutnosťou.
Model je poradcom a nástrojom získania riešení problémov, ba umožňuje sledovať dynamiku rozvoja ekonomiky. Nielen to, model v podobe regionálneho, územného modelu umožní riešiť aj prechod systému, ekonomiky z jedného stupňa k druhému podľa vopred stanovených cieľov a úloh a nie ako sa stalo pri našom vstupe do EÚ. Nevedeli, ako začleniť náš vyspelý priemysel (ZSMK Tlmače, najväčší elektromotor na svete) do odvetví starých členov EÚ.
Tak sa stalo, že naša ekonomika stagnuje, ekonomika sa nezlepšuje. Vraj hlavným motorom slovenskej ekonomiky ostala domáca spotreba, ako to tvrdia analytici. Motorom musí byť výroba, vhodná štruktúra odvetví.
Dôležitá je produkčná sila ekonomiky.
Záver
Ako robiť hospodársku politiku? Pomocou nástroja, modelu. Ekonometrický model ako sme zistili je abstraktný obraz o ekonomike. Ukázal som ako sa dá použiť na opísanie správanie sa ekonomického systému. Pomocou neho som získal konkrétne číselné hodnoty bázických makroekonomických veličín.
O podstate ekonomiky nám dáva jednoznačnú predstavu matica modelu, ktorá je tak aj inšpirátorom kladenia otázok. V jej svetle je číslo HDP, prípadne jeho rast, či pokles neinformatívnou veličinou; vláda sa ňou nemôže riadiť pri tvorba hospodárskej politiky. Ekonomický systém žiada optimalizáciu jeho fungovania, čo môže zabezpečiť iba optimalizačný model s danou účelovou funkciou; aj ten model ktorý som naformuloval.
Zistili sme, že máme možnosť „vidieť“ aj budúce zmeny ekonomických veličín. Tvorca hospodárskej politiky môže na základe modelu a príslušných prepočtov určiť žiadúce smery možných zmien hlavných makroekonomických ukazovateľov.
Ekonometrický model je metóda, nástroj ekonomického plánovania a rozhodovania, čo umožňuje hlavne optimalizačný model. Tvorca modelu v prvom rade musí zistiť interdependencie, vzájomné závislosti medzi premennými, aby čo najúplnejšie zobrazil ekonomiku. Ide o triezvy, vedecký, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí a fungovania ekonomiky. Opozícia to doposiaľ neurobila. Ohovára, iba.
Zistili sme ako robiť hospodársku politiku. Vláda sa musí rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá. Ba aj EÚ.
Dnes zisťujeme obsahový odklon.
Prof. J. Husár
Rohovce, 29/8/2026