Akú EÚ máme a akú EÚ potrebujeme

To je dnes principiálna otázka. K nadpisu a úvahe ma podnietilo niekoľko textov, ba aj kniha. Pozrime si fakty. Podnietil ma predovšetkým Rearm projekt.

 

• Na internete bol takýto text:

„Musíte pochopiť, že ak Európu niekto napadne, my vám rozhodne neprídeme na pomoc, nepodporíme vás,“ citoval Breton Trumpove slová na Svetovom ekonomickom fóre v Davose“

• Treba sa zamyslieť aj nad nadpisom: The ambitious BRICS project that enrages Donald Trump, teda Ambiciózny projekt BRICS, ktorý rozhorčuje D. Trumpa.
• Ale aj táto veta z mailu:

„To máte presne, ako s viceprezidentom USA v Mníchove. Skritizoval celú EU s nezmyselnými rozhodnutiami: od migrantov až po vojnu na Ukrajine, nadal ,,vodcom“ a oni mu zato ešte aj začapkali! To  čakali na mudráka, aby im povedal, že sú neschopný viesť EU? Musíme si uvedomiť, že celá politická malodušnosť tkvie v zamlčovaní a zastieraní toho, čo existuje.“

• Prečítal som si však aj takýto nadpis: Počet ľudí v EÚ, ktorí si nemôžu dovoliť vykurovať, rastie. … A do návrhov, ktorým tlieskajú vojnoví jastrabi ako Macron, Starmer, Kaja Kallasová a von der Leyenová…

 

Teda bežný človek vidí problémy čo sa deje  v politickej sfére v EÚ, nielen v politickej aj v ekonomikách EÚ.  Aby sme vedeli akú EÚ máme, musíme vedieť to najdôležitejšie, ako vznikla. Tak ako vieme, že v dôsledku prehry v prusko-rakúskej vojne a zlyhaniu reformy štátnej správy bolo rakúske cisárstvo v roku 1867 Františkom Jozefom I. premenené na Rakúsko – Uhorsko, ktoré je označované aj ako žalár národov.

V tejto spojitosti nemôžem nenapísať, že môj zorný uhol pohľadu v dnešnej úvahe sa opiera o poznatky A.  Smitha, otca ekonómie, ktorý napísal jeho bázické ekonomické dielo An inquiry into the nature and causes of the wealth of nations,  (Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov) ešte v neskorom  feudalizme v roku 1776. Ide o 5 kníh. Pojednáva o tom ako funguje kapitalistická ekonomika. Urobil to brilantne. Totiž, ak chceme postaviť dom, obrátime sa na architekta. Dostaneme projektovú dokumentáciu. ktorá predstavuje rozsiahly dokument. A čo je najdôležitejšie, na základe tohto dokumentu stavebný úrad udelí stavebné povolenie. Teda Delorsov výbor  mal v Smithovom diela jasný vzor, projekt, spôsob ako budovať EÚ.

Prečo boli Maastrichtské kritériá opreté o HDP? Nič nehovoriace.

Nevedeli o Smithovi? Členovia výboru mali iba prevziať a modifikovať nadpis Smitha a napísať dielo Pojednanie  o podstate a príčinách bohatstva EÚ. A tento nadpis naplniť ho obsahom a nie likvidáciou ZSMK Tlmače, či VSŽ Košice. Pri vstupe do EÚ sme Smithovu „projektovú dokumentáciu“ nedostali.

 

Práve preto v krátkosti spomeniem vznik EÚ, aby si čitateľ oživil niektoré fakty.

Robert Schuman, francúzsky minister zahraničia, predostrel Schumanov plán, aby o uhliarskom priemysle nerozhodovali národné štáty (víťazné štáty by taktiež nemali mať väčšie právomoci ako porazené Nemecko); o priemysle mala rozhodovať nová medzinárodná inštitúcia. Na základe tejto myšlienky vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO).

Bolo to prvýkrát, čo sa sektor tradične v rukách národných štátov dostal do kompetencií nadnárodnej inštitúcie.

Zakladajúcimi štátmi boli Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko Spojené kráľovstvo sa tohto zoskupenia nechcelo zúčastniť, hlavne z obavy o prenášaní svojich právomocí na medzinárodnú úroveň a tým pádom aj straty časti suverenity.

V roku 1957 boli podpísané takzvané Rímske zmluvy (s platnosťou od roku 1958) zakladajúce Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). V roku 1967 vstúpila do platnosti zmluva o spojení orgánov EHS, Euratomu a ESUO. á. Od tejto doby sa tieto tri organizácie začali spoločne nazývať Európske spoločenstvá.

Európske ekonomiky strácali dynamiku a začala sa objavovať chronická nezamestnanosť. Mnohé tradičné priemyselné odvetvia prechádzali krízou, predovšetkým hutný a textilný priemysel, čo ešte viac zvyšovalo sociálne napätie.

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa k tejto kríze pridala ešte menová kríza v podobe rozpadu Brettonwoodského menového systému. Pre západoeurópske štáty to znamenalo zrušenie naviazania ich mien na americký dolár a prechod na plávajúci kurz (režim voľných menových kurzov).

V roku 1979 sa európske štáty rozhodli zamedziť možným veľkým fluktuáciám v menových kurzoch zavedením Európskeho menového systému (EMS), čím sa zaviazali udržiavať svoje menové kurzy v stabilných pomeroch. Zaviedla sa taktiež košová menová jednotka ECU (Európska menová jednotka), ktorá mala slúžiť k zúčtovaniu medzinárodných menových operácií.

V priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa Európske spoločenstvá rozrástli o 6 krajín.

V roku 1985 bola predstaviteľmi piatich krajín podpísaná Schengenská dohoda, ktorej cieľom bolo odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach a spolupráca pri ochrane vonkajších hraníc. Táto dohoda nebola súčasťou právneho poriadku Európskych spoločenstiev, stala sa ňou až od Amsterdamskej zmluvy. Signatárskymi krajinami boli v roku 1985 Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko.

Podpísaním Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 uzavreli vrcholní európski predstavitelia výraznú reformu zakladajúcich zmlúv.

Čo ale bolo hlavné, podpisom Maastrichtskej zmluvy vznikla Európska Únia, zastrešujúca všetky existujúce integračné aktivity.

Krajiny museli splniť nič nehovoriace Maastrichtské kritériá.

 

Pozrime si ich plnenie. Uvediem hlbšie problémy niektorých krajín EÚ.

Začnem unifikáciou Nemecka. Išlo vlastne o rýchly kolaps režimu vo Východnom Nemecku. Teda NDR a SRN sa pohli na cestu monetárnej, ekonomickej a politickej integrácie. Hovorilo sa o majstrovskom pláne Kohla. Bundesbanka a administratíva boli s takýmto riešením v konflikte, týkal sa konverzného pomeru . Chcela výmenný pomer 2:1. Kohlova vláda prevalcovala Bundesbank a presadila výmenný kurz 1:1. Bundesbanka  považovala Kohlov plán za neakceptovateľný. A tak prezident Otto Pȏhl ohlásil svoje rezignáciu.

Významnou ekonomiku bola aj francúzska ekonomika. Francúzsko sa zaviazalo na plné EMU. Plány, aby Banque de France bola viac nezávislá od vlády sa nepodarili. Francúzska ekonomika nerozkvitala. Bola v recesii. Pozrime si aj ekonomiku Talianska; podobala sa francúzskej. Jej klesajúci trend bol prudší ako francúzskej. Zatiaľ čo Taliansko sa tiež usilovalo o participáciu v EMU, nebola schopná plniť ani jedno z kritérií Maastrichtu. Vyhliadky zmeny boli v hmle.

Ekonomika Spojeného Kráľovstva  priam kontrastovala s ekonomikou Francúzska. V Anglicku bola silná opozícia voči EMU, aj priamo vo vláde. Negociácie v Maastrichte by sa mohli konať a neprerušiť ich iba ak mu bude daná záruka možnosť monetárnu úniu opustiť. Anglicko totiž bolo v celkom inej fáze hospodárskeho cyklu ako Francúzsko a Taliansko. Spojené Kráľovstvo nesúhlasilo s vysokými úrokovými mierami Nemecka, pre ňu boli neznesiteľné.

No a ako vieme Anglicko nakoniec opustilo EÚ.

O týchto problémoch už pri vzniku EÚ hovorí táto tabuľka (čitateľ by si ju mal dobre prezrieť):

 

Ekonomické fakty o troch krajinách

 

 

Teda, dalo sa čakať, že EÚ bude úspešná?

Veď krajiny neplnili kritériá, reálne fakty o tom nehovoria? Celá spomenutá procedúra vzniku EÚ dokazuje , že v 20. storočí jej tvorcovia nemali premyslený ucelený prístup k vzniku nie štátu ale  integračného zoskupenia, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).

Priam byrokracia sa ukázala pri schválené smernice o zakrivenosti uhoriek.

Nemôžem nespomenúť ešte dielo. Th. Sarazin napísal 430 stranové dielo Německo páchá sebevraždu. Predovšetkým musím odcitovať tvrdenie zo s. 9.

“Svoje gény zmeniť nedokážeme, ale spoločenské prostredie by sme sa mali snažiť politicky stvárňovať, ako najlepšie dokážeme.“

 

V prvých rokoch po druhej svetovej vojne, hospodársky a politicky tak úspešných, vzrástla v Nemecku pýcha na zdatnosť a úsilie jeho občanov, pýcha na neustále rastúci životný štandard a nepretržite sa vyvíjajúci sociálny štát…

Sarazin ozaj jednoznačne poukázal na vážny problém (citujem):

„Avšak tento principiálny optimizmus a desaťročie takmer nezakalených úspechov zakalili myseľ Nemcov vnímať hrozby a rozkladné procesy vo vnútri spoločnosti.“

Veľkú a trvalú zásluhu Ludwiga Erharda vidí v tom, že oslobodil západonemecké hospodárstvo od množstva administratívnych pút v rokoch 1941-1951.

Toto je v krátkosti obraz EÚ, ktorý zažívame, či ktorú sme zažili.

 

Európa dnes nemá rešpekt a je v ekonomickom úpadku.

 

A akú EÚ potrebujeme? Veľmi obsažne trh bez kapitalizmu, veľmi koncentrovane. Alebo inak, potrebujeme inú. Aj po prvej aj po druhej svetovej vojne nastali veľké zmeny v usporiadaní štátov.

Dnes máme:

• Európsky parlament (Brusel/Štrasburg/Luxemburg),
• Európsku radu (Brusel)
• Radu Európskej únie (Brusel/Luxemburg),
• Európsku komisiu, ktorá sídli v Bruseli, Luxemburgu
• plus zastúpenia naprieč EÚ. Ich prácu dopĺňajú ostatné inštitúcie a orgány.

Je toľko orgánov  potrebných?

 

Záver

Čitateľ by sa mohol spýtať, či dôvodom vzniku EÚ boli okrem materiálnych faktorov aj iné, a akú úlohu zohrali ideové a hodnotové faktory?  Verím, že ekonómovia EÚ vedeli, či boli si vedomí, že ekonomická politika v každom národnom štáte predstavuje široký rozsah stratégií, ktoré používajú vlády na optimalizáciu ekonomickej  výkonnosti.

Týkajú sa oblastí ako

• fiskálna politika, ktorá sa zaoberá vládnymi výdavkami a príjmami;
• monetárna politika, ktorej úlohou je kontrolovať ponuku peňazí a úrokovú mieru;
• štrukturálna reforma, ktorej cieľom je zlepšiť dlhodobú ekonomickú efektívnosť a konkurencieschopnosť; teória riadenia skúmajúca interdisciplinárny a systémový charakter ekonomiky a štruktúru riadiacich procesov v ekonomike.

 

Prečo to teda neaplikovali pri vzniku EÚ?

 

Máme skúsenosť – minulosť je nezvratná. Urobme novú EÚ responzívnu, aj na to ako má vyzerať a odpovedať na výzvy budúcnosti – hlavne silnú ekonomickú základňu.

Vzniká otázka, či doterajší spôsob riadenia v EÚ nenarušil integritu, celistvosť slovenskej ekonomiky, jej ekonomického systému? Za grafický obraz ekonomiky dostal S. Kuznets Nobelovu cenu.

EÚ sa dostala do rozporu s hodnotami, ktoré sama presadzovala.

Mala uvažovať optimálne využitie zdrojov každej krajiny. Vedeli to urobiť?

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 16/3/2025