Čo sa vlastne prijalo v Bruseli
Európski lídri na zasadnutí schválili dva samostatné dokumenty. Prvý sa týka európskej obrany. Európska rada zdôraznila potrebu naďalej zvyšovať výdavky na bezpečnosť a obranu.
Komisia bola vyzvaná, aby odporučila aktivovať národnú únikovú doložku v rámci Paktu stability a rastu, čo by umožnilo členským štátom flexibilnejšie zvýšiť výdavky na obranu bez obáv z porušenia fiškálnych pravidiel EÚ.
Európska rada stanovila zoznam priorít v oblasti obrany, ktorý zahŕňa protivzdušnú a protiraketovú obranu, delostrelecké systémy, drony, protidronové systémy, kybernetickú bezpečnosť a ďalšie.
Komisia bude navrhovať dodatočné zdroje financovania obrany na úrovni EÚ, ako aj možnosti pre členské štáty využiť existujúce nástroje financovania. Zároveň bude predložený návrh na nový nástroj EÚ na poskytnutie úverov krytých rozpočtom EÚ až do výšky 150 miliárd EUR.
Zhrnuté, podčiarknuté. Zo záverov týkajúcich sa Obrany Európy pre Slovensko žiaden záväzok zvýšiť rozpočet na obranu nevyplýva. Závery otvárajú možnosť aj pre Slovensko rozpočet na obranu zvýšiť s tým, že výdavky na obranu nebudú porušením fiškálnych pravidiel vyplývajúcich z Paktu stability a rastu. Takže môžeme sa zadlžiť, ale nemusíme.
Z pohľadu daňových poplatníkov je problematický navrhovaný nový nástroj EÚ na poskytnutie úverov krytých rozpočtom EÚ až do výšky 150 miliárd EUR. Nakoľko tieto prostriedky budú kryté rozpočtom EÚ získaných na základe spoločného dlhu.
Ak Slovensko využije tento nový nástroj EÚ na získanie úverov na financovanie obrany, mohlo by získať prostriedky na posilnenie svojej bezpečnosti, ale zároveň by to viedlo k zvýšeným rozpočtovým záväzkom a potenciálne aj k zvýšeniu verejného zadlženia. O využití tohto nástroja bude rozhodovať vláda Slovenska, pričom bude musieť zohľadniť dlhodobé finančné dôsledky.
Aj keď Slovensko nevyčerpá finančné prostriedky z nového nástroja EÚ, ktorý by mal poskytovať úvery členským štátom kryté rozpočtom EÚ (až do výšky 150 miliárd EUR), bude sa musieť podieľať na splácaní spoločného dlhu, ktorý vznikne pri financovaní tohto nástroja.
Podľa záverov Európskej Rady, tento nástroj je krytý rozpočtom EÚ, čo znamená, že v prípade, ak členské štáty nevyužijú všetky dostupné prostriedky, bude stále potrebné zabezpečiť finančné krytie cez rozpočet EÚ.
Príspevok do rozpočtu EÚ je založený na hrubom národnom dôchodku (HND) každého členského štátu, a Slovensko v súčasnosti prispieva asi 1 % do celkového rozpočtu EÚ. Ak by Slovensko malo prispieť približne 1 % na financovanie spoločného dlhu z nástroja EÚ, ktorý môže dosiahnuť 150 miliárd EUR, jeho podiel na tomto dlhu by bol asi 1,5 miliardy EUR.
Treba ešte dodať, že plán poskytnúť 150 miliárd EUR prostredníctvom spoločného dlhu garantovaného rozpočtom EÚ, odsúhlasený Európskou radou, je súčasťou širšej iniciatívy s názvom ReArm Europe, ktorú predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Cieľom tejto iniciatívy je mobilizovať až 800 miliárd eur na posilnenie obranných kapacít Európskej únie.
Okrem spomínaných 150 miliárd eur z úverov zahŕňa plán aj uvoľnenie rozpočtových pravidiel EÚ, čo umožní členským štátom zvýšiť výdavky na obranu bez rizika sankcií za nadmerný deficit. Ak by členské štáty zvýšili svoje výdavky na obranu v priemere o 1,5 % HDP, mohlo by to vytvoriť fiškálny priestor vo výške takmer 650 miliárd eur počas štyroch rokov.
Tieto dve hlavné zložky – úvery vo výške 150 miliárd eur a uvoľnenie fiškálneho priestoru vo výške 650 miliárd eur – spolu tvoria plánovanú sumu 800 miliárd eur určenú na posilnenie obranyschopnosti Európskej únie.