Falošné kúzlo HDP

Nadpis sa objavil v Štandarde. Prevzal som ho. Žiaľ, na tomto ukazovateľovi založil Delorsov výbor známe Maastrichtské kritériá. Delorsov výbor vznikol v júni 1988 z poverenia Európskej rady, aby navrhol konkrétne etapy vytvorenia Európskej hospodárskej a menovej únie. Predsedom bol J. Delors a členmi guvernéri centrálnych bánk členských štátov EHS. Navrhli Maastrichtské kritériá, čo sú ekonomické podmienky, ktoré musia splniť krajiny ktoré žiadajú o členstvo v Európskej menovej únii.

 Tieto kritériá boli stanovené Zmluvou o Európskej únii, podpísanou v Maastrichte v roku 1992. Ich hlavné body sú:

1. Verejný dlh nesmie prekročiť 60 percent HDP
2. Deficit  rozpočtu vlády nesmie prekročiť 3 percentá HDP
3. Inflácia nesmie prekročiť priemernú infláciu troch krajín EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu
4. Úroková miera vládnych dlhopisov nesmie prekročiť priemernú mieru  troch krajín EÚ, ktoré majú najnižšiu infláciu o viac ako 2 percentá

Čo je to nesmie? Nadmorská výška na Slovensku je udávaná k hladine Baltického mora. Takto fixovaný bod musí mať aj kritérium.

Maastrichtské kritériá vôbec nie sú spasením.

Podľa nich sa nedajú robiť hodnoverné závery. Ich úlohou malo byť diferencovať krajiny, ale nechcú to ani guvernéri centrálnych bánk. O SR tvrdili, že zaostáva. Tlmače vyrobili najväčší elektromotor na svete. Kritériá mali objektívne klasifikovať krajiny podľa stupňa ekonomického rozvoja a diferencovane riešiť ekonomické problémy každej krajiny. Metódy, postupy vyvodzuje a poskytuje známa diskriminačná analýza, vznikla v roku 1936.

Nuž a EÚ akceptuje falošné kúzlo HDP ako principiálnu mieru, žiaľ.

HDP má viacero slabín, nedostatkov:

1. HDP sa vykazuje v peňažných jednotkách, nie vo fyzikálnych jednotkách. Teda nehovorí nám  koľko tovarov a služieb bolo vyprodukovaných, iba hovorí aká bola ich predajná hodnota. No, a prirodzene, že vznikne problém, keď komparujeme HDP jedného roka s HDP v inom roku, aby sme určili či sa majú ľudia lepšie. A ako potom komparovať krajiny?
2. HDP neodráža zmeny v kvalite outputu. Táto druhá slabosť HDP obsahuje aj jeho nepresnosť ako indikátora „reálneho“ trendu v čase (inflácia). V technologicky pokročilej spoločnosti sa tovary obnovujú každých 5/6 rokov, či aj častejšie.
3. HDP neodráža účel výroby. Tretia ťažkosť vlastne hovorí o určitej jeho slepote pokiaľ ide o konečné použitie výroby. Milión euro použitých na vzdelanie a milión použité na nákup cigariet nie je to isté, ale hovoria o rovnakom „raste“ HDP. Teda zmeny v HDP nám neposkytujú príznak, indikáciu  zmeny kvality života. 4) V HDP nie sú obsiahnuté tovary a služby, ktoré nie sú určené na predaj. Iba malý príklad – práca žien v domácnosti, ktorá nie je platená a je z HDP vylúčená, či ak sa vyberie rodina a nazbiera si čučoriedky, nielen ako chutné občerstvenie doma, ale aj na výlete alebo v práci, čo tiež nie je v HDP.

To všetko sú patologické činitele HDP, čiže, žiaľ, zásadná podstata falošného kúzla HDP. Tieto 4 body postačujú, aby som poukázal na dnešné veľké problémy merania ekonomického outputu.

Bežný čitateľ iste čítal takéto tvrdenia: HDP je celková hodnota všetkých finálnych tovarov a služieb vyrobených v krajine za určité časové obdobie, zvyčajne rok alebo štvrťrok. Hrubý domáci produkt je základným ukazovateľom ekonomickej výkonnosti krajiny a slúži na meranie veľkosti a zdravia ekonomiky. HDP umožňuje porovnávať ekonomickú aktivitu medzi krajinami, sledovať rast alebo pokles ekonomiky a poskytuje vládam, investorom a analytikom informácie pre hospodárske rozhodovanie. Priam nezmysly.

V ďalšej časti úvahy sa sústredím na to, aby čitateľ získal jasnú predstavu, čo by mala vláda poskytnúť o ukazovateľovi HDP, lebo je predmetom rokovania aj vlády a parlamentu, hlavne v čase schvaľovania rozpočtu. Dnes ho zbožňujeme a neuvedomujeme si jeho biedu a nedostatky, ktoré som vyššie uviedol. Akú informáciu nám dá konštatovanie, že rast HDP je 0,8 percenta? Čo vzrástlo – investície, výdavky obyvateľstva na spotrebu, či príjmy obyvateľstva? Nevieme.

Ekonomická veda nám poskytuje ozaj hlboký vhľad do jeho zložiek a z nich potrebného vnímania vzťahov medzi nimi s lepšou výpovednou schopnosťou.

Čitateľovi najlepšie priblížim vzťahy medzi makroekonomickými veličinami HDP tak, že zabudujem do vzťahov algoritmus, postupnosť krokov s cieľom získať poznatok, byť informovaný a následne požadovačný. V mojej knihe Aj ekonómia je veda venujem tomuto problému viacero strán. HDP, jeho zložky, makroekonomické veličiny sú v rôznych reláciách s konkrétnymi číselnými hodnotami a vyplynú z nich informácie, čo sa deje v ekonomike, treba však vedieť aj ako. Vzťahy a postupnosť krokov medzi viacerými mierami outputu ukazuje tento konkrétny výpočet:

 

 

Vľavo vidíme počtové úkony, algoritmus, čo sa má s veličinou urobiť, vpravo vidíme kvantifikujúce hodnoty veličín, ktoré identifikuje text. Napr. nepriame dane podnikov boli 50 jednotiek. Naša vláda takýto jasný prehľad o vzťahoch medzi veličinami HDP neposkytuje. Vyššie vidíme akú hodnotu má HDP a akú národný príjem. Naši úradníci sa uspokojujú iba s hodnotou HDP, svetlo pravdy žiada viac.

Ide o nový pozorovací uhol ekonóma, tvorcu hospodárskej politiky, aby mohol urobiť správne ekonomické rozhodnutie. Nepotrebujeme falošné kúzlo HDP, ale hlboký vhľad do neho, hoc vieme o jeho problémoch, uvedených vyššie. Národný príjem má svoj algoritmus, z ktorého sa odvodí príjem obyvateľstva.  Je to vlastne najdôležitejší ukazovateľ pre každého občana krajiny. Práve preto pokladám za potrebné pre čitateľa dôkladne vymedziť aj tento ekonomický pojem, teda príjem obyvateľstva, pochopiť nové vzťahy. Rozumie sa nimi bežný príjem jednotlivcov a domácností zo všetkých zdrojov. Avšak občan (zamestnanec) platí aj do fondu sociálneho zabezpečenia.

Príjem obyvateľstva nie je mierou produkcie a to preto, že neobsahuje iba príjmy z výrobnej činnosti. Čiže pozostáva ako z príjmov za poskytnuté produktívne služby ale aj príjmov, ako transferové platby, za ktoré sa neposkytli žiadne produktívne služby (penzie, príspevky na deti) v danom roku.

Príjem obyvateľstva sa vypočíta z národného príjmu, a to týmto algoritmom:

 

 

Takýto postup výpočtov (algoritmus) dáva aj občanovi odpoveď na nové hodnoty dosiahnutých výsledkov veličín ekonomiky, sú to napr. úroky platené občanmi.  Ale to nie je všetko.

Ďalší významný ekonomický pojem je disponibilný príjem domácností. Ide o mieru, ktorá vyčísľuje aj tú časť disponibilného príjmu, ktorú domácnosti ročne zaplatia vo forme daní vláde. Po jej odpočítaní z príjmu obyvateľstva dostaneme disponibilný príjem. Tento príjem si domácnosti delia na úspory domácností a výdavky domácností. Teda

 

 

Verím, že čitateľ zistil, že tento algoritmus, kroky výpočtu uvádza významné vzťahy, ktoré sa týkajú každého z nás. Zároveň ukazuje na gradáciu poznávacej náročnosti ekonomických veličín z HDP. Hovorí o daniach a úsporách domácností. Každý uvedený algoritmus je zároveň významovou analýzou príslušného pojmu. Z uvedených troch algoritmov, troch tabuliek sme získali poznatky, ktoré sú základom hlbšej makroekonomickej analýzy správania sa ekonomického systému. Toto sú bázické poznatky, ktoré by mali získavať aj žiaci stredných škôl. Iste sú pre občana dôležité aj rôzne detailné údaje o počasí, ale keďže každý občan by mal byť aj dobrým hospodárom, mal by mať poznatky z ekonómie, aby vedel správne interpretovať údaje, ktoré ho informujú o tom, ako vláda riadi ekonomiku. Všetkým číslam čitateľ rozumie.

Uvedené poznatky vedy sú produktom myšlienkovej činnosti ľudí, ekonómov. Verím, že čitateľ zistil, že vedecky usporiadané údaje zobrazujú významné vzťahy, ktoré by mal vedieť každý z nás. Zároveň ukazujú na gradáciu poznávacej náročnosti ekonomických vzťahov. Hovorí o daniach a úsporách domácností a ich výdavkov na spotrebu. Každý uvedený algoritmus je zároveň významovou analýzou príslušného pojmu pri porovnávaní rôznych rokov.

V tejto časti sa nachádzajú bázické poznatky, ktoré by mali získavať aj žiaci stredných škôl. Iste sú pre občana dôležité aj rôzne údaje o počasí, ale keďže každý občan by mal byť aj dobrým hospodárom, mal by mať základné vedomosti z ekonómie, aby vedel správne interpretovať údaje, ktoré ho informujú o tom, ako vláda riadi ekonomiku. Vedecký pohľad prináša nové poznatky.

 

Záver

Velikán I. Newton povedal: vidím tak ďaleko, lebo stojím na ramenách obrov. Aby sme videli ďaleko, musíme sa postaviť na ramená ekonomických obrov a nie, bankárov.

Ide nám o ekonomický rozvoj a nie HDP.  HDP je pofidérny ukazovateľ. Z rastu HDP nevidíme, či rastú napr. príjmy obyvateľstva.

V úvahe som ukázal, aké dôležité je nadobudnúť poznatky, preniknúť do podstaty, uvedomiť si bohatstvo ekonomického sveta. Verím, že som upozornil aj na potrebu najúplnejšieho pochopenia súvislostí, o čom hovoria tri tabuľky. Je medzi nimi väzba, kde predchádzajúca končí, nasledujúca začína. Treba vysvetliť vzťahy a ich dôsledky na spoločnosť.

Verím, že čitateľ postrehol nutnosť najúplnejšieho poznania súvislosti, čo nemôže poskytnúť iba jediné číslo o hodnote HDP. Tri tabuľky poskytujú analytikovu možnosť rozšírenia obsahového myslenia a vnímania. Iba teória dáva základ predstáv ako ekonomický svet funguje.  Reálny ekonomický svet má mnoho zložiek, o vzťahoch ktorých musíme vedieť, hlavne vláda a poslanci, ak chcú odborne riadiť a nie sa vadiť. Poznanie je nevyhnutným predpokladom praktickej činnosti.

Ani moje tri tabuľky neodstránili problémové nedostatky HDP, ktoré som uviedol na začiatku úvahy, vysvetlili vzťahy. Toto treba pochopiť.

Falošné kúzlo HDP nepostačuje.

Prof. Jaroslav Husár

Rohovce, 20/6/2026