Vedia odborne, čo chcú?

 

Nemôžem nezačať týmto citátom:

 „Včera sa začala posledná schôdza parlamentu pred letnými prázdninami. Najväčšiu pozornosť púta návrh o zmenách v transakčnej dani, ktorý presadzuje Andrej Danko. Opozícia sa snažila dosiahnuť, aby sa o tomto bode rokovalo už dnes dopoludnia, no koalícia ju prehlasovala. Paradoxne, Danko sa pri hlasovaní zdržal. Návrh je zatiaľ len v prvom čítaní, pričom k definitívnemu hlasovaniu by malo dôjsť až v septembri. Danko navrhuje, aby boli od transakčnej dane oslobodení živnostníci a malé firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur. Podpora v koalícii mu však chýba. Deň po stretnutí s ministrom financií Ladislavom Kamenickým prišla z jeho rezortu jasná odpoveď. Ministerstvo vyjadrilo nad návrhom „znepokojenie“ a zároveň upozornilo, že má „vážne technické a legislatívne nedostatky“ a jeho realizácia by mohla ohroziť tohtoročný štátny rozpočet. V stanovisku tiež uvádza, že návrh je „technicky a legislatívne nevykonateľný a neaplikovateľný v praxi“. Ak by vstúpil do platnosti, štát by prišiel tento rok o 44 miliónov eur a v budúcom až o 175 miliónov“.

Verím, že politici poznajú daňový systém SR. Každá daň má svoje dôsledky. A mali by sme ich dokázať čo len približne odhadnúť. Finančná správa pomerne presne. Aj čitateľovi ich pripomeniem, skopíroval som to z internetu:

 

Priame dane    

Priame dane sú:

1. daň z príjmu fyzických a právnických osôb (zákon o dani z príjmov)
2. daň z motorových vozidiel (zákon o motorových vozidlách)
3. miestne dane:

• daň z nehnuteľností(zákon o miestnych daniach)
• daň za psa (zákon o miestnych daniach)
• daň za užívanie verejného priestranstva (zákon o miestnych daniach)
• daň za ubytovanie (zákon o miestnych daniach)
• daň za predajné automaty (zákon o miestnych daniach)
• daň za nevýherné hracie prístroje (zákon o miestnych daniach)
• daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta (zákon o miestnych daniach)
• daň za jadrové zariadenie (zákon o miestnych daniach)

 

Nepriame dane

Nepriame dane sú:

1. a) daň z pridanej hodnoty – DPH (zákon o DPH)
2. b) spotrebné dane:

• z piva (zákon o spotrebnej dani z piva)
• z liehu (zákon o spotrebnej dani z liehu)
• z vína (zákon o spotrebnej dani z vína)
• z minerálnych olejov(zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja)
• z tabakových výrobkov(zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)
• z elektriny, uhlia a zemného plynu (zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu)

Výnosy z DPH, dane z príjmu, dane z motorových vozidiel a spotrebné dane prúdia do štátneho rozpočtu, odkiaľ sa malá časť prerozdelí aj obciam a samosprávnym krajom(VÚC). Obce majú priame príjmy z miestnych daní. Od roku 2015 je daň z motorových vozidiel štátnorozpočtovou daňou.

 

Správcovia dane

Vyberanie daní zabezpečujú správcovia dane, ktorými sú:

• finančná správa pre DPH, daň z príjmu, daň z motorových vozidiel, spotrebné dane
• obce pre daň z nehnuteľností a miestne dane ktoré obec zaviedli.

Čiže druhov daní je veľa, sú príčinou rôznych zmien správania sa ekonomiky. Nenachádza sa tam transakčná daň. Inak ovplyvní správanie obyvateľstva daň z príjmu fyzických a právnických osôb, inak DPH a ešte inak daň za psa. Ale ako? To nevedia poslanci, iba sa hádajú. Nemajú medzi sebou otca ekonómie Ricarda, či prof. Petrenku, špecialistu na ŠR, či prof. Sojku tvorcu modelu čs. federácie a to v časti 7.3 Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum).

Ako narábať s nástrojmi politiky, hovorí teória ekonomickej politiky. Východiskom musí byť matematická podoba riešenia vzťahu daní k iným zložkám HDP, teda k

 

Y = C + I + G + (X –M)

a tiež k

Y = C + S + T

v jednom vzťahu vystupujú výdavky vlády G a v druhom príjmy vlády z daní T a z nich môžeme odvodiť rovnicu rovnováhy

 

(S – I) + (T – G) = (X – M)

 

v ktorej vystupujú súčasne obe.  Ak budem ovplyvňovať T, dotkne sa to úspor, investícií, výdavkov vlády, exportu a importu. Aby som to urobil zreteľnejšie musím sa oprieť o J. Tinbergena , nositeľa Nobelovej ceny. Zanechal nám hlboké poznatky v jeho diele Economic Policy: Principles and Design. Odvodil viacero princípov,  prvý princíp ekonomickej politiky požaduje, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov.

Pozrime si konkrétne jeho matematickú podobu odvodenia vzťahov, kde hovorí: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva  príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:

 

 

kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficient a₁ predstavuje zmenu  príjmu, ktorá,  (iné fakty sú  konštantné), vyplynie zo  zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor  vládnych  nákupov, a jeho rast znamená väčší význam vplyvu G. Podobne ostatné koeficienty majú zmysel, aj poslanci by ich mali chápať. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 132 mld. euro) a p = p* , napr. 1,1 a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, veličiny G  a M  musia, by mali mať(ideálne)  takéto hodnoty:

 

 

Závažná závislosť G a M a ich vzťahov. Vidíme ako zmena Y⃰⃰ či p , vplýva na G a M.

Závisia ešte aj od 4 koeficientov, ale vidíme, kde sa v modeli nachádzajú a aký je ich význam a zmysel. Ak sa zvýši o jedno percento Y⃰⃰  dôsledok nebude rovnaký ako keď sa zvýši o 1 percento p .  To treba prepočítať.

Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G, podobne ako iné krajiny EÚ, majúc aj rôzne meny a ďalší veľký problém vyvolá výmenný kurz. Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych  koeficientoch a_i a b_i, budú vždy iné.

Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom  rokovania vlády  (aj NRSR)  pri  tvorbe  jej ekonomickej politiky a tam by mali politici ukázať svoje znalosti a vecne argumentovať.

Aj ekonómia je veda a nemôžeme si vymýšľať a presadzovať svoje vedou neoverené nevedecké tvrdenia. Ak chceme zistiť hodnotu inštrumentu dane, T, potom sústavu vzťahov treba obohatiť o nový vzťah, model rozšíriť, bude mať nový tvar, lebo pribudla rovnica výdavkov obyvateľstva C⃰ , závislá od T:

 

 

Z neho môžeme vedecky vypočítať hodnoty troch veličín G, M a T; vzájomne už závisia tri makroekonomické veličiny a máme 3 ciele Y, p a C. Zbehlý čitateľ môže urobiť ich výpočet vo všeobecnom tvare. Model treba ešte obohatiť, ak uvažujeme reálnu ekonomiku. Iste by mal mať aspoň 100 rovníc, aby bol reálne využiteľný, teda treba naformulovať hlavne vzťahy vyššie uvedených rôznych druhov daní.

SNS môže skonštruovať model aj s transakčnou daňou a získať optimálne riešenie a na zasadnutí NR SR ho premietnuť a priamo tam simulovať situácie, ak budú poslanci namietať. Musíme vedieť ako ekonomiku zveľaďovať, nie drancovať (daňové raje).

Problém určenia daní, ich výšky je výsostne ekonomický problém a nie technický (MF SR).

Vedu robia ľudia; ľudia robia aj politiku, musíme od tvorcov politiky a politikov žiadať poznatky, nielen politologické. Keďže rozhodujú o ŠR, mali by vedieť základy ekonómie. Vedia odborne, čo chcú?

 

Záver

Základným problémom riadenia ekonomiky na báze ekonomickej vedy je dnes zabezpečiť ekonomickú dynamiku a rovnováhu ekonomiky SR. Tvorcovia politiky ba aj politici musia zásadne a jednoznačne vedieť čo všetko a ako vplýva na HDP a iné, aspoň spomenuté, makroekonomické veličiny, ktoré charakterizujú, zobrazujú pohyb ekonomiky.

Ekonomická veda sa nesmie, čo sa deje, z ekonomickej politiky vytrácať, veď sú za ňu Nobelve ceny.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 29/5/2025

 

zdroj: