Nezanedbala EÚ protekcionizmus?

 

Podnetom k úvahe mi bol zarážajúci mail, ktorý som dostal a uvádzam v závere. O ekonomických problémoch EÚ už písalo veľa autorov, hlavne v denníkoch či médiách vôbec.

Vrátim sa k tvrdeniu profesora J. Stiglitza, nositeľa Nobelovej ceny, ktorého som citoval v minulej úvahe,  ktorý významne ovplyvnil ekonómiu, a ktorý hodnotí ekonomickú pozíciu Európy inak ako MMF a iste viacero čitateľov dostalo mail, ktorý uvádzal jeho hodnotenie situácie v Európe, citujem :

 

„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu. „Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“

V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej. 

Ak východná Európa vystúpi z EÚ a zastaví túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západ, mohla by byť dvakrát bohatšia. Minimálne! 

Tým by sa spoločnosť upokojila a výrazne by sa znížil aj tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvom vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov východu, a tým zväčšuje rozdiely.“

uzavrel nositeľ Nobelovej ceny.

 

Robila Európa chybnú hospodársku politiku?

Dnes sa chcem pozrieť na tieto tvrdenia z inej strany ako minule. Ekonomická veda hlboko opísala fungovanie ekonomiky a dôkladne zhodnotila ekonomickú politiku známu ako protekcionizmus. Neviem, či ju dobre chápu naši politici ale aj politici EÚ. V mnohých úvahách som skôr čítal o protekcionizme ako o negatívnom jave. Je tu globalizácia, ktorá už vstúpila do kritického štádia a vidíme, čo sa deje, že celoplanetárne prebieha proces odľudšťovania ekonomiky, odcudzenia tak vo vzťahu k človeku ako aj k prírode, prišla s tézou opustiť protekcionizmus.

Globalizovaný podnik doslova  využíva celoplanetárny priestor, jeho podmienky a faktory (pôda, práca, kapitál), no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu podriaďuje svojim partikulárnym cieľom, zisku, egoistickým záujmom.

Protekcionizmus predovšetkým znamená ochranu domáceho hospodárstva. Protekcionizmus je ekonomická teória a politika, ktorá sa zameriava na ochranu domácich priemyslov pred zahraničnou konkurenciou. Cieľom protekcionizmu je teda hlavne podpora domácich výrobcov a odvetví. Vlády môžu používať obchodné prekážky na zvýšenie cien importovaných tovarov a tým zvýhodniť lokálne produkty. To môže viesť k vytvoreniu pracovných miest a udržaniu strategických odvetví v krajine.

Ekonomická politika protekcionizmu využíva:

1) tarify: poplatky na dovoz tovarov, ktoré robia importy menej atraktívnymi pre spotrebiteľov.

2) kvóty: ohraničenia na množstvo tovarov, ktoré môžu byť dovezené do krajiny za určité obdobie.

3) subvencie: finančná podpora domácich výrobcov na zlepšenie ich konkurencieschopnosti.

 

Veda hovorí aj o tom, že protekcionizmus môže mať rôzne dôsledky, vrátane zvýšenia nákladov pre spotrebiteľov, narušenia medzinárodných obchodných vzťahov a vytvárania napätí medzi krajinami. Na druhej strane však môže priniesť hlavne výhody v podobe udržania pracovných miest a rozvoja strategických odvetví.

Ako som už spomenul, v dobe globalizácie je protekcionizmus prekážkou. Zvýšená integrácia svetových trhov spôsobila, že mnohé krajiny sa snažia nájsť rovnováhu medzi podporou domáceho hospodárstva a udržiavaním otvorených obchodných vzťahov.

Dominujú nadnárodné organizácie.

Protekcionizmus ostáva komplexnou témou v rámci ekonomickej teórie a politiky. Rozhodnutia o jeho uplatňovaní vyžadujú starostlivú analýzu dôsledkov, ba aj vyváženie medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi.

Aby som aspoň čiastočne čitateľovi ilustroval silu ekonomiky Slovenska, ktorá mala byť podporovaná aj po roku 1993, udržovaná a teda aj chránená a mala byť konkurencieschopná tak spomeniem iba niekoľko významných podnikov chemického priemyslu aj vďaka dielu Richard R. Senček, jedného z autorov publikácie Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska, ktoré boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia:

SLOVCHÉMIA – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.

Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave,

Matador v Bratislave,

Benzinol v Bratislave ,

Petrochémia v Dubovej,

Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch,

Chemolak Smolenice,

Považské chemické závody v Žiline,

Slovenské lučobné závody v Hnúšti,

Duslo Šala,

Chemko Strážske,

Fosfa Poštorná,

Chemlon v Humennom,

Chemosvit vo Svite,

Slovenský hodváb v Senici,

Gumárne 1. mája v Púchove,

Gumárne SNBP v Dolných Vesteniciach

Plastika v Nitre

 

Nemôžem nespomenúť aspoň dva konkrétne  podniky.  Ide o úspech spoločnosti Slovenské energetické strojárne akciová spoločnosť (SES a. s.) v Tlmačoch, ktorý bol založený na know-how vysokokvalifikovaných zamestnancov, viac ako 70 ročných skúsenostiach v odbore a na spokojných zákazníkoch na celom svete. SES a. s. patria medzi významných dodávateľov kotlov pre elektrárne, teplárne a spaľovne. Podnik SES, a. s., Tlmače uskutočnil výstavbu elektrárne CTE Máximo Gómez – Mariel na  Kube s výkonom 100 MW, realizoval dodávky technológie na modernizáciu bloku B2 v elektrárni Chvaletice v Českej republike a dokončil tepláreň Budapest Erőmű v Maďarsku. Ba skončil aj rozsiahlu denitrifikáciu troch kotlov v elektrárni Třebovice v ČR. Majoritným akcionárom SES, a. s., Tlmače od roku 2017 bola spoločnosť EP Industries.

Dnes 8 000 pracovníkov stratilo prácu.

 

Druhým podnikom je Slovakofarma Hlohovec. Ochranný krém na ruky – Indulona, bol jeden z prvých slovenských. výrobkov svojho druhu, ktorý sa vyrábal v sterilnom prostredí. Tento fakt stojí za množstvom jeho „zázračných“ účinkov. Len máloktorý výrobok z čias budovania socializmu sa tešil „dobrému zdraviu“ a prežil rok 1990. Ochranný krém na ruky – Indulona, z bývalej Slovakofarmy Hlohovec, to šťastie mal. „Vyrobila si meno, značka sa predávala a aj dnes je pojmom“, myslí si Richard R. Senček, jeden z autorov publikácie Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska. Krém, ktorý všetci fasovali.  Krém, ktorý sa popri industriálnej paste Solvina a ďalšími ochrannými pomôckami „fasoval“ v rámci zabezpečenia ochrany zdravia pri práci vo všetkých veľkých podnikoch a organizáciách si to poistil aj „zázračnými“ vlastnosťami. Okrem medicínskych účinkov ju ľudia využívali aj v domácnostiach na ošetrenie rôznych predmetov, nábytku i topánok.

Ani Slovakofarma už neexistuje.

 

Záver

Z úvahy vyplýva, že či vyjednávači vstupu dostatočne presadzovali hospodárske záujmy SR v rámci EÚ, či zvážili negatívne dopady vstupu do EÚ, dopadu regulácie a či zosúladili ciele SR s tzv. kohéznou politikou EÚ, ba či a ako prispel k zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov a k stabilizácii ekonomík.

Verím, že viacero čitateľov dostalo mail tohto znenia:  V roku 2015 vyhlásil hlavný stratég USA G. Friedmann, že:

• „Európania sú tak hlúpi, a neakcieschopní, že keď im budeme ničiť ich ekonomiku oni nám v tom budú ešte pomáhať.“
• Vojna, ktorú na Ukrajine vyprovokovali USA s cieľom poškodiť ekonomiku Európy a vyradiť tak európsku konkurenciu a zastaviť rýchly rozvoj Ruska z posledných rokov, čoskoro ponesie svoje ovocie.
• Európske firmy bez lacných ruských energií a surovín začnú čoskoro krachovať, čo umožní americkým investorom tieto firmy kúpiť za zlomok ich ceny.
• Až budú v amerických rukách, tak budú sankcie uvalené na dovozy z Ruska zrušené a podniky obnovia svoju výrobu, to však už ale budú zarábať nie pre Európanov, ale pre Američanov.
• Európania tak budú kolonizovaní a zapriahnutí do splácania amerických dlhov, namiesto toho, aby si budovali ten ich sociálny blahobyt. Zdá sa, že plány USA ako poškodiť Európu aj Rusko jednou ranou, vďaka hlúposti a odplatnosti predstaviteľov európskych krajín zatiaľ vychádzajú.“

Tak drastický opis situácie, či stavu EÚ som ozaj nikde nečítal. Text obsahuje i výzvu k určitému konaniu alebo naopak zdržania sa niečoho a výzvy ku sledovaniu faktov. A neviem, či niekto zo stratégov EÚ tieto tvrdenia akceptoval, poopravil, či vyvrátil.

A nezanedbala EÚ poznatky protekcionizmu? 

Poskytuje súčasná ekonomická politika SR a EÚ jasný smer a načrtáva merateľné ciele v oblasti ochrany domáceho hospodárstva všetkých členských krajín EÚ, alebo platí to čo vyhlásil americký stratég?

Alebo širšie – musíme si uvedomiť globálne nerovnováhy, úpadok hrdosti a hegemónie EÚ a potrebu pre nutnú zmenu fungovania ekonomík.

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 3/11/2024