Prečo upadá ekonomika Slovenska

Slovensko malo silnú ekonomiku, lebo malo silné podniky, či v Tlmačoch, Dubnici, či v Poprade. A prečo taký nadpis? Nadpis mi vyplynul z niekoľkých faktov, predovšetkým z tohto citátu:

„Hrozivá prognóza z Galanty: O prácu môže prísť až 3 500 ľudí, dominový efekt sa už spustil

Predaje televízorov klesajú. Továrne, ktoré ročne zarobili milióny a zamestnávali tisíce ľudí, mieria za hranice Slovenska. Strieborné haly v Galante stále stoja, ale vo viacerých aktivita v lete nadobro skončí. V niektorých už dnes nemá kto dvíhať telefón. Ak sa na svoj obľúbený seriál pozeráte na televízore vyrobenom na Slovensku, možno si ani neuvedomujete, že predtým, ako ste si ho prvýkrát zapli, dal prácu dvojnásobne viac ľuďom z externých subdodávateľských firiem, ako pracovalo v montážnych halách Samsungu v Galante.

Do fabriky ročne prišlo približne dvesto kamiónov so súčiastkami importovanými z celého sveta. Niektorí z týchto kamionistov pracovali pre menšie logistické firmy z okolia. Do predajní vozili hotové televízory ďalšie desiatky kamiónov. Tovar však predtým musel byť zabalený v škatuliach a plastových fóliách a polystyrénových formách, ktoré vyrobili zamestnanci vo firmách v blízkom okolí.“

A ďalší fakt: Čína vybudovala najdlhší most na svete. A preto, nemôžem neuviesť  bývalú silu ekonomiky SR, o čom jasne hovorí Zoznam podnikov zrušených od 1989 v SR, ktorý koloval na internete. Autor v ňom uvádza/špecifikuje viac ako 150 podnikov, ktorá boli ozajstnou ekonomickou silou, aj Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. Pre lepšiu predstavu čitateľa a konkretizáciu silných podnikov u nás, si pozrime niekoľko konkrétnych podnikov zo zoznamu. Predovšetkým čitateľovi pripomeniem jeden trust:

Slovchémia – trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63.505 pracovníkov. Slovnaft Bratislava sa vybudoval v rokoch 1957-1963 a postupne sa rozširoval, V roku 1978 mal 8.173 pracovníkov.

• Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave • Matador v Bratislave • Benzinol v Bratislave • Chemika v Bratislave • Petrochémia v Dubovej • Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch • Chemolak Smolenice • Považské chemické závody v Žiline
• Slovenské lučobné závody v Hnúšti • Duslo Šala • Chemko strážske
• FosfaPoštorná • Chemlon v Humennom • Chemosvit vo Svite • Slovenský hodváb v Senici • Gumárne 1. mája v Púchove • Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach • Plastika v Nitre

Zreteľne vidieť čo sme vyrábali iba v oblasti chemickej výroby, ktorú reprezentovala Slovchémia. My nie sme majiteľmi skoro ničoho, čo sa vybudovalo v socializme.

 

My sme dnes majiteľmi, žiaľ, dlhov.

 

Prečo EÚ pri tak širokej orientácii chemického priemyslu a príslušne kvalifikovanej pracovnej sily, neponúkla pri našom vstupe do EÚ spôsob medzištátneho ekonomického vyrovnávania v rámci EÚ pre Slovensko, ale kliesnila cestu likvidácii konkurencie?

Nemôžem nespomenúť Hlinikáreň v Žiari nad Hronom, historicky známa ako Závod Slovenského národného povstania (ZSNP), bola od roku 1951 kľúčovým výrobcom hliníka na Slovensku. Spoločnosť Slovalco, a.s., po 70 rokoch zastavila výrobu pre vysoké ceny elektrickej energie a chýbajúcu kompenzáciu od štátu. Slovalco definitívne ukončilo výrobu primárneho hliníka v auguste 2022 a odstavilo pece. V januári 2026 premiér Robert Fico ohlásil snahu o obnovenie výroby prostredníctvom memoranda a možných emisných prázdnin.

Iste čitateľ vie aký veľký význam mala  Mostáreň Brezno, čo bola strojárska spoločnosť v Brezne. Konkurz na majetok spoločnosti bol vyhlásený k 2. októbru 2001 a ukončený k 17. aprílu 2007. Predmetom činnosti Mostárne Brezno bol výskum, vývoj, výroba, montáž a odbyt žeriavov a dopravných zariadení na prepravu materiálov, strojov na výstavbu a obnovu železničných zvrškov, strojárskych komponentov a zariadení, oceľových konštrukcií mostov a výrobných hál, plynových kotlov pre rodinné domy, zariadení na výrobu bioplynu, ako aj projektová činnosť, servisná a opravárenská činnosť a zahraničnoobchodná činnosť. Mostáreň vyrábala produkty, ktoré mali veľký dopyt.

Nedržali sme sa jadrovej energie. Jadrová energetika bola pilierom slovenskej elektroenergetiky. Tu je niekoľko kľúčových informácií: Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom výroby elektriny z jadra na svete (spolu s Francúzskom). Viac ako polovica elektriny vyrobenej na Slovensku pochádza z jadrových elektrární.

Atómové elektrárne Bohunice (EBO): Bloky V2. Atómové elektrárne Mochovce (EMO). Až 90 % dodanej elektriny bolo vyrobenej bez emisií skleníkových plynov – z produkcie jadrových, vodných, fotovoltických elektrární a spoluspaľovaním biomasy. Každý jadrový blok pokrýval zhruba 13% spotreby elektriny na Slovensku. A my dnes zápasíme s rastom cien energií.

EÚ nám neponúkla optimálne fungovanie ekonomického systému EÚ a v rámci neho optimálne fungovanie ekonomiky SR veď sme mali silnú vyspelú ekonomiku ako to práve dokumentujú uvedené podniky, ktoré mali vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. A preto nemecký Siemens zveril výrobu najväčšieho elektromotora na svete Tlmačom. Prečo nám EÚ neponúkla model, aký sme mali, optimálneho využitia zdrojov ekonomiky SR – pracovnej sily, pôdy a kapitálu, ktorý sme mohli komparovať s modelom EÚ a zistiť, ktorý je reálnejší, bližší realite..

Na úpadku ekonomiky SR sa podieľala aj privatizácia, jej metódy a formy. Strata sily ekonomiky, úpadok ekonomiky SR začal práve veľkou privatizáciou. Privatizácia nemala pevné pravidlá a zásady transformácie, hoc ekonómovia o tom písali. Praha začala robiť ekonomickú reformu, ktorá sa označovala ako „šoková terapia“ a využili formu kupónových knižiek. Ale foriem bolo viacero.

Jednotlivci získali súkromné majetky cez fiktívne úvery, ktoré štátne banky v tej dobe rozdávali „na dobré slovo“. Teda metóda bola jednoduchá, vziať štátny úver, kúpiť fabriku, stroje rozpredať, budovy nechať schátrať a peniaze odliať cez sieť firiem ním založenej spoločnosti do súkromného vrecka.

Novodobým podnikateľom práve v roku 1995 sa mnohým podarilo cez Fond národného majetku „sprivatizovať“ napr. kúpele Sliač, či iné. Boli to ukážkové príklady toho, ako sa akýsi úradník v noci premenil na majiteľa národného pokladu.

Vtedy sa napríklad  strategická výroba vagónov menila na súkromné majetky cez úvery, ktoré štátne banky v tej dobe rozdávali „na dobré slovo“ vyvoleným kádrom. Jeho metóda bola jednoduchá, vziať štátny úver, kúpiť fabriku, stroje rozpredať, budovy nechať schátrať a peniaze odliať cez sieť jeho firiem do súkromného vrecka.

Čitateľ mohol dostať video z nemeckého parlamentu, kde mohol sledovať vystúpenie Alici Weidelovej. Je to nemecká ekonómka, politička a spolupredsedníčka strany Alternatíva pre Nemecko. Vyštudovala národné hospodárstvo a podnikovou ekonomiku. Ba 6 rokov strávila v Čínskej ľudovej republike. V nemeckom parlamente   žiadala zrušiť daň z CO2 a energetické dane  s poukazom, že ceny benzínu klesnú o viac ako polovinu. Hovorila o katastrofálnom úpadku Nemecka. Nechápe prečo zrušili jadrové elektrárne. Vytkla vláde že odmietli lacnú ruskú ropu z Ruska. A mala kritickú otázku  či zostane Nemecko ešte priemyselnou veľmocou?

Súčasná ekonomická politika využíva, dá sa povedať, iba jeden nástroj dane. Prečo parlament v Bruseli už v r. 2022 neprerokoval materiál Key Aspects and Problems of Fiscal Policy Under Uncertainty in EU, teda Kľúčové aspekty a problémy fiškálnej politiky v podmienkach neistoty v EÚ na báze regionálneho modeli I/O analýzy za všetky krajiny EÚ a nie si vycucať nevedecké chybné riešenia z prsta.

Vytýkať nezmysly Slovensku to dokážu.  

A tak nám cena benzínu v SR vyskočila na 1,59 euro /l a nafty na 1,8 eur/l. Úpadok nie je obrazom iba súčasnej náročnej ekonomickej, politickej a vojenskej situácie.

 

Záver

Ekonomika Slovenska bola ochudobnená, eufemisticky, o veľa podnikov. Najnovšie v Galante. Tisíce ľudí stratili prácu. Slovensko malo silnú ekonomiku, o čom hovoria v úvahe uvedené podniky a ich rôznorodé výrobné priemyselné zameranie. Strata sily ekonomiky, úpadok ekonomiky SR sa začal práve veľkou privatizáciou. Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete už nie sú. EÚ nám neponúkla ani len teóriu medzištátne ekonomického vyrovnávania, ale ponúkla cestu likvidácie konkurencie. Za principiálne považujem, že EÚ nám neponúkla model, aký sme mali,  optimálneho využitia zdrojov ekonomiky – pracovnej sily, pôdy a kapitálu, a mohli ho komparovať a zistiť, ktorý je reálnejší, bližší realite, náš či ich.

Bude ešte Nemecko niekedy priemyselnou veľmocou?

Uvedomuje si dôsledky EÚ? Európska komisia označila slovenské obmedzenia nafty za nezákonné a diskriminačné. Ale prečo?

Neangažujme sa za niekoho, kto sa neskôr ukáže ako úskočný.

V médiách sú už nadpisy: čo bude po piatku s ropou a obilninami? Alebo – dodávky plynu a ropy budú pozastavené, kým nepotečie cez Družbu ropa.

Prof. J. Husár

Bratislava 27/3/2026