Rozvíjať regionálne inovačné ekosystémy
Dostal som takýto mail: Vízia Slovensko 2040 – na stiahnutie ĎALŠIA VERBÁLNA VÍZIA? TREBA UŽ KONKRÉTNE NALIEHAVÉ A NEODKLADNÉ ČINY!! Prečítal som si ju skoro celú a skopíroval som časť, ktorej nadpis je témou mojej dnešnej úvahy. Z tejto časti citujem:
„Firmy, verejný sektor, občiansky sektor a výskumné inštitúcie potrebujú spoločne vytvárať ekosystém, ktorý flexibilne reaguje na potreby, podnikateľského prostredia a podporuje rozvoj regiónov. Krajské mestá ako centrá ekonomického a spoločenského života vytvárajú jedinečný priestor na prepájanie výskumu, podnikania a talentu. Majú potenciál podporovať vznik pracovných miest, regionálne špecifických inovácií a regionálnych inovačných hubov. Akademické inštitúcie by mali byť schopné a motivované prepájať svoje výskumné tímy a infraštruktúru na miestne rozvojové potreby, spájať sa s potenciálnymi odberateľmi poznatkov a podporovať vznik nových firiem. Firmy a verejný sektor sa zase musia naučiť formulovať svoje výzvy, zadávať ich výskumným tímom a vytvárať vhodné prostredie na ich testovanie a škálovanie. Vhodne nastavená územná reforma vie finančne aj kompetenčne motivovať aktérov dlho-dobo rozvíjať miestnu ekonomiku a jej prepojenie na talent.“
Čo som v texte zvýraznil čierne, hovorí, aké plytké sú tvrdenia autorov, vôbec nechápem posledné čierne zvýraznenie. Nevieme ako sa majú rozvíjať regionálne inovačné ekosystémy, čo je nadpis. Táto časť neuvádza aké produkčné kapacity a v ktorých regiónoch sa budú rozvíjať, teda nie sú uvedené konkrétneho ekonomické oblasti, či aspoň nejaké fakty. Ako sa má rozvíjať región Orava? Mrzí ma to o to viac, že jeden z autorov je môj bývalý študent. Autori by mali poznať vážnosť a dôležitosť svojho poslania práve v oblasti, ktorá po roku 1993 stratila vážnosť.
Autori si neuvedomili, že po roku 1994 bola na Slovensku zničených viac ako 150 podnikov.
Zoznam podnikov vybudovaných na Slovensku a zničených či sprivatizovaných koloval na internete. Patril medzi ne aj ZSMK Tlmače, kde som po VŠ začínal, a ktorý vyrobil najväčší elektromotor na svete. Také podniky dnes potrebujeme. Musíme sa oprieť aj o AI.
Ako zveľadiť ekonomiku, na to musíme mať nástroj. Ekonomická veda ho má. Ten povie ako rozvíjať aj regióny. Od pionierskej práce nositeľa Nobelovej ceny V. V. Leontieva z roku 1930 sa jeho input/output analýza stala jedna z hlavných metód aj pre ekonomické rozhodovanie.
Input/output analýza je
- 1) metódou rozhodovania
- 2) metódou ekonomickej analýzy
- 3) metódou projektovania vývoja ekonomiky
Dokonalá znalosť ekonomickej teórie je esenciálnou pre úspešnú aplikáciu v rôznych oblastiach, hlavne pre tvorcov hospodárskej vízie.
V otvorenej ekonomike ako má SR, v ktorej je zahraničný obchod významný, a tak je predovšetkým dôležité identifikovať zdroje vstupov importu a destináciu exportu, aby sme mohli formulovať príslušnú obchodnú politiku. Avšak v našej ekonomike sú dôležité aj regióny a vzťahy medzi nimi, napríklad interregionálne využitie pracovnej sily. Ba dôležité je aj to, aby sa príslušný región špecializoval na výrobu tých odvetví, pre ktoré má zdroje, iné v Tatrách a iné v Dunajskej Strede.
Z tohto dôvodu sa tvorca hospodárskej vízie musí zaujímať o optimálna alokáciu výrobných činností medzi regiónmi, ale aj interregionálnu závislosť výroby a spotreby.
Ide o vybilancovaný rast všetkých odvetví a pomôcť ekonomicky zaostávajúcim, napr. okresu Michalovce, aby sa zabezpečil ich rozvoj. A tu potrebuje vláda taký analytický nástroj a nástroj prognózovania, ktorý umožní tvoriť hospodársku politiku.
V mojej knihe Aj ekonómia je veda definujem regionálnu input/output tabuľku a príslušný model. I/O tabuľky, ako vidieť nižšie, má dva regióny a v každom regióne sú výrobné odvetvia, ktoré zjednoznačňujú jeho produkčnú kapacitu a tak aj ekonomiky ako celku. Pre tvorcov ekonomickej vízie aj politiky je dôležitá a zásadná aj interdependencia odvetví, vyjadrenú v matici všeobecne, napr. b12r1,11. ( v realite sú to konkrétne číselné hodnoty).
Poľnohospodárstvo potrebuje osivá od seba samého a aj NPK od chemického priemyslu. A chemický priemysel potrebuje pivovarnícky jačmeň na výrobu piva. Tabuľka má 2 regióny, lebo model som konštruoval pre Česko-Slovensko, a teda ekonomiku ČR a SR.
Pomocou tejto matice vieme projektovať potrebu produkcie odvetví a regiónov pomocou vzťahu Y = (I – B)-1F. Ak budeme meniť hodnoty vektora F, získame hodnoty produkcie odvetví po regiónoch. Teda teraz čitateľ zistil, že ekonomické poznatky nám dovoľujú hlboko preniknúť do toho ako funguje ekonomický systém vzhľadom na existujúce regióny a teda aj možnosť zistenia čo sa stane, ako v niektorom regióne sa zvýši produkcia odvetvia 1, aké zmeny nastanú v ktorých odvetviach a regiónoch, ak sa zvýši napríklad produkcia odvetia 1 v regióne 2. Totiž vzájomných závislostí medzi odvetviami a regiónmi ekonomiky je veľa, totiž tabuľka uvažuje aj regióny, a pritom, ako vidíme v tabuľke, oba regióny majú identické odvetvia.
Záver
Začnem tým, ako píšem v úvode úvahy, že: ďalšia verbálne vízia? Treba už konkrétne, naliehavé a neodkladné činy. Vieme, že input/output tabuľky a príslušný model konštruovalo Česko-Slovensko, ale aj EHK v Ženeve, ktorá ich používala na komparáciu krajín regiónu EHK. Je to dôležitá oblasť v súčasnej ekonomickej vede. Hovorí o tom aj rozvoj tejto vedy nielen v minulosti ale aj v súčasnosti. Už sa konštruuje dynamická I/O tabuľka.
V úvahe som uviedol, že naša ekonomika stratila veľa podnikov a mnohé boli vodcami vo svojom odbore. Takáto úloha stála pred tvorcami vízie do 2040. Na báze vedy mohli rozvoj regiónov špecifikovať veľmi jednoznačne a aj v alternatívach.
Ekonomický rast je vágny pojem. Našu ekonomiku treba zveľadiť a zdokonaliť a to na súčasnej úrovni technologických vymožeností. Žiaľ, naši dnešní ekonómovia duchovne naďalej chorejú.
Prof. J. Husár
Rohovce, 8/7/2026