Zabudli sme na ekonómiu, ekonomická analýza chýba

V Slovenských národných novinách ma zaujalo toto tvrdenie: 

„Koalícii chýba jasná koncepcia, pevné body programu, chýba štátna doktrína i artikulovanie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky. Chýba dlhodobá vízia. Na druhej strane však treba uznať, že vláda musí riešiť urgentné problémy, ktoré majú korene v minulosti a teraz začali doliehať na spoločnosť. Kto si spomenie, že dnešné problémy s dlhom sú následkom politiky Mikuláša Dzurindu, ktorý spoločne s Ivanom Miklošom vypredali štátne strategické podniky do zahraničia, a tým pripravili štát o finančnú stabilitu? Múdrejší ako ja povedal: „Kto ovláda energie, ovláda štáty, kto ovláda potraviny, ovláda ľudí.“ A čo z toho ovláda Slovenská republika? Premiér Robert Fico sa usiluje o novú jadrovú elektráreň, ktorá by bola v rukách štátu. Má plnú podporu aspoň svojich koaličných partnerov? Napriek tomu v súčasnosti nevidím ani náznak možnej lepšej vlády“.

Citát vážnych tvrdení ma podnietil hlbšie vidieť spomenuté problémy. Hoc denne čítame o umelej inteligencii (AI), teda oblasti informatiky vytvárajúcej systémy schopné simulovať ľudskú inteligenciu, ako je učenie sa, rozhodovanie, riešenie úloh, či aj rozpoznávanie reči a obrazu je reálna vízia, nie je odpoveďou na to, že vláde chýba koncepcia. Práve preto musím hlbšie opísať, čo sa deje u nás a upozorniť aj širšie, kde kráča svet …

Ako hlavné pre SR vidím zabezpečiť žiadúcu plnú zamestnanosť; denne čítame o zastavení výroby v podnikoch, ale hlavne opäť zabezpečiť transparentný finančný sektor a robiť potrebné investície, produktívne. ECB iba zhoršuje predpovede pre infláciu aj ekonomický rast v eurozóne.

Riešenia nemajú, venujú sa vojne.  

Analyzovali a komparovali ekonómovia našich strán také veličiny ako investície, výdavky vlády, výdavky domácností, export, či import aj s väzbami medzi nimi, vyjadrené rovnicou rovnováhy

(S – I) + (T – G) = (X – M)

ktorej hodnoty by vláda mala ročne zverejňovať, nielen (T – G), teda ŠR? Vedia aké boli efekty nástrojov fiskálnej politiky na tie ekonomické veličiny, ktoré opisujú výkon ekonomiky? Nepociťuje aj EÚ potrebu analýzy podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností v EÚ?

Ani v jednej automobile na Slovensku nie je riaditeľom Slovák. Keďže zaostávame, ako konkrétne vláda konečne zabezpečí vznik podmienok na vyrovnávanie? Má občan chápať úpadok Slovenska ako paradox integrácie?

Robíme nevedecké ekonomické rozhodnutia. Opozícia škodí.

Čitateľ si možno už nespomína na dôležitý fakt, že sa objavila myšlienka minimalizácie úlohy štátu, ktorá sa spájala s požiadavkou úplnej deregulácie finančného systému a špekuláciami na trhoch, a prejavila sa, dá sa povedať, na celom svete. To bola hlavná teoretická paradigma posledných 30 rokov. Možno inšpirovala aj opozíciu a spomenutých Mikloša a Dzurindu. Iste si čitateľ pamätá pojem bublina, či Ponziho schéma na finančných trhoch.

To nie je ekonomická politika. To je umieračik kapitálu. Nemať koncepciu neveští nič dobrého; ani pre EÚ.

Tie paradigmy sa prejavili nedostatkom, ako hovoria ekonómovia, produktívnych investícií, ktoré má zabezpečiť štát.

Čitateľ by si mal dôkladne uvedomiť tieto fakty:

• Dnes je EÚ zaujatá, žiaľ, vojnou na Ukrajine.
• Iný dôležitý ekonomický fakt, ktorý nemôže hospodárska politika ignorovať je ten, že vo svete sa udiala aj iná veľká ekonomická zmena, vznikli nové ekonomické reálie.
• Okrem veľkej otvorenosti ekonomiky Slovenska, čiže veľkého vplyvu zahraničia, je tu vznik BRICS. BRICS je označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky.

Ako prvá toto označenie použila investičná banka Goldman Sachs v roku 2001, vtedy ešte ako BRIC. Južná Afrika pristúpila až v decembri 2010. Po tom, čo Irán a Argentína požiadali o vstup do mechanizmu BRICS, Saudská Arábia, Turecko a Egypt tiež plánujú, že sa stanú členmi BRICS. Tento trend a fakt naznačuje, že je tu rastúca ekonomická sila BRICS, ba aj hodnôt BRICS. Hlavne však vidíme stratu príťažlivosti súčasného globálneho vládnutia, ktorému dominuje Západ.

Od vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu sa na globálnej úrovni objavujú krízy. Pomerne veľa krajín, najmä tých na Západe, teda aj EÚ čelí priam ohromujúcej inflácii, v dôsledku vojny sa iste zvýši, ďalej veľkým nákladom na energiu, hroziacej recesii a nedostatku potravín. Tu si musíme uvedomiť, na čo zabudli naši ekonómovia strán, že krajiny BRICS v súvislosti s týmito výzvami preukázali oveľa menšiu zraniteľnosť ako USA a európske krajiny.

Dôvodom je vlastná ekonomická sila členov BRICS, hlavne pokiaľ ide o zdroje ropy, plynu a iných zdrojov, ba aj silnejúca spolupráca v rámci zoskupenia. To sú fakty, ktoré nemôžeme ignorovať. Podľa Svetovej banky Rusko vlastní najväčšie svetové zásoby zemného plynu, druhé najväčšie zásoby uhlia a ôsme najväčšie zásoby ropy. Brazília má rozmanité poľnohospodárske produkty a obrovské nerastné bohatstvo. Tieto ich veľké výhody plus podpora spolupráce BRICS v oblasti zásobovania potravinami a výmeny národných mien spôsobili, že skupina BRICS je menej ovplyvnená globálnymi krízami. Ešte dôležitejšie je, že krajiny BRICS chcú a v rôznej miere majú aj schopnosť napraviť chyby západného globálneho riadenia.

Kde je príčina marazmu SR?

Záver

Čakajú nás neúprosné rozhodnutia, aj v smerovaní, ale hlavne aj ekonomické. Čitateľ sa na mnohé iste pamätá. EÚ iba trestá a nedáva jasný smer a tak aj nám chýba plán a program kde a ako. Nečítal som komplexnú ekonomickú analýzu ani jednej z našich strán problémov ekonomiky SR. Ekonomická analýza mala hlboko osvetliť a riešiť predovšetkým tie ekonomické problémy SR, ktoré som spomenul, a aj to ako sa správali ekonomické veličiny teda

• výdavky vlády
• investície,
• výdavky domácností
• ako sa správal export a hlavne import 
• platobná bilancia vo väzbe na rovnováhu ekonomiky

Na záver nemôžem neuviesť ešte aj tieto fakty – napríklad, tvrdenie významného nemeckého ekonóma G. Felbermayra, prezidenta hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy, ktorý napísal (HN,6/6/2020), že

„Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“.

A EÚ uznáva iba HDP. Významný nemecký ekonóm Th. Sarrazin, bývalý minister, napísal dielo Německo páchá sebevraždu, podnadpis Jak dáváme svou zemi všanc. Ba známa ekonómka D. Moyová, pracuje vo Svetovej banke, napísala dielo Kterak Západ zabloudil 50 let ekonomického bláznovství – a neúprosná rozhodnutí, která nás čekají.

Teda blúdime, tápeme.

A je tu aj fakt, že americký denník The New York Times (NYT) sa obrátil na Najvyšší súd Európskej únie s úsilím získať textové správy, ktoré si predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová posielala so šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Významné negatívne fakty. Alebo, nič povzbudzujúce.

Aká tam bola ekonomická veda?

USA už nie sú najmocnejšou krajinou sveta. A práve dnes som dostal článok Why can’t Europe save itself? A note on a structural failure By Benjamin Cohen, teda Prečo sa Európa nemôže zachrániť sama. Poznámka o štrukturálnom páde. To nevedeli europoslanci? Ani EK?

Programy strán, ako to plynie z citátu, nedali koncepciu, trajektóriu vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Občanovi treba ekonomické fakty formulovať tak, aby ich pochopil a rozumel im. Nemáme našu Akropolu, myšlienkové centrum Slovenska. A neviem, ako uvažujeme s umelou inteligenciou. Čína je s AI ozaj ďaleko.

Ba naviac, Ukrajina sa nám a Maďarom vyhráža vojenským obsadením našej energetickej infraštruktúry. Na Slovensku sa vzápätí opäť objavujú vyhrážky školám bombovými útokmi a naše ozbrojené sily musia myslieť aj na tento detail (?) a nie iba na ich hlavné poslanie.

Kto zabudol  na ekonómiu, nechýba ekonomická analýza? A tak nás trápi veľký dlh.

Prof. J. Husár

Bratislava, 27/2/2026