nedeľa, 26 mája, 2024
KomentáreO čom je reč

Zlo treba odmietnuť, aby sa problém dal riešiť

 

„Z verejnej mienky chcú urobiť zlého psa, ktorého nahuckajú na tých čo zlo vierou odmietajú. Mimikou naznačujú, neopovážte sa Krista Pána za kráľa intronizovať“.

Kto je to ten čo prichádza celkom iný, ako jediný potrebný? Noviny naše nečíta, do duše pozerá, čo všetko si ešte z dobra pamätá.

Zabudli mnohí, že pravda a dobro sú si navzájom potreba. Matematicko geometrickým rozumom človek chváli sa, že všetko číslami meria. Čo je mimo to, netreba. Málo kto už berie do rúk preto knižku Evanjelia, kde napísané je, neviete ani hodiny ani dňa, kedy ten jeden celkom iný a jedine potrebný prichádza. My, že nevieme?

Geometrický rozum človeka nedbá. Prorokov, či ľudí z Evanjelia, čo intuíciou načierali do toho čo JE, čo bytie človeka filozofi nazvali, čo poznávali tí ako bezprostredne dané, čo maličkým je zrejme, k tým ako dunenie konca, z diaľky o ktorú nik nestojí, dolieha varovanie. Chráňte sa takých čo zlo iba za problém majú. Problém hľadá svoje riešenie, filozof a kresťan Gabriel Marcel, vo svojej eseji „O nádeji“ varuje. Zlo treba odmietnuť, nemá riešenie ako majú problémy.

Ale tí pomýlení zlo neodmietajú, ale medzi problémy zamiešajú. Ako sa miešajú karty, zlo najvyššia karta v tejto hre je, všetko berie a k sebe priradí. Vždy je bdelé, ponúka karty. Môžeš hrať a vyhrať. Večnosť nie je karta, nie je hra, je naozaj. Na čo je potom tá hrá na večnosť, keď večnosť je naozaj? Viera namieta. Modlitba súhlasí. O tom je hra, že šťastím, či náhodou ako lotériou môžeš riadiť svoj svet a keď predáš dušu ako Faust, aj celý svet. Kto toto nevidí podľahol vybratým médiám ktoré ako tá stará potopa zaplavujú svet.

Z verejnej mienky chcú urobiť zlého psa, ktorého nahuckajú na tých čo zlo vierou odmietajú. Mimikou naznačujú, neopovážte sa Krista Pána za kráľa intronizovať. Pes Baskiervilský je nič o proti tomu nášmu. Dištancujte sa! Niektorí zastrašiť sa dali. Budete mať pokoj. Akýže pokoj? Keď sa nespraví čo sa má. Čo oni o pokoji vedia? Podľa nich zlo je dobra karta. Ale ten kto ju ťahá prehráva rovnako ako ten, kto si myslí, že nevyhráva. Nemajú zábrany. Aké zábrany pýtajú sa tí čo také karty rozdávajú.

Pozri na tie myši v tom bludisku, odmenami a trestami ich môžeš riadiť, pozri sa na ľudí, máš toto isté. Niet rozdielu. Dôkaz chceš? Zamiešame medzi odmeny takú vec, účes bude taký, pol hlavy vyholená, pol hlavy budú vlasy. Ba ešte pridáme bonus taký, ženy zelené vlasy, muži červené. Ženy a muži to je jedno. Módou sa to stane, budú si to chváliť. Honosiť sa, že sú iní. Človek je manipulovateľný. Nemá ceny. Odmietni . Nehraj tu hru. Človeka možno vychovávať alebo kaziť. Tak sa to volá, ak zlo dovolíme zamiešať medzi problémy.

Každý, zdá sa, iba karty časnosti ťahá. Pre strach zo psa, ktorý je horší ako ten baskervillský. Každý každého chce preložiť do svojej reči. Ako do obleku čo pre druhého ušil. Groteskne každý vyzerá. Svoju tvár už málokto pozná. Slová Evanjelia upozorňujú, nebuďte ako tí zábudliví, čo zbadali svoju tvár, ale len čo odišli spred zrkadla pravdy, už aj zabudli ako vyzerali. To preto, že sa chce, aby sa každý obrodil na obraz každého. Už nie obrodenie v Bohu. Boha netreba.

Fatálny omyl zase. Každý každého chce ovplyvniť, mentálnu prevahu mu ukázať, bez dobra a pravdy, len tak podľa nálady, ako sa to v tej chvíli oplatí. Rušia sa odveké vzťahy čo držali svet, deti chcú dobehnúť rodičov a rodičia deti. Na problém redukujú zlo, láska sa už nenosí. Každý každého do svojej reči prekladá, ako sa mu to hodí. Počuť vravu ako z Babylónu. Globalizáciu treba, volajú tí spod mrakodrapov, pre ktoré na nebo nie je vidieť. Aby sa mali kde rozísť tí všetci spod nových babylónskych veží.

Aj tam zlo pýchy, na technický problém redukovali, ako postaviť vežu do neba. Globalizácia má ten Babylón zjednotiť. Ale keď budú tak všetci blízko seba, možno, že zbadajú, lásky treba. Docenia lásku. Bez nej, geometricko matematický rozumu na povrchu ostáva a začne vypočítavať koľko ľudí na meter štvorcový treba. Nadbytočným, asi tým starým, lósom prisúdia, hádajte čo, no eutanáziiu predsa. Buď hrdina, tým prvým možno aj známku pošta vytlačí. A znova treba rozdať karty. Hra už nebude len tak, to ješitnosť tých ješitných nedovolí. Pôjde o to kto bude mať miesto v tom ich raji na ich obraz a kto ostane mimo. Už si sami odpustili hriechy.

Takže ten kto hrá nepozná viny. Všetci sú už rovnakí? Nechali sa preložiť do reči tých nepravých za tridsať strieborných? Za tak málo sa necháme kúpiť? Preto nepoznávajú toho kto prichádza ako celkom iný. Vidí vojny čo konštruujú, bezpečné sa majú volať. Zredukovali zlo vojny iba na problém tí nepraví proroci. Čo kraľujú takými omylmi. Na podstatu sa nepýtajú elity, iba na výhody. Kresťanstva im netreba. Tí nechcú intronizáciu, toho kto príde. Nepoznáš ani dňa ani hodiny. Iba vianočný čas je istý, aby si bol bdelý. Vidí, že tí obyčajní ľudia, čo odmietli byť myškami v bludiskách s čudnými odmenami, chcú jeho intronizáciu ako kráľa. Ale tí z tých herní, kde tie karty rozdávajú prichádzajú a šepkajú: vývoj to vyrieši. My to už zariadime.

Hlas je nápadne podobný tomu čo vojakom po zmŕtvýchvstaní hovoril, povedzte, že ho ukradli. Z toho starého národa tomu vtedy nikto neveril. Ale každý sedel doma, ako my a čakal na lepšie časy. Sú medzi tým čo je a čo má byť. Pribinovi sa ani nesnívalo, že raz na medaile bude. Starosť by si robil, či jeho menom pravého a nepravého poctia zároveň. Toho, ktorý hovoril, keď mal hovoriť i toho kto mlčal, keď mal hovoriť. Nezúfaj. Milosť zariadi, že sa nikto nestratí nádeji, ak dá pozor kedy ho osloví. V adventný čas, na toto sa prichystaj.

 

Košice, advent, 2023 Stanislav Hvozdík

zdroj: https://alianciazanedelu.sk/archiv/15633