nedeľa, 26 mája, 2024
EkonomikaO čom je reč

Čaká nás nový ekonomický svet?

V duchu nadpisu musím spomenúť knihu Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ktorej vytvoril Keynes teóriu dnes známu ako makroekonómia. Priamo v nadpise uvádza tri rozhodujúce ekonomické javy ekonomiky, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti, a všetky tri sú dnes v kríze. Nadväznosť a podmienenosť zamestnanosti úrokov a peňazí plasticky vysvetlil, hlavne ich spolupôsobenie.

Tvrdí, že slobodný trh, ponechaný sám na seba, neposkytuje vždy spoločnosti optimálny prospech, a že keď zamestnanosť stagnuje, ako sa to priam katastrofálne stalo vo veľkej kríze v roku 1929, musí zasiahnuť vláda. Guvernér FEDu A. Greenspan vo svojom diele Vek turbulencií píše: „Bolo obťažné nájsť niekoho, kto by nebol silne ovplyvnený Demokratickou stranou a J. M Keynesom a jeho myšlienkou o veľmi silenej úlohe, ktorú by vláda mohla a mala hr pri ovládaní ekonomických záležitostí“. Kniha Keynesa je mimoriadna kniha. Fascinovali ma. Dnes ekonomickí experti strán o nej asi ani nevedia. Jasne o tom hovorí tento citát:

Pán Šimečka, pred parlamentnými voľbami Ste nás v Jednote dôchodcov na Slovensku uisťovali, že výrok Vášho kolegu Helebranta, že dôchodky na Slovensku sú vysoké bol inak myslený a sľúbili Ste nám, že na dôchodky nebude Progresívne Slovensko siahať. Pán Šimečka, oklamali Ste nás a nedodržal Ste vaše slovo. Chlapské by bolo aspoň povedať, že jediným konsolidačným opatrením Progresívneho Slovenska je brať dôchodcom dôchodky a ľuďom sociálne istoty. Vytvára sa neustále dojem, že 13. dôchodky budú zodpovedné za to, že Slovensko príde o financie z Plánu obnovy a odolnosti. Chcem Vám pripomenúť, že jedna z tém, o ktorých sme sa spoločne rozprávali, bol aj pomer vyplácaných dôchodkov k HDP. Na Slovensku približne 8% HDP, priemer krajín EÚ 13,5% HDP“.

 

Zásadný ekonomický problém, ktorý dnes rezonuje, spočíva v peniazoch.  Udomácnil sa dosť povrchný pohľad na to, čo sú peniazePeniaze sú z ekonomického hľadiska čokoľvek, čo slúži najmä ako všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok, teda prostriedok výmeny tovarov a služieb za iné tovary a služby a zúčtovacia jednotka, teda meradlo cien; peniaze z právneho hľadiska sú najmä zákonné platidlo.

Peniaze však majú až 5 funkcií, ktoré dôkladne vysvetlil prof. I. Karvaš. Dnes, žiaľ aj banky, sa zabudlo na to, že peniaze sú uchovávateľom hodnôt. Totiž ľudské konanie  sa neobmedzuje len na uspokojenie bezprostredne prítomných potrieb, ale vyznačuje sa aj starostlivosťou o zaistenie budúcich potrieb; zato vznikol pojem úspory.

Stačí, aby som spomenul niekoľko pojmov, ako papierové peniaze, svetové peniaze, úverové peniaze, peňažná kríza, obeh peňazí, či rýchlosť obehu peňazí a výmenný kurz či hodnota. Čitateľ nevie čo je čo.

Už viackrát som písal, že výmenný kurz Sk a eura nebol stanovený vedecky; máme viacero teórií výmenných kurzov. Mal byť 19,18 Sk za 1 euro. Dôsledky čitateľ pozná.

Ba čitateľ bežne číta v tlači nadpisy ako tento: „Spolupracujúci obvinený Suchoba: Musel som uplácať. Percento, protislužba, subdodávka – bolo to rôzne (+ video)“.

Prečo?

Nie je to iba u nás. V roku 2000 znamenali podniky Enron, či WorldCom niečo mimoriadne a dnes sú hanbou podnikania, ukázali sa ako podvodníci. V roku 2001 bol Enron siedmym najväčším podnikom v USA. Ich expanzia bola založená na prepracovanej sieti lží. Riaditelia nadhodnotili príjmy podniku a zatajili dlhy. Finančný úradník S. Sulivan mal ročný plat 700 000 USD a mal tzv. opciu na sklad (stock option) v hodnote 10 mil. USD. Po 10 rokoch bol vyhodený a zatvorený pre falšovanie účtovníctva. Krátko po tejto udalosti aj WorldCom skrachovala. Vyhodili 17 000 pracovníkov. Tieto dva príklady jasne dokumentujú, že sledovanie vlastného záujmu, hlavný princíp kapitalizmu, znamená, že ľudia porušujú nielen ľudskú etiku ale aj zákony. Mnohí vedúci podnikov si myslia, že ich príjmy majú byť mimo kontroly. Je to jasný príklad konfliktu medzi súkromným záujmom a sociálnym záujmom.

Už aj tieto fakty hovoria, že musíme vidieť vzniklé problémy širšie.

Ozaj potrebujeme radikálne zmeny.

Je tu globalizácia s konkrétnymi dôsledkami, rozpormi. Nový ekonomický fenomén. Ale je aj nadnárodná štruktúra, ktorá globalizáciu presadzuje, vnucuje. Nielen v Európe je civilizácia v kritickom štádiu. Najkoncentrovanejšie sa to prejavuje v tom, že aj vďaka ohromnej expanzii vedy,  prebiehajúcej  vedeckej revolúcie hlavne vďaka umelej inteligencii, čo indikuje možnosť obohatiť pojem zdroje o vedomosti, nepociťujeme diktát prírodných zdrojov.

Vďaka globalizácii však  dochádza k odľučteniu ekonomiky (naše automobilky a vlastníci v zahraničí), teda dochádza k odcudzeniu človeka k človekuodcudzeniu vzťahu človeka k prírode, ekologická kríza. Konkrétne sa to prejavuje v tom, že v súčasnom ekonomickom svete vznikol nový rozpor, ktorý spočíva v globálnom zhodnocovaní kapitálu, čiže globálny podnik na jednej strane vo svojich strategických plánoch a reálnom fungovaní nekompromisne kalkuluje s využitím doslova celoplanetárneho priestoru, jeho podmienky a faktory, no na druhej strane zhodnocovanie svojho kapitálu dôkladne a dôsledne podriaďuje svojim ziskovým kritériám a egoistickým záujmom bez ohľadu na ekonomické, sociálne či ekologické dôsledky.

Ďalším rozporom je, že sa dnes priam obnažuje a vyostruje rozpor medzi rastúcou tvorbou bohatstva a prehlbujúcou sa nerovnomernosťou jeho rozdeľovania. 400 multimilionárov má viac bohatstva ako polovica svetového obyvateľstva. A jadrom ekonomickej vedy, ako to napísal Keynes, je riadenie výroby, akumulácie a distribúcie outputu ekonomiky. To dnešná ekonomická realita ignoruje.

Vážny rozpor fungovania ekonomiky spočíva aj v tom, že objektívne rastúca závislosť medzi účastníkmi a aktérmi  hospodárskych a kapitálových transakcií sa pod doterajším vplyvom globalizácie deformuje na rastúcu závislosť čoraz väčšej časti ľudstva  od rozhodovania čoraz menšieho počtu nadnárodných korporácií, finančných skupín, špekulantov a nimi ovládaných inštitúcií, aj vládnych. Dochádza k redistribúcii ekonomickej moci na celosvetovej úrovni. Ba aj politickej moci. Dnes to všetko všeobecne ovplyvní, žiaľ, aj vojna na Ukrajine.

Dôjde k znehodnoteniu peňazí na celom svete. Uvedomujú si to ekonomickí experti strán?

Ekonómia ako veda skúma ekonomický život okolo nás. Aj A. Smith, K. Marx a J.M. Keynes v ich dielach jasne ukázali, ako by vlády mali riadiť agregovaný dopyt, output, aby stimulovali výrobu a zamestnanosť. Spomenul som niektoré extrémne protirečivé prejavy a dôsledky dneška. Z nich plynie, že potrebujeme nový ekonomický svet. Nositeľ Nobelovej ceny J. Stiglitz si zvolil výpovedný nadpis svojej knihy Globalizácia a nespokojenci.

Dnes sa nesvätia zákony ekonómie a lož sa prijíma ako smer života ekonomiky. Globalizácia sa opiera o obsahový odklon od toho ako má fungovať ekonomika. A tak podniky obchádzajú ekonomické pravidlá, špekulujú ako neplatiť dane a bežia mimo krajiny. Veľkým problémom je aj to, že dnes predovšetkým panuje bankokracia, nie ekonomická veda o hospodárstve.

Schránkové firmy nie sú riešením.

 

Záver

Charakter a ostrosť vyššie spomenutých rozporov vypovedá o tom, že dejinný vzorec, či paradigma dnešnej, všeobecne, spoločnosti sa prežila a ekonómia nehľadá riešenia. Ak sa vývoj, hlavne globalizácia nemá obrátiť  proti samotnej civilizácii, vyžaduje novú, všeľudsky dôstojnú paradigmu.

Naši vodcovia musia pochopiť, že 21. storočie nemôže prežiť s etikou 20. storočia. Z toho vyplýva pre vedu, ktorej objektom je hospodárstvo, ekonomika, nová úloha. Univerzity a fakulty je tu čas pre Vás. Veda je bázickou formou osvojovania si sveta. Ekonómia potrebujeme nové hypotézy. Nepotrebujeme zvady neznalosti ekonomických expertov strán. 

Potreba objektívneho poznania prevratných dnešných zmien je ozaj akútne potrebná. Sme na rázcestí. Nemôžu to riešiť potulní ekonómovia. 

Globalizácia nie je riešením.

 

Prof. J. Husár
Bratislava 8/5/2024